Dnes je streda, 25.november 2020, meniny má: Katarína
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh Milana: Za krízu vo vzťahu "vďačíme" vlastným deťom

december 13, 2018 - 18:00
S Marikou sme svoji skoro štyridsať rokov. Takmer celý spoločný život sme venovali našim deťom. Na našu dobrotu sme však doplatili.

Moja žena je ten typ lásky, keď JU, krásnu ženu, uvidíte a poviete si, že práve s touto dámou chcete stráviť zbytok života. Ani nám sa samozrejme nevyhli rôzne menšie či väčšie krízy, ale každú jednu sme vďaka láske, dôvere, vzájomnej tolerancii a rešpektu s prehľadom zvládli. No nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že práve na dôchodku, čiže v čase, keď sú naše deti dospelé a majú vlastné rodiny, budeme riešiť tú najväčšiu z nich – odcudzenie sa kvôli nedostatku času stráveného spoločne. Celkom paradox, čo poviete?

Myslím si, že Marika je vysnívanou babičkou každých mladomanželov. A nielen tých. Marika sa nestará, nedáva „rozumy“, nekritizuje, ale okamžite a vždy ochotne pomôže, pre šťastie a radosť svojich detí a najmä vnúčat urobí vždy to prvé a posledné. Tak sa stalo celkom bežnou praxou, že celý týždeň máme u seba vnúčatá, minimálne polovicu týždňa u nás aj prespia, a keď sa snažím manželke dohovoriť a povedať jej, že pre naše deti by predsa nemala byť samozrejmosťou. Ochotná vždy pomôcť, poradiť, postrážiť deti a naučiť ich na komfort, keď oni vlastne nič nemusia. Akonáhle sa jej snažím naznačiť, že ani nám predsa nik sústavne nepomáhal a zaslúžime si po tých rokoch užívať si jeden druhého, pomaly sa na mňa nahnevá a podotkne, že deti i vnúčence ju potrebujú.

Pred dvoma týždňami mala Marika narodeniny. Kúpil som nám zájazd do Moskvy, keďže viem, že toto mesto je pre moju ženu doposiaľ nesplneným snom. Viete, čo mi povedala ako prvé, keď si rozbalila darčekový poukaz? ... Že sa najskôr musí opýtať detí, či ju v tom termíne náhodou nebudú potrebovať. Myslel som si, že zle počujem. Ale to som ešte nezažil reakciu vlastných, a musím povedať, očividne nevďačných detí.

Pozval som totiž syna s dcérou na obed a snažil sa im dohovoriť, aby nám s mamou dopriali na staré kolená viac spoločného času. Oznámil som im moje prekvapenie pre ňu v podobe vytúženej cesty, ktorú som pre Mariku naplánoval a viete, aká bola ich reakcia? Že je to úžasný nápad a nech vezmeme aj krpcov, aby začali objavovať svet.

Vždy som si myslel, že vychovať deti a urobiť z nich sebestačných a samostatných ľudí je presne to, čo sa nám s manželkou naozaj podarilo. A že po týchto dlhých rokoch obety, starostí (samozrejme i radostí), tak málo prežitých spoločných chvíľ, budeme mať práve na dôchodku možnosť dohnať všetko zameškané. Ako veľmi som sa mýlil. Kde sme urobili chybu? A dá sa vôbec dosiahnuť ešte stav, že vaša manželka sa pomaly neurazí, keď ju budete chcieť vziať na výlet, deti si uvedomia, že aj my máme právo na vlastný život a doprajú nám ho?

- - Inzercia - -