Dnes je pondelok, 30.november 2020, meniny má: Ondrej, Andrej
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Juraj Jakubisko: Chcem napĺňať diváka úžasom

december 16, 2019 - 10:04
Všetci sme s radosťou prijali správu, že film Perinbaba a dva svety je už pomaly na ceste k divákom. Režisér JURAJ JAKUBISKO nám v rozhovore dal nazrieť do svojej tvorivej dielne, neopakovateľnej mágie, ktorá robí jeho filmy nezabudnuteľnými.

Ako prežívate záver jednej tvorivej cesty vy? Je to pocit úľavy, alebo je v tom aj kus sentimentu?

Pocit úľavy, to nie. Cítim také odhodlanie, pretože ešte všetko nie je hotové. Je tam veľmi veľa trikov – okolo päťsto, a musí sa na nich pracovať. Je to ako, keď som bol malý chlapec a vyšiel som na najvyššiu skalu – hovoril som si – teraz uvidím svet. Ale z tej skaly som uvidel ešte vyššiu skalu. A celý život som tak išiel a zistil som, že za každým vrcholom je ešte iný vrchol a ešte vyšší. Čiže aj tu zdolávame prekážky, ale stále po nich prichádzajú nové. Viete, film má mnoho etáp. Napíšete scenár, urobíte ho najlepšie, ako viete. Potom sa na to pozriem a v duchu si poviem – kto to napísal, aký hlupák, veď to sa nedá zrealizovať. Potom to režírujem a hovorím si, musím byť najlepší režisér. Potom to strihám a vravím si, musím byť najlepší strihač. Potom nastúpi posledná obrazová úprava a farebné korekcie filmu, takzvaný grading, musím byť najlepší maliar. Vždy sa objaví nový kopec, ktorý sa zdolá, alebo nie. A viete, čo je najlepšie? Keď príde premiéra a budem sa pozerať na ten film, tak si poviem – ty blázon, veď si to mohol urobiť úplne inak. Tá kreatívna práca je taká, že nikdy nemáte celkom uspokojivý pocit.

Perinbaba si všetkých podmanila neopakovateľnou mágiou, ktorá robí film nezabudnuteľným. Čím divákov prekvapí jej voľné pokračovanie?

Voľné pokračovanie je veľmi zložité. Teraz je doba, keď digitálna technológia umožňuje robiť zázraky, ktoré som pri jednotke nemohol robiť. Tam som mal proste žeriav a na lane bola uviazaná perina či Jakubko s Alžbetkou. Ale dnes, aj keď je dokonalá technika, ja sa pýtam – pre koho by boli tie triky? Kedysi to bolo veľmi jednoduché. Keď som robil prvú Perinbabu, tak som si hovoril, že robím tento film a musí to vyjsť. Pretože divákov bolo veľa a dobrých filmov málo. Teraz prichádzame do etapy, keď filmov je veľmi veľa, ale divákov je veľmi málo. Dnes si musíme uvedomiť, že už neexistuje akýsi univerzálny divák ako kedysi. Teraz musím pri tvorbe filmu myslieť nielen na moju generáciu. Musím zohľadniť, že dnes sa deti hrajú s počítačmi a nejaký jednoduchý zázrak ich už neprekvapí. A rodinný film, ktorým Perinbaba a dva svety je, musí byť pre všetkých, a mal by osloviť starú, strednú i mladú generáciu.

Taký veľký projekt zasiahne aj do súkromia človeka. Do akej miery ovplyvnila Perinbaba váš život s Deanou? Nebol to miestami až manželský trojuholník?

Skôr to bol manželský jednouholník, pretože, keď sa pohádate, tak jeden odíde a ten druhý ostane sám. Možnože, keby som s Deanou nerobil filmy, keby nás nespájala spoločná profesia, tak by sme sa azda už dávno rozviedli. Pretože každý máme iný temperament, a tak by sme sa hádali. Ja si myslím, že spoločná práca nás nejakým spôsobom sceľuje. Niekedy problémy spájajú, tá snaha o spoločný cieľ vytvoriť film nás dáva dokopy.

Išlo aj o mimoriadne nákladný projekt a nie je tajomstvo, že ste počas nakrúcania čelili aj finančným problémom. Čo všetko ste museli obetovať?

Tie finančné problémy, to pre mňa nie je nič prekvapivé. Tie sú tu stále. A má ich každý pri filme. Za socializmu neboli, ale filmy, ktoré vznikali po revolúcii, si vyžadovali, aby do nich človek vkladal aj svoje peniaze. Samozrejme, že to hrá rolu. Ale pre mňa financie nikdy neboli prvoradé. Ja som z generácie, ktorá si hovorí, že peniaze nie sú pre mňa bohatstvo. Peniaze pre mňa znamenajú možnosti, slobodu niečo vymyslieť, vytvoriť. Pre mňa filmy nikdy nič veľké nezarobili. Ja, keď som bol mladý, tak som bol taký šťastný, že som mohol režírovať filmy, že som mohol zrealizovať svoje sny, že som hovoril – keby som mal veľa peňazí, tak by som vám ich vrátil, za to, že môžem nakrúcať filmy. A tento pocit mi ostal dodnes.

Všetky vaše diela, nielen Perinbaba, sa vyznačujú zvláštnym magickým fluidom. Kde nachádzate jeho žriedlo? Má pre vás aj skutočný svet to čaro a kúzlo, ktoré my nevidíme?

Viete, fantázia, to je pre mňa nutnosť. Ja som mal vždy krédo, ktoré platí v každom umení, a to – naplň diváka úžasom. Moja fantázia vždy pracuje tak, že chcem urobiť niečo nové, niečo iné. Mal som nakrúcať rozprávku Pán Boh daj šťastia lavička. Je to pekná rozprávka, ale filmovo nezaujímavá. Keď som ju chcel nakrúcať, zistil som, že nemám čo. Tak som si spomenul, že keď som dcére rozprával rozprávky, tak som do Červenej čiapočky pokojne dosadil Alibabu a štyridsať zbojníkov. Tak som teda začal vymýšľať. A tak nechtiac vznikla zvláštna vec – vznikla nová slovenská rozprávková postava – Perinbaba. Tá totiž v žiadnej pôvodnej slovenskej rozprávke nie je.

Je to možno predčasné, Perinbabu dokončujete v týchto dňoch, ale predsa, uvažujete už o ďalšom projekte?

Áno, dokonca o dvoch. Jeden je podivný a druhý veľkolepý. Ale viac vám teraz neprezradím.

Poďme späť k novej Perinbabe, kedy sa môžeme tešiť na premiéru?

To nezáleží odo mňa. O premiére dnes rozhoduje distribútor.

Ako vyprevadíte novú Perinbabu do sveta? Máte nejaký rituál?

Musím vás opraviť, nevolá sa Perinbaba II, ale Perinbaba a dva svety. Pretože vždy máte možnosť zaradiť sa do jedného z dvoch svetov, a to, ako sa rozhodnete, ovplyvní vašu životnú púť. Rovnako ako putovanie môjho hlavného hrdinu Lukáša. Budem rád, ak aj táto Perinbaba vydrží toľko rokov ako tá predchádzajúca. A vypravím ju do sveta ako svoju rozprávku, ktorá je zase veľmi magická, veľmi osobitá. Som rád, že som mohol robiť túto rozprávku, pretože rozprávky sú nielen magické, ale vraciate sa v nich k posolstvu, múdrosti a hodnotám, ktoré platia pre ľudstvo po stáročia, a na ktoré dnes často zabúdame. Po tomto filme budem mať pocit človeka, ktorý zdolal maratón a je v cieli. A povie si – som v cieli. Ja som rád, keď zvládnem veci, ktoré na začiatku vyzerajú ako nezvládnuteľné.

O pár dní budú najkrajšie sviatky roka, čo by ste zaželali deťom a dospelým na Vianoce?

Deťom prajem, aby zažívali krajšieho Ježiška, než som mal ja. Ja som žil v takej dobe, že som pod stromčekom mal miesto hračiek ponožky, topánky, spodky. Tak želám deťom, aby dostávali hračky, aby boli spokojné, aby boli zdravé, rovnako aj ich rodičia. A aby boli všetci šťastní, a nielen na Vianoce, ale celý rok.

- - Inzercia - -