Dnes je utorok, 01.december 2020, meniny má: Edmund
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Zmiznú málotriedky z mapy Slovenska?

september 28, 2016 - 16:36
Bez šenku, školy a kostola dedina ani nie je dedinou, hovorí starostka obce Jablonka Anna Cigáneková. A my tu kostol nemáme, namiesto riadneho šenku len reštauráciu a tak si aspoň tú školu chránime.

Málotriedka v Jablonke

Pri slove „chránime“ uprie pohľad na malé návršie, kde už viac ako polstoročie stojí budova školy. Kedysi ju navštevovalo niekoľko desiatok detí, dnes sa ich počet scvrkol na 21. Mimochodom, pred siedmimi rokmi ich bolo len desať. Rozdelené sú do dvoch tried, v jednej prváci a druháci, v druhej tretiaci a štvrtáci. „Samozrejme, že ako zriaďovateľ musíme do školy veľa investovať,“ hovorí starostka. „Ale deti nám to vracajú. Bez ich speváckych či tanečných vystúpení sa nezaobíde v obci nijaká akcia a vždy majú úspech. Naša málotriedka je akýmsi oživujúcim prvkom pre všetkých a tak sa jej rozhodne nemienime vzdať.“ Škola tvorí akúsi prirodzenú dominantu tejto malej obce na myjavských kopaniciach. Pohľad na ňu je doslova stelesnením vidieckej idyly. A rovnaký pocit sa nás zmocňuje, aj keď vstúpime dnu. Hoci sme prišli neohlásení a tak sa na našu návštevu učiteľky nemohli pripraviť, všade vládol pokoj, harmónia a rodinná pohoda.

Jakubko

„A ty si kto?“ osloví nás s detskou bezprostrednosťou malé blonďavé chlapča na chodbe. Slušne sa predstavíme, vysvetlíme účel návštevy a on spokojne pokýva hlavou a vráti sa späť do triedy pokračovať v kreslení. Jakubko rovnako ako ďalšie dve desiatky jeho spolužiakov tu získavajú vedomosti bez stresu, nepoznajú, čo je to strach zo školy, a o nijakom šikanovaní či záškoláctve ani len nepočuli. Mgr. Monika Svítková, riaditeľka školy, je s touto inštitúciou prepojená už od detstva. V týchto laviciach sa kedysi sama učila abecedu, neskôr sa sem vrátila ako učiteľka, prvé vzdelanie tu získal aj jej syn. „Som presvedčená, že málotriedky majú svoje opodstatnenie vo vzdelávacom systéme,“ hovorí. „Už len z toho dôvodu, že nám pedagógom dávajú oveľa väčší priestor venovať sa deťom, ako je to na plne organizovaných mestských školách. A z vlastnej skúsenosti viem, že dokážu dať rovnako kvalitné vzdelanie ako tie veľké. Keď som z tejto školy prešla na druhý stupeň na základnú školu do Myjavy, necítila som nijaký rozdiel v porovnaní so spolužiakmi. Bola som rovnako pripravená.“ Pri pohľade na vybavenosť tried najmodernejšími učebnými pomôckami ani na chvíľu nezapochybujeme o jej slovách. Triedy majú moderné informačné technológie, vyučuje sa tu angličtina, ako bonus majú deti jedinečnú učebňu prírodopisu, spolu s telocvičňou rovno za školou, priamo v prírode. Na lúkach sa učia spoznávať rastliny, v lete aj zime slúžia okolité kopce ako prirodzené športoviská. To je luxus, ktorý mestské deti nepoznajú.  Pani učiteľka Mgr. Libuša Svetláková tu učí nepretržite už od roku 1973. „Podmienky, v ktorých som začínala učiť, sa s týmito súčasnými ani nedajú porovnať,“ spomína. „Kúrili sme si v pieckach a deti často sedeli v laviciach v hrubých svetroch a čiapkach. Ale určite to nebolo na škodu,“ usmieva sa. „Deti sa učili aj manuálnej zručnosti a boli aj pracovitejšie a skromnejšie. A hoci dnes majú rovnaké podmienky, ako ich vrstovníci, čosi v nich predsa len z tých čias zostalo. Keď prídu do veľkej školy, sú súdržnejšie, za celý ten čas, čo učím, som sa u nich nestretla so záškoláctvom, majú väčší rešpekt voči pedagógom.“

Rodinné školy

Málotriedka v Jablonke poskytuje deťom a ich rodičom servis od šiestej ráno do šestnástej popoludní.Od skorého rána je otvorený školský klub. O pol ôsmej ide pani učiteľka k autobusu a čaká na deti, ktoré sem dochádzajú zo susedných obcí. Popoludní ich opäť odprevadí na zastávku, aby mala istotu, že sa dostanú domov v poriadku. Po skočení vyučovania je čas na rôzne záujmové krúžky. „Máme krúžok angličtiny pre prvákov a druhákov, športový klub a folklórny minikrúžok Jabĺčko,“ hovorí riaditeľka školy. „Ten je veľmi obľúbený. Nacvičujeme rôzne tunajšie piesne a tance a počas toho hovoríme len typickým, tvrdým myjavským dialógom. Aj takto sa snažíme uchovávať tradície.“ Takáto dôvera a spätosť medzi žiakmi a pedagógmi prináša svoje ovocie vo forme harmonického prostredia bez stresujúcich zážitkov. Učiteľka dokonale pozná svojich zverencov, ich rodinné zázemie, vie o všetkých ich slabých aj silných stránkach, čo pomáha pri výchove. A z tohto aspektu nadobúda málotriedka úplne iný význam. „Chodia k nám aj deti z Myjavy. Rodičia ich sem zapísali na odporúčanie detského psychológa. Ide o deti hyperaktívne alebo ešte nie sú celkom vyzreté na školskú dochádzku, hoci už dovŕšili školopovinný vek. Psychológ preto odporučil rodičom zapísať tieto deti do málotriedky, namiesto toho, aby absolvovali plneorganizovanú školu v mieste svojho bydliska,“ dodáva na vysvetlenie Monika Svítková.

Stará Myjava

Putujeme ďalej krajom myjavských kopaníc, až dôjdeme do Starej Myjavy. Stojí tu honosná budova školy, postavená pre stopäťdesiat detí. Dnes je prerobená na nájomné byty a tých dvanásť žiakov, čo zostalo, sa učí v susednej budove materskej školy. Riaditeľka školy Mgr. Marta Miková môže naozaj objektívne porovnať vyučovanie na málotriedke a v plneorganizovanej základnej škole. „Viac ako tridsať rokov som pôsobila na veľkej škole v Myjave,“ hovorí. „Teraz už štvrtý rok učím na málotriedke. Až tu som zistila, aké sú dôležité málotriedky a že ich hodnotu rozhodne nemožno vyjadriť len vo financiách. Nikdy predtým som nevedela oceniť prácu svojich kolegýň na takýchto školách, vlastne som o tom ani neuvažovala. Nebol na to dôvod. Deti, ktoré k nám prišli z málotriedok, sa v oblasti vedomostí vyrovnali tým našim, navyše boli o čosi disciplinovanejšie.“ A ako sa jej učí v Starej Myjave, kde sa dvanásť žiakov prvého až štvrtého ročníka učí pokope v jednej triede? „Nuž, je to naozaj náročné,“ priznáva. „Niekedy vás aj niekoľko detí naraz ťahá za rukáv, každé vás chce mať len pre seba, ale my to musíme zvládať a verte, robíme to radi. Výsledok našej práce vidíme priamo pred sebou. Sú to deti, ktoré chodia do školy rady, učenie ich nestresuje, nevyčerpáva, naopak, baví ich to. Navyše, málotriedka má veľký zmysel aj pre samotnú obec, v ktorej sa nachádza. Škola dáva obci život, keď odíde škola, akoby sa život z nej vytratil.“ A hoci ešte pred pár rokmi to naozaj vyzeralo tak, že kopanice neľútostne starnú, až z nich zostanú len miestne skanzeny, zdá sa, že sa karta začína obracať. Detí v školách aj keď pomaly, predsa len rok čo rok pribúda. A o tom, že život sa znovu vracia aj na myjavské kopanice, hovoria aj nové domy, ktorých ešte čerstvé omietky svedčia o tom, že tento kraj po rokoch stagnácie opäť ožíva.

Katarína Hanzelová

- - Inzercia - -