Vesmírne výskumy nám uľahčujú život. Vďačíme za ne i týmto obľúbeným predmetom!
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia rozpútali veľmoci Sovietsky zväz a Spojené štáty americké obrovské preteky o prvenstvo v dobývaní vesmíru. V snahe dostať sa na obežnú dráhu ako prvý a potom dobyť Mesiac, investovali tieto krajiny obrovské miliardy do výskumu, z ktorého vzišli nielen skutočné vesmírne misie, ale aj objavy, ktoré sú dnes našou bežnou súčasťou. Fungujú, pretože prešli testom. Odskúšali ich v beztiažovom stave, tisíce kilometrov od zemského povrchu. A dnes ženám uľahčujú život.
Detektor dymu zachraňuje ľudské životy
V západných krajinách je dnes neodmysliteľnou súčasťou domácností tzv. požiarny hlásič, alebo ak chcete, detektor dymu. Je užitočný nielen počas neprítomnosti v byte, ale najmä počas spánku. Dymový poplach prebudí spiace osoby a zabráni tak uduseniu dymom. Väčšina obetí požiaru, podľa prieskumov až neuveriteľných sedemdesiat percent, zomrie v spánku, keď sa nadýcha splodín. Pritom požiar nemusí vzniknúť z nedbanlivosti, stačí technický problém, skrat, nejaká porucha elektriny a už je oheň na streche, vlastne v byte. Čosi podobné sa stalo aj počas skúšok projektu Apollo, kde ešte na Zemi, v laboratórnych podmienkach, zhoreli traja americkí kozmonauti. Nečakane, na požiar ich nikto nepripravil a nikto ich neupozornil, aby opustili skúšobný modul. V tomto stave bolo jasné, že počas letu na Mesiac sa podobná fatálna chyba nemôže zopakovať. Navyše, predpokladalo sa, že posádka mesačného modulu strávi na Mesiaci minimálne aj jednu noc a ak by závada nastala počas spánku, nemuselo to dopadnúť najlepšie. Vedci preto vyvinuli akýsi prazáklad detektora dymu, v tom čase však oveľa väčší a z technologického hľadiska aj náročnejší, ako ho poznáme dnes. Účel však splnil a po otestovaní vo vesmíre sa stal aj súčasťou pozemských domácností. Hlásiče nás varujú aj v spánku a tak poskytujú potrebný čas na to, aby sme v prípade nebezpečenstva dostali seba a rodinu do bezpečia.
Pamäťová pena nám zlepšuje spánok
Prevratným materiálom, ktorý sa používa pri výrobe mnohých vecí a aktuálne je najobľúbenejším materiálom na spánok, je tzv. pamäťová pena. Nájdeme ju v topánkach, v sedadlách automobilov, dokonca aj v bielizni! Najčastejšie sa však využíva v matracoch. Pôvodne bola vyvinutá pre vesmírne lety, NASA totiž v 70.rokoch hľadala materiál, ktorý by telá astronautov zbavil pri štarte enormného tlaku spôsobeného prekonávaním gravitácie. A tak sa dopracovali k miliónom guľôčkových buniek, ktoré sú vymyslené tak, aby reagovali na teplotu tela a tlakové body. Pri tlaku tieto bunky menia tvar a kopírujú telo tam, kde je to najviac potrebné. Výborné výsledky mala technológia najprv v nemocniciach, pri pacientoch pripútaných na lôžko sa znížil tlak na ich rany, mali odrazu oveľa menej preležanín a cítili sa lepšie. Dnes sa matrace z pamäťovej peny stali bežnou súčasťou spální, keď je tlak na telo odstránený, zlepšuje sa cirkulácia krvi a ďalších tekutín, čo má upokojujúci účinok napríklad pre tehotné ženy a ľudí s poruchami spánku.
Vysávame aj bez elektrickej zásuvky
Opäť sa pozrime do kabíny kozmickej lode a predstavme si, ako v bezváhovom stave lietajú naokolo omrvinky, prach, chumáče vlasov a rôzne ďalšie nečistoty. Klasická slovenská gazdinka berie vysávač, šupne ho do zástrčky a vysáva. Len kam ho strčiť na obežnej dráhe? A tak špičkoví inžinieri dostali nápad s baterkovým vysávačom. A nehrozilo udusenie poletujúcou špinou. A poriadok bol odrazu aj na vesmírnej stanici. Dnes sa baterkové vysávače najčastejšie využívajú v garážach či záhradných chatkách, čiže najmä v priestoroch, kde nie je stály prívod elektrickej energie. Sú ľahké a na jedno nabitie dokážu vydržať aj niekoľko minút. Môžu mať papierový či trvalý filter a pracovať v režime suchého i mokrého vysávania. A keď sa niektorej z nás nechce doma vyťahovať tú monštróznu opachu s dlhou hadicou, môže pomôcť aj s rýchlym povysávaním obrusov, parapet, či menej prístupných častí našich príbytkov. Vďaka, kozmonauti!
Meranie teploty je dnes hračka
Ako ste naučili vaše plačúce a metajúce sa dieťa, aby s teplomerom pod pazuchou či v ústach vydržalo niekoľko minút? A čo takto skúsiť infračervený teplomer? Áno, ostávame v téme kozmonautických výskumov v domácej praxi. A opäť pripomíname bezváhový stav, kde by v prípade rozbitia ortuťového teplomera vyliate a poletujúce guľôčky boli doslova vražednou zbraňou. Vďaka vedcom z kozmických laboratórií, ktorí potrebovali bezpečne odmerať nielen teplotu kozmonautov, ale aj prístrojov pracujúcich vo vesmíre, máme práve infračervené teplomery. Často sú dokonca bezkontaktné, preto sú ideálne na rýchle a presné meranie rôznych rotujúcich či horúcich predmetov, ktorými môžu byť rôzne elektromotory a vykurovacie či ventilačné systémy. Snímač infrateplomera zachytí energiu, ktorá sa odrazila od predmetu, ktorý meriame a vráti sa do detektora. A ak meriate teplotu detičkám ( ktoré sú niekedy tiež horúce, alebo rýchlo rotujúce ), ide to rýchlo a bez zbytočných nepríjemných dotykov.
Chutný obed kozmonautov? Morské riasy!
Z množstva vynálezov, za ktorými sme išli až do oblakov, ešte podčiarkujem fenomén detskej výživy z morských rias. Však čo dodáva energiu kozmonautom, musí byť prospešné aj pri stravovaní a stavbe tela našich ratolestí, nie? Pri testovaní najvhodnejšej kozmickej stravy sa totiž zistilo, že práve morské riasy obsahujú neuveriteľné množstvo vlákniny a minerálnych látok. Sú bohaté na bielkoviny, pričom v týchto meraniach dokonca predbehli aj strukoviny a čerstvé vajíčka. Navyše sú ľahko stráviteľné a aj pri menších množstvách zásobujú telo neuveriteľnou energiou. Len na porovnanie –
Komentáre