Dnes je štvrtok, 22.október 2020, meniny má: Sergej
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Pozrime sa do histórie :-) Koniec éry walkmanov?

január 01, 2020 - 10:45
V týchto dňoch potichu a navždy odišiel klasický walkman. Po takmer 40.rokoch prestali jeden z najrevolučnejších vynálezov minulého storočia definitívne vyrábať.

Osemdesiate roky boli zlatým vekom magnetofónových kaziet. Vyrástli na nich generácie poslucháčov, ktoré na ne s nostalgiou spomínajú. Teraz by si mali dať na ruky čierne pásky, pretože po definitívnom pohrebe kaziet Japonci ukončili aj výrobu walkmanov. Kultový prehrávač sa pritom stal fenoménom už po svojom vzniku, vo svete totiž vypukla revolúcia – hudba sa dala prenášať! Nemuseli ste sedieť doma pri platni, alebo skákať na koncerte, mohli ste sa prechádzať, kráčať, bicyklovať, skejtovať a hudba bola stále s vami. Dnes sa to zdá normálne, máme mp3 prehrávače a hrajúce mobily, kedysi to však bola módna záležitosť. Walkman bol revolučný aj v politickom dosahu. Desaťročia komunistickej propagandy dostali poriadnu facku, bol totiž dôkazom, že aj na Západe sa vyrábajú populárne a kvalitné predmety. A v tuzexe ste ho mohli dostať už začiatkom osemdesiatych rokov. So slúchadlami na ušiach a pesničkami nahratými zo stanice Ö3 ste boli tým najväčším kráčajúcim frajerom v okolí...

Najprv kvôli opere

Prvý walkman bol však skutočne len luxusným tovarom pre majetnejších, po uvedení na japonský trh  sa však stal okamžitým hitom a zásadne zmenil spôsob, ako si dodnes vychutnávame hudbu. Cena bola takisto revolučná, 25 tisíc korún. Kúpili by ste si takú drahú hračku?  Keď ceny klesli, záujem o walkman rapídne vzrástol,  v ankete o najvýznamnejšiu technologickú hračku posledného polstoročia dokonca japonský vynález s prehľadom vyhral. Predalo sa ho asi dvesto miliónov kusov! A to sa pôvodne vlastne walkman ani takto nevolal - poznali sme stowaway, soundabout či freestyle, tieto dnes už zabudnuté názvy sa však našťastie neujali. Pozoruhodný je aj príbeh jeho vzniku. Zariadenie skonštruoval inžinier audio divízie v Sony Nobutoši Kihara.

Chcel sa ukázať pred svojim šéfom Akiom Moritom, ktorý túžil počas dlhých a častých transatlantických letov počúvať operu. Moritovi sa prístroj celkom pozdával, nepáčil sa mu však názov. Ten však rýchlo zľudovel, aj vďaka veľkej promokampani, ktorou walkman vyrazil k bežným ľuďom. Tlupu novinárov so slúchadlami na ušiach natlačili do veľkého autobusu a jazdili s nimi po Tokiu. Na každom rohu vopred dohodnutí herci s walkmanmi predvádzali zaujímavé divadlo do rytmu hudby, ktorú počúvali aj cestujúci žurnalisti. Tí nešetrili chválou, zákazníci peniazmi a prvá várka walkmanov zmizla ako čerstvé rožky. A Morita napokon so šomraním uznal, že názov walkman sa meniť nebude.

Všetko sa miniaturizuje

Čo sa však za tie roky zmenilo, bola hmotnosť, dizajn i funkčnosť prehrávačov. Aj vďaka walkmanom sa začali vyrábať malé prenosné slúchadlá, ktoré sa dali skryť do vrecka. Oproti svojim "serióznym kolegom" vážili iba 50 gramov. Aj prehrávače boli čoraz ľahšie a mali väčšiu kapacitu, ako dávala ušiam k dispozícii klasická 90 minútová magnetofónová kazeta. Odborníci i ľudia z hudobnej brandže však dnes tvrdia, že klasická kazeta či platňa mali oveľa hlbší a priestorovejší zvuk ako cedečko a zhustené digitálne či streamované nahrávky, ktoré používame v súčasnosti. Niektorí interpreti dokonca začali do svojich pesničiek dodatočne nahrávať šum a pukanie ako z platne, ktoré vraj k hudbe neodmysliteľne patrilo. Tak spi sladko, náš drahý walkman!

- - Inzercia - -