Dnes je utorok, 01.december 2020, meniny má: Edmund
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Dana Mikláš spomína na svojho otca – speváka Karola Duchoňa. Tatko mi stále veľmi chýba...

apríl 21, 2020 - 16:30
Na legendárneho slovenského speváka Karola Duchoňa nezabúdajú ani dvadsaťosem rokov po jeho smrti ľudia, ktorí ho poznali, mali radi a dokonca s ním boli príbuzní. Určite najviac chýba jeho jedinej dcére – Dane Mikláš, ktorá oň prišla ako trinásťročná, ale stále naňho myslí.

A intenzívne na otca spomínala aj minulý týždeň, keď mal meniny, výročie úmrtia a ešte sa v jeho rodnom meste konala vernisáž výstavy fotografií Karol Duchoň a Galanta, na ktorej sa spolu s mamou Elenou zúčastnili.

„Samozrejme, že mi dodnes veľmi chýba, veď otca má každý len jedného a on patril k ľudom, na ktorých sa len tak nezabúda a čas pri tom nehrá až takú rolu. Nie je deň, keď by som na tatka nemyslela,“ povedala v rozhovore pre Slovenku Dana Mikláš, ktorá je dnes mamou dvoch synov – dospievajúceho Petra a osemročného Damiána. „Starší hrával hokej, čo by sa otcovi asi veľmi páčilo, pretože bol náruživým fanúšikom a medzi hokejistami mal mnoho kamarátov. Mladší Damián si doma rád pospevuje, takže nie je vylúčené, že talent po dedovi zdedil práve on,“ hovorí hrdá mamina, ktorej životným partnerom je už niekoľko rokov takisto bývalý hokejista a kondičný tréner Tomáš Dostál. Aj keď sa už v ich rodine dlho hovorí o svadbe, zatiaľ sa nekonala. „Tomino sa akosi nevie rozhýbať,“ so smiechom konštatuje Duchoňova dcéra. Nedávno Dana začala pracovať ako produkčná v súkromnej televízii a má na starosti hudobné projekty, takže sa venuje oblasti, v ktorej bol jej otec Karol Duchoň nekorunovaným kráľom.

Ako vnímala jeho popularitu, keď bola dieťa? „Jeho život bol hektický a pracovné tempo bolo obrovské, podobne ako jeho popularita, ktorú si podľa mňa absolútne zaslúžil, pretože do všetkého dával celého seba. Celé svoje srdce. Keď však prišiel odniekiaľ z ciest, tak mi nikdy nezabudol priniesť nejaký darček. Na to som sa mohla spoľahnúť. Pamätám si, ako mi raz z Ruska priniesol dve nádherné, veľké chodiace bábiky, z ktorých som bola doslova unesená. Inak som si ho ako otca príliš neužila, bol stále niekde rozlietaný.“

Pochopiteľne, že najradšej spomína na spoločné chvíle prežité s otcom, napríklad na koncerty v rámci výstavy Agrokomplex v Nitre, kde veľmi rád chodieval, lebo tam našiel prajné publikum, a jedným z jej najväčších detských zážitkov bol pre ňu zájazd do NDR. „Cestovali sme veľkým zájazdovým autobusom a každý deň spali v inom krásnom hoteli. Úžasné bolo, že s nami boli aj také osobnosti ako vtedajšia najznámejšia sovietska speváčka Alla Pugačevová alebo Jiří Korn a iné hviezdy populárnej hudby. Pre malé dievča to bol úžasný zážitok, pretože organizátori koncertov sa o nás vždy pekne starali a každý deň som zažívala čosi vzrušujúce a nové. Od Ally Pugačevovej mám dodnes schovanú misku, ktorú mi vtedy darovala.“

 

Minulosť a súčasnosť

Dana Miklášová musela ako dieťa zvládnuť aj mimoriadne nepríjemné chvíle, keď sa jej rodičia Elena a Karol rozvádzali. „Samozrejme, keď sa otec vo februári 1985 druhýkrát oženil, znášala som to ako precitlivená pubertiačka veľmi zle, ale on so mnou ani potom neprerušil kontakt a chodievala som do jeho novej rodiny, pretože tam bola aj jeho mama, moja babička, ktorá s ním a jeho novou ženou zostala a ktorú som mala veľmi rada. Nové manželstvo však netrvalo dlho, otec už bol chorý a posledné dva mesiace pred tým, ako na jeseň toho roku zomrel, preležal už v nemocnici,“ hovorí Duchoňova dcéra, ktorá si nemohla nevšimnúť ani to, že jej otec mal problémy s alkoholom, na čo možno aj v konečnom dôsledku doplatil životom, keď zomrel v pomerne mladom veku ako tridsaťpäťročný.

„Viem, že otec nemal silnú vôľu, preto aj nad alkoholom nevedel a asi ani nemohol zvíťaziť. Niekoľkokrát aj piť úplne prestal, ale potom ho nejakí známi zasa zavolali na nejaké oslavy a zlákali na pohárik. A keďže otec bol vždy človek mimoriadne spoločenský, veselý, priamy a rozdávajúci okolo seba skvelú náladu, tak pozvanie prijal a zasa sa v tom viezol. Na otcovi bolo úžasné a dodnes mi to mnohí ľudia, ktorí ho poznali, potvrdzujú, že ani v dobách najväčšej slávy, keď sa jeho popularita rovnala Gottovej, nespyšnel a zostal stále tým skromným a normálnym Karolom Duchoňom ako na začiatku kariéry. Keď sme napríklad šli spolu v centre Bratislavy, maskoval sa, aby ho nikto nespoznal. Mal čapicu narazenú hlboko do čela a veľké slnečné okuliare. Trpel, keď ho ľudia spoznávali a oslovovali. To, čo chcel ľuďom povedať, povedal skvele svojimi piesňami. Nepotreboval a nechcel, aby ho niekde nejakí neznámi pochvalne potľapkávali po pleci.“

Hoci od smrti legendárneho speváka prešlo už dvadsaťosem rokov, jeho piesne naďalej znejú v rádiách, ukážky z jeho vystúpení sa objavujú v televíznych zostrihoch a sú veľmi vyhľadávané aj na internete. Po tvorbe Karola Duchoňa siahlo už viacero súčasných interpretov – skupina Desmod, Ivan Tásler, Marián Bango či raper Vec.

„Samozrejme, je príjemné vedieť, že váš otec bol veľký hudobník, ktorého piesne tu budú ešte dlho po tom, čo my nebudeme. A je skvelé, že túto muziku objavujú aj iní hudobníci a vzali si ju za svoju. To znamená, že tie pesničky majú širší záber a sú nadčasové, a je skvelé, že napríklad aj moji synovia veľmi dobre vedia, kto bol ich dedo Karol, hoci sa s ním nikdy nestretli.“

Text spracoval: ROMAN SLUŠNÝ

- - Inzercia - -