Dnes je streda, 25.november 2020, meniny má: Katarína
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

ROZHOVOR: Sládkovič nás inšpiruje aj dnes

apríl 02, 2020 - 11:15
31. marca 2020, sme si pripomenuli významné výročie, uplynulo dvesto rokov od narodenia významného básnika Andreja Sládkoviča, ktoré si vydavateľstvo Ikar pripomína vydaním nádhernej knihy Tajomstvá.

Kniha mala byť pokrstená na slávnostnom podujatí, ktoré vydavateľstvo STAR production a týždenník Slovenka z pochopiteľných dôvodov organizačne presúvajú na november. Štyridsať básní do knihy vyberala spoločne s Beátou Mihalkovičovou aj šéfredaktorka pre beletriu vo vydavateľstve Ikar Danka Jacečková. Podľa akého kľúča to bolo?

V prvom rade sme chceli, aby to bolo niečo nové. Jeho najznámejšie výtvory Marína a Detvan sú skvostmi slovenskej literatúry štúrovského obdobia, no Sládkovič má aj iné zaujímavé a krásne básne, ktoré sa k čitateľovi bežne nedostanú, lebo stoja na okraji záujmu vydavateľstiev. Rozhodli sme sa, že to napravíme a dáme im šancu, nech ľudia vidia jeho poetiku v trochu širšej a pestrejšej škále.

V závere knihy je výkladový slovník. Niektoré slová, ktoré sú v básňach, súčasný človek nepozná. Spolupracovali ste aj s jazykovedcami? 

Takzvané „sládkovičoviny“, ako sme ich medzi sebou pracovne nazvali, by pri hlbšom zamyslení pre čitateľa nemali byť ťažkým orieškom ani v prípade, že by výkladový slovník v knihe nebol. Z našej strany išlo o zámer spestriť túto zbierku básní a možno poskytnúť akúsi poistku najmä mladšej generácii čitateľov, ktorá by mohla mať pochybnosti o význame niektorých dobových výrazov kombinovaných s autorovou poetikou ako napríklad mrasky-mraky, alebo péča-starostlivosť. Výkladový slovník, rovnako ako predslov a životopis Andreja Sládkoviča pripravila Beáta Mihalkovičová z Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, ktorá pracovala s overenými literárno-vedeckými zdrojmi a zároveň z titulu svojho povolania dobre pozná štúrovské obdobie a rukopis vtedajších autorov.

Kniha vychádza v exkluzívnom stvárnení. Básne ilustrovala známa výtvarníčka Ingrid Zámečníková a grafický dizajn knihy navrhla Mária Rojko. Má napríklad už aj obálka štylizovaná v zlatom tóne symbolizovať zlatý vek našej histórie a najmä človeka, ktorý sa zapísal zlatými písmenami do slovenskej kultúry, čo je naozaj realita, aj keby sa to niekomu zdalo z dnešného pohľadu patetické?

Vystihli ste to naozaj dobre, skutočne sme chceli zdôrazniť význam Sládkovičovej osobnosti a postavenie jeho tvorby v slovenskej literatúre a kultúre. Zaujímavé je, že o zlatom tóne medzi nami pri tvorbe knihy nebola reč, bol skôr výsledkom vzácneho súladu medzi autorkou ilustrácií a grafičkou. Keď sme dostali od Márie Rojko konečný grafický návrh obálky aj celej knihy, boli sme očarení a možno až dojatí tým, ako pekne dokázala vyjadriť aj naše pocity. Myslím, že sa jej šikovne podarilo vyhnúť akejkoľvek patetickosti, práve naopak – napriek zlatému akcentu, ktorý sa vinie celou knihou Tajomstvá, ide o jemné a decentné spracovanie, ktoré z tejto zbierky poézie robí skutočný skvost.

Vybrať štyridsať básní znamená, že básnika má človek doslova prečítaného… Aká bola vaša cesta k objavovaniu tohto básnika, spisovateľa, ale aj publicistu a literárneho kritika? 

Určite to znamenalo opustiť predstavu Sládkoviča ako básnika zo zoznamu povinnej literatúry pre školy, dokonca aj ako autora nádhernej Maríny. Keď za mnou generálna riaditeľka vydavateľstva Ikar Gabriela Belopotocká prišla s návrhom vydať niečo k jeho dvestoročnici, mojou prvou reakciou bol hlboký vzdych. Pocítila som bremeno veľkej zodpovednosti, predsa len nejde o nejakého provinčného básnika, ale o významnú osobnosť našich dejín. Bolo treba skutočne čítať, pátrať a premýšľať, ako toto jubileum uchopiť tak, aby z toho nebolo dvadsiate vydanie jeho najznámejšej básnickej skladby, alebo naopak niečo nudné, čo nedokáže osloviť. Ponorila som sa teda na celé týždne do Sládkovičovej tvorby a bremeno sa postupne zmenilo na radosť z toho, že prišla inšpirácia a začala sa formovať vízia celého projektu. Urobila som prvotný výber básní, ktorých bolo vyše päťdesiat a pochádzali z rôznych tvorivých období autora. Niektoré z nich, okrem dobových zbierok z 19. storočia a neskoršieho súborného diela, vôbec neboli knižne publikované. Nebolo ľahké nájsť kľúč užšieho výberu a okrem umeleckej stránky bolo potrebné projekt podoprieť aj odborne, a s tým nám veľmi pomohla práve Beáta Mihalkovičová, ktorá okrem iného navrhla, aby sme básne usporiadali chronologicky podľa obdobia ich vzniku. A tak sa na stránkach Tajomstiev striedajú verše o láske k žene, vzťahu k rodnej zemi, vtipné postrehy, otázky viery a mnoho ďalších tém.

Sládkovič je aj autorom mnohých citátov, ktorý vám najviac imponuje? Z ktorého prípadne čerpáte životnú múdrosť aj poučenie?

Nehovorila by som o konkrétnom citáte, skôr o tom, čo na mňa z jeho tvorby dýcha. Krásne to vyjadril jeho priateľ Janko Kalinčiak: „... veľkí muži nás ostrým mečom svojho génia nabádajú, aby sme ich nasledovali. Sládkovič je však iný. Má síce oči čierne ako trnky, a predsa nás nenúti, aby sme jeho básnické výlevy prijali, namiesto toho do seba vpíja našu dušu tak, že ani nevieme, kam sa pri čítaní výtvorov tichej, nenáročnej duše autora mimovoľne vytrácame...“ Lepšie by sa to povedať nedalo. Aj preto sme vybrali pre zbierku názov Tajomstvá – čitatelia v nej objavia poetiku, o ktorej u Sládkoviča možno ani netušili. 

Prečo je to tak, že sme zabudli na týchto národných dejateľov, vďaka ktorým máme svoj jazyk, diela, kultúru?

Je to možno trochu paradox, ale vďaka tomu, že ich diela sú súčasťou vyučovacieho procesu v školách, mladí ľudia majú možno pocit, že za hranice čitateľského denníka už netreba ísť. Je to škoda, lebo to najzaujímavejšie sa často nájde práve mimo učebníc, do ktorých sa nevojde všetko. Mám nádej, že tak ako v súčasnosti zažívame určitú popularizáciu dávnych ľudových tradícií, zažijeme možno aj popularizáciu kľúčových osobností našich dejín. Každý z nich bol človekom z mäsa a kostí, niečomu veril, mal svoje túžby, ktoré sa mu viac alebo menej podarilo naplniť. Ak sa na nich skúsime pozrieť z tejto ľudskej stránky, môžeme veľa získať – nielen ako jednotlivci, ktorým sa podarí objaviť netušené literárne poklady, ale aj ako spoločenstvo, ktoré pestuje svoj intelekt a rozhľad nie preto, lebo mu to kážu učebné osnovy, ale preto, lebo ho spoznávanie jednoducho baví. Aj preto táto kniha – chceme ňou inšpirovať.

Knihu vydalo vydavateľstvo Ikar, ktoré tento rok oslavuje tridsať rokov od svojho založenia. Aj preto v tomto pre vydavateľstvo významnom roku bude vydávať tiež diela, ktoré sú zaujímavé aj z hľadiska našej národnej identity?

V dôsledku súčasnej krízy spôsobenej koronavírusom sme nútení prehodnotiť edičný plán na tento rok, takže neoslávime naše tridsiatiny tak štedro, ako by sme si priali. No napriek zložitej ekonomickej situácii, ktorej čelí nielen naše vydavateľstvo, sme si chceli uctiť dvestoročnicu Andreja Sládkoviča a veríme, že sa nám podarí pripomenúť si aj 160 rokov od narodenia Martina Kukučína. Na jeseň chystáme druhú knihu z výberu poézie Milana Rúfusa s názvom Studňa, s krásnymi ilustráciami Dušana Kállaya. Máme v úmysle čitateľom priniesť aj viacero noviniek od súčasných najobľúbenejších slovenských autorov, ktorí na nich v týchto ťažkých dňoch a týždňoch usilovne pracujú. Dúfam, že napriek zložitému obdobiu, aké naša krajina v novodobej histórii ešte nezažila, ľudia neprestanú čítať, ba možno po knihách siahnu častejšie, aby v nich hľadali povzbudenie a odpovede na svoje otázky. Možno to vyznie trochu sentimentálne, ale skutočne som presvedčená, že práve bohatstvo literatúry a to, že po nej siahame v každom čase, nám dáva chuť a silu prežiť.

partneri:

- - Inzercia - -