Skutočný príbeh - Daň za prvenstvo

Daň za prvenstvo

Ako dieťa som ani veľmi nevnímala, že Alena má u rodičov zvláštne privilégiá a ak som si aj niečo všimla, vôbec ma to nemrzelo. Čím sme však boli staršie, tým sa jej pocit vlastnej výnimočnosti prehlboval. Sestra celé okolie tyranizovala nezmyselnými rozmarmi a za jej výčiny brali vždy na zodpovednosť mňa – si predsa staršia a rozumnejšia! Bože, tento argument som naozaj úprimne neznášala.

Keď som začala študovať na vysokej škole, zamilovala som sa do Martina, ktorý bol práve v poslednom ročníku a mal pred štátnicami.  Po štyroch rokoch chodenia sa naša láska natoľko prehĺbila, že sme ohlásili zásnuby.

Alena zozelenela od závisti.  My s Martinom sme sa na jej odutosti bavili, ale nijakú zvláštnu pozornosť sme tomu nevenovali.

Prekvapenie pri večeri

Asi po mesiaci ohlásila moja mama slávnostnú večeru. V telefóne znel jej hlas trochu tajnostkársky, dôvod neprezradila, ale cítila som z nej hrdosť  a radosť.

Keď sme prišli, sedel za slávnostne prestretým stolom v našej obývačke cudzí muž. Mama sa doširoka usmievala a Alena mala na tvári triumfálny výraz. „To je Marek, môj nastávajúci,“  oznámila, nadúvajúc sa od pýchy. „A zároveň by som vás chcela pozvať na našu svadbu, ktorá bude o mesiac.“

Fíha, povedala som si. Tak to si Alenka naozaj švihla! Ale inak mi to bolo úplne jedno. Ja som na rozdiel od nej nezaraďovala sobáš do kategórie konské dostihy a na prvenstve mi absolútne nezáležalo.

Marek bol skutočne fešák. A súdiac podľa toho, ako bol nahodený, netrpel ani finančnou núdzou. Zrejme chlapec z bohatej rodiny. No čím dlhšie som sa s ním rozprávala, tým viac mi na ňom čosi nesedelo. V momente, keď vytiahol snubný prsteň a teatrálnym spôsobom požiadal mojich rodičov o Alenkinu ruku, zapol sa vo mne alarm. Akousi ženskou intuíciou som neomylne vycítila, že niečo nie je v poriadku. O svojich obavách som sa zmienila pred mamou, no ani ma nenechala dopovedať. Umlčala ma chladnou poznámkou o tom, že svojej sestre len závidím, že si našla takú skvelú partiu, na akú ja nemám. A tak som radšej zmĺkla.

Veľkolepá svadba

Alenina svadba bola skutočne vo veľkom štýle. Stovka hostí, pohostenie v luxusnom hoteli, mladomanželia v značkových outfitoch. Len šaty nevesty mali hodnotu 2 000 eur a šperky, ktorými bola nevesta ovešaná, tiež neboli lacnejšie. Marekovi rodičia boli skutočne nesmierne majetní. Jeho otec bol významný podnikateľ a dúfal, že syn raz prevezme jeho firmu. Marek sa v podstate pripravoval na úlohu dediča. Všetci z mojej rodiny boli ohúrení Aleniným šťastím, že sa vydala do takého prepychu. Len mňa ani na chvíľu neopúšťal ten čudný nepríjemný pocit. Mladomanželia odleteli na svadobnú cestu na Bahamy a s Alenou som sa stretla až o osem mesiacov neskôr, na mojej svadbe.

Alenu som nespoznala

Takmer som spadla z nôh, keď som uvidela svoju sestru. Pýcha v očiach jej úplne pohasla, pôsobila ako zlomená, zranená žena, ktorej sa život vyšmykol spod kontroly.

Nechcela hovoriť o sebe. No po polnoci, keď sa môj švagor opil, začal vykrikovať, že ho tá chudera, myslel tým Alenu, len vyciciava, nič poriadne robiť nevie a len sa priživuje na ich majetku.

Na druhý deň sme si s Alenou našli chvíľu pre seba. Pozrela som na ňu a ona sa rozplakala. Rozprávala, ako sa z Mareka vykľul priam chorobný držgroš, nedával jej žiadne peniaze, vraj si má zarobiť. Keďže mala len maturitu z gymnázia, normálnu prácu si nenašla, viac-menej len brigády v obchodných reťazcoch. Z tých pár korún musela nakupovať potraviny do domácnosti a platiť bežné účty. Na jej obľúbené kávičky či nákupy v módnych butikoch jej nezostal ani cent. Zabudnúť musela aj na dovolenky.

No len čo sa vyplakala, ozvala sa v nej „stará“ Alena. Zabodla do mňa tvrdý, vyčítavý pohľad a vmietla mi do tváre, že je to všetko len a len moja vina. Vraj, keby som sa nebola tak vychvaľovala svojím Martinom, tak ona by sa nemusela ponáhľať so svadbou a vydať sa za muža, ktorého vlastne ani nepoznala.

Na to som už fakt nemala čo povedať...

Zuzana, Bratislava