Dnes je sobota, 28.november 2020, meniny má: Henrieta
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Rozhovor so synovcom Andyho Warhola, Jamesom Warholom: Náš svet sa potrebuje smiať

september 24, 2016 - 13:49
Umelecký odkaz, ktorý po sebe zanechal Andy Warhol, je všade vôkol nás. Dokonca aj v kaviarni, v ktorej sme robili rozhovor s jeho synovcom JAMESOM WARHOLOM, sme našli slávne plechovky polievok Campbells. Sympatický James nám porozprával, aký bol v skutočnosti jeho slávny strýko Andy.

Rovnako ako váš strýko, aj vy ste sa stali uznávaným umelcom. V čom vás najviac ovplyvnil?

Andy akoby tušil, že bude zo mňa umelec. Keď som bol ešte dieťa, hovoril mi, že by som mal začať produkovať a písať veľké filmy, ako boli Hviezdne vojny. Vtedy som si pomyslel, že nikdy nič podobné nedokážem. Môj strýko vždy uvažoval vo veľkom a už v detstve videl vo mne potenciál. Chcel som sa mu podobať a robiť to, čo on. Dúfam, že sa mi to aspoň sčasti podarilo.

Aká je vaša najdrahšia spomienka na Andyho?

Doma v súkromí bol úplne iný ako na verejnosti. Veľa ľudí ho považovalo za zvláštneho a tajomného, ale v skutočnosti bol veľmi zhovorčivý a mal skvelý zmysel pre humor. Moja prvá spomienka na neho sa mi spája s tým, ako kreslil topánky. Keď som ho pozoroval pri ilustrovaní, vnímal som to ako zázrak. Andy zvykol tvrdiť, že náš svet je až príliš vážny a potrebuje aspoň trochu zmyslu pre humor. Moja tvorba je toho dôkazom.

Vo vašej knihe o strýkovi opisujete mnoho zábavných situácií, v ktorých ste ho zažili. Môžete nám povedať, na ktorú najradšej spomínate?

Asi viete, že sa pred nikým neukazoval bez svojej parochne. S mojou sestrou sme boli ešte len deti, keď nám napadol husársky kúsok. Presvedčili sme sesternicu, aby za ním išla do izby, keď ešte spal. Povedali sme jej, že ju volá, ale on pri tom nemal ani tušenia, že niekto za ním príde. Keď otvorila dvere a uvidela ho bez jeho parochne, veľmi sa zľakla a on reagoval podobne. Vôbec neocenil náš zmysel pre humor. (smiech)

Vedel dobre znášať kritiku alebo ho dokázala položiť na kolená?

V tom období robil niečo úplne rozdielne ako ostatní. Spočiatku mu nikto neveril, ale postupne sa mu podarilo zasiahnuť masy. A kritici? Tí ho vôbec nezaujímali. Spomínam si, že ako dieťa som za ním prišiel s výtlačkom novín, kde kritizovali jeho tvorbu a on len mávol rukou. Povedal mi, že je rád, že sa o ňom rozpráva. Či už bol ohlas pozitívny, alebo negatívny. Pracoval naozaj tvrdo a všetko, čo dosiahol, si plne zaslúžil.

Umelci zvyknú mať nevšedné rituály počas svojej tvorby. Aj vy patríte medzi nich?

Musím sa priznať, že áno. Keď by som mal začať tvoriť, robím všetko, len nie to podstatné. Upratujem, polievam kvety, umývam poličky, skrátka, snažím sa to čo najviac oddialiť. Som ako študent, ktorý má pred sebou náročnú skúšku a nechce sa mu učiť. (smiech)

Ilustrovali ste viac než 300 kníh a dokonca ste ich aj pár napísali. Máte ešte nejaké nesplnené kariérne sny?

Chcel by som cestovať po celom svete so svojím umením. Taktiež dúfam, že ľudia ocenia môj špecifický zmysel pre humor, najmä tu v Európe.

Prezradíte nám, na akých projektoch momentálne pracujete?

Vždy robím z každého odvetvia niečo. Každé ráno vstanem a maľujem, taktiež stále pracujem na ilustráciách. Navštevujem aj žiakov v škole a vysvetľujem im, ako prebieha proces ilustrácie v knihách a písanie. 

CELÝ ČLÁNOK NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ SLOVENKY č.37

- - Inzercia - -