Dnes je nedeľa, 27.september 2020, meniny má: Cyprián
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Skutočný príbeh - Pod nešťastnou hviezdou

marec 27, 2020 - 08:00
Môj život je ako scenár katastrofického filmu. Počas nešťastného manželstva som pochovala dieťa a dnes mám strach, že skončím ako bezdomovec, kdesi pod mostom. Mám vôbec ešte nádej?

Pod nešťastnou hviezdou

Vydávala som sa z veľkej lásky. Manžel bol jedináčik z veľmi bohatej rodiny a moji rodičia neskrývali nadšenie, aké veľké šťastie ma postretlo. Čas pred svadbou som prežívala v závratnom opojení, no vytriezvenie prišlo veľmi rýchlo. Na druhý deň po obrade...

Ako starostlivá novomanželka som ukladala mužov slávnostný oblek do skrine. V zadnom vrecku bolo čosi zhúžvané. Vybrala som list... Mne vtedy neznáma pisateľka oznamovala môjmu Jurajovi, že sa čochvíľa stane otcom. Celá rozklepaná som sa spýtala čo to znamená. Bez otáľania, až s akousi ľahostajnou bezcitnosťou sa priznal, že približne pred štyrmi mesiacmi ho vyslali z práce na akúsi lesnú brigádu a tam sa zaplietol s kuchárkou. Ospravedlňoval sa, že nebol predsa jediný koho obdarovala svojou priazňou a tak adeptov na otcovstvo môže byť viac. Súd však po narodení dieťaťa vyvrátil všetky jeho pochybnosti a nariadil mu vyživovaciu povinnosť. O dva mesiace na to som porodila aj ja. Manžel vzápätí ochorel a musel ísť na liečenie do Vyšných Hágov. Aby sme mali z čoho žiť, našla som si prácu na družstve. Zo skromného platu mi časť strhávali na platbu výživného, namiesto manžela. Súhlasila som, dúfajúc, že sa mi takto podarí zachrániť manželstvo. Márne. Milostných avantúr sa nevzdal ani na liečení...

Viac bitá ako sýta

Odpoveďou na môj plač a výčitky bola len surová bitka a urážky. Trestal ma aj tým, že zamykal jedlo a celé dni ma trápil hladom. Manželské povinnosti som si však musela plniť. Keď nie podobrotky, tak násilím. Za takých okolností sa nám narodili ešte dve deti. Ďalšia dcéra Vierka a syn Jarko. Práve v tom čase si manžel našiel milenku, staršiu o desať rokov. Prichytila som ich priamo v posteli. Juraj sebavedomo vyhlásil: „Ľúbim ju a chcem s ňou žiť. Ty už pre mňa dávno nič neznamenáš. Na deti ti budem platiť.“ Po tých slovách ho jeho vlastný otec vyhodil z domu. Juraj s takým vývojom udalostí nerátal. Po dvoch týždňoch sa vrátil, sľuboval všetko možné a ja som mu odpustila...

Týždeň sekal dobrotu a potom ho zase prichytila s milenkou v náručí. Pomýšľala som aj na samovraždu. Juraj sa nijako netajil nenávisťou voči mne. Vyhrážal sa mi slovami: „Keď ťa nezabijem dnes, tak určite zajtra,“ rozvodu sa už nedalo vyhnúť.

Najťažšia rana

Osud býva zlomyseľný. Keď si človek začne myslieť, že najhoršie má za sebou, kruto sa mu vysmeje do tváre. Tak to bolo aj so mnou. Štyri roky po rozvode som sa opäť vydala. Manžel je o sedem rokov mladší, ale to nám nikdy neprekážalo. Žijeme spolu v láske už takmer tridsať rokov. Obľúbil sa aj moje dve dcéry a syna, prijal ich za vlastné. Myslela som si, že moja miera utrpenia sa vrchovato naplnila. Bol to však krutý omyl...

Stalo sa to v decembri pred dvadsiatimi rokmi. Do Vianoc chýbalo pár dní, a tak sme so staršou Jankou robili posledné nákupy. O tretej sme sa rozlúčili, ponáhľala sa do práce na popoludňajšiu zmenu. Vrátiť sa mala, ako vždy, o desiatej. Keď som sa okolo polnoci zobudila, Jankina posteľ bola nedotknutá. Myslela som si, že je u snúbenca. Ráno sa v práci kolegyne rozprávali o strašnej autonehode z uplynulej noci, pri ktorej zahynuli traja mladí ľudia. Premkol ma strach a strašná predtucha. Vzápätí mi ju potvrdili policajti. Vyhľadali ma na pracovisku a oznámili mi strašnú správu. Manžel to prežíval rovnako ťažko ako ja...

Smutná staroba

Zo straty dcéry sme sa dlho nevedeli spamätať. Zostali nám ešte dve deti. Jarko vyštudoval, Vierka sa vydala. Kúpili sme jej na hypotéku trojizbový byt a ručili sme vlastným. Splátky však boli nad naše možnosti, a tak sme o náš byt prišli. Situáciu skomplikovala ešte moja operácia a dve mozgové príhody. Dnes žijeme s manželom v podnájme. Deti nechcú ani počuť o tom, žeby nás na staré kolená prichýlili. Je mi ťažko na srdci, keď si spomeniem, ako sa nám odplatili za lásku a starostlivosť.  Keď som sama a len tak hľadím do tmy, stále si kladiem otázku –  spravila som niekde osudovú chybu alebo som sa narodila pod nešťastnou hviezdou?

Mária K. Lučenec

- - Inzercia - -