Dnes je streda, 12.máj 2021, meniny má: Pankrác
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Materskú lásku nevie nahradiť ani najvyspelejšia spoločnosť

apríl 29, 2020 - 21:08
Slobodná matka je spojenie ktoré vo väčšine z nás evokuje súcit, snahu o pochopenie a prejavenie empatie. Stačí nám pár scén z filmov či telefonátov s kamoškou a sme radi aj za toho pána čo máme doma. Ešte pár desiatok rokov dozadu tento status predstavoval existenčný problém. Lenže doba sa mení a prichádzajú aj momenty kedy si ženy kladú otázku či by im nebolo lepšie samým ako s niekým kto je väčšou príťažou než pomocou.
Foto: 

Materskú lásku nevie nahradiť ani najvyspelejšia spoločnosť.

Napriek týmto občasným novovzniknutým situáciám si slobodné matky vačšinou nevybrali túto cestu dobrovoľne. Mnohé ho označujú aj ako menšie zlo. Vo Veľkej Británií sa rodí jedno z piatich detí slobodnej matke, v USA každé tretie. Na Slovensku bola v roku 2007 takmer tretina narodených mimomanželských detí, v roku 2016 ich bolo už 40%. Nie všetky tieto deti majú však slobodné mamy, sú v tom zahrnuté deti narodené mimo manželstva.

Život slobodných mám.

Osamelé matky sú matky rozvedené, ovdovené alebo nevydaté. Spoločným znakom je spolužitie v jednej domácnosti s deťmi bez partnera. Oporu ktorú by mal zastávať otec dieťaťa im nahrádzajú najbližší príbuzní či priatelia. Bez nich je aj veľmi náročné zastávať akúkoľvek pracovnú pozíciu či realizovať sa mimo materskej role. Všetky poznáme prebdené noci či náhle detské choroby a do toho treba fungovať naplno aj vo všetkých ostatných rolách okrem tej materskej. Organizácia celého chodu domácnosti a napĺňanie potrieb deťom je na pleciach jednej osoby. Rozhodne som nemala pocit, že som to sama schopná zvládnuť, bála som sa najviac ekonomickej stránky, priznáva fotografka Ľubomíra, 42 rokov, deti Simonka (11 r.) A Erich (8 r.).

Bolo vaše rozhodnutie byť slobodnou matkou vaše vlastné alebo ste boli donútená okolnosťami? 

Nikdy som nechcela byť slobodnou matkou. Pochádzam z rozvedenej rodiny kde nechýbal alkoholizmus a násilie a túžila som po normálne fungujúcej rodine. Po 30-tke mi veľmi tikali biologické hodiny, chcela som dieťa a rodinu, ale nenašla "toho pravého" a otehotnela som nechcene, neplánovane. Takže okolnosti.

Ľutovali ste niekedy počas bezsenných nocí a náročných dní svoje rozhodnutie zostať s dieťaťom sama? Prečo?

Áno ľutovala. Dokonca som bola presvedčená, že "toto dieťa mám za trest." Napríklad za to, že som príliš za mladi žúrovala. Moje dieťa (dcéra Simonka) bolo veľmi náročné, celé noci nespalo, v jednom kuse plakalo, muselo byť na rukách, malo príšerný exém po celom tele. Finančne to bolo peklo, rodičovský príspevok bol 164 eur (za pani ministerky Tomanovej) a oficiálne ste nemohli mať príjem. Snažila som sa privyrábať copywriterskou prácou po nociach, alebo chodila fotiť a s dieťaťom mi pomáhala mama, tá ale bola tiež celé dni vo svojej robote. Nemali sme vlastné bývanie, našťastie sa mi podarilo vybaviť mestskú garzónku za prijateľnejší nájom ako trhový. Tie prvé tri roky života mojej dcéry boli fakt ťažké. Bola som úplne na pokraji síl, zostarla o desať rokov. Dnes som rada, že to máme za sebou a že sme už úplne inde, a samozrejme ju už nevnímam ako trest, ale ako úžasný dar. Dnes má 11 rokov a mladšieho brata, ale ja som stále slobodná mama.

Myslíte si, že dokáže slobodná matka nahradiť dieťaťu plnofunkčnú rodinu? (ekonomicky, spoločensky, sociálne)

Nedokáže. Je to len menšie zlo. Radšej byť slobodná matka ako žiť v strese, nespokojnosti atď, to deťom škodí viac. Dôležité je, aby mali deti čo najlepší vzťah s oboma svojimi rodičmi, na tom ja dosť trvám, nikdy som nebránila otcom v styku s deťmi alebo podobne, práve naopak, chcem, aby deti mali pri sebe oboch rodičov čo najviac. Lebo to sú najväčšie piliere každého človeka a jeho následného psychického vývinu. Rodičia nás chtiac nechtiac najviac ovplyvňujú.

Stretli ste sa s diskrimináciou svojho dieťaťa kvôli neúplnej rodine?

Zatiaľ som sa nikdy s nejakou diskrimináciou nestretla. Našťastie je v kolektívoch viacero detí z neúplných rodín. Dokonca kamaráti mojich detí sú v striedavej starostlivosti svojich rodičov. My striedavku nemáme, deti majú svoj jeden domov u mňa a svojich otcov vždy poblízku.

Ako vaše rozhodnutie akceptovalo Vaše okolie? (rodina, kolegovia, priatelia)

Mama to niesla ťažko, ale ja som veľmi samostatná osoba a okolie jednoducho musí prijať moju voľbu. Priatelia ma obdivujú, že ako to zvládam, vravia mi, že by to nedali alebo boli dávno na prášky a tak.

Uvažovali ste v začiatočnej fáze tehotenstva o interupcii?

Áno uvažovala som o interupcii. Pri prvom dieťati myslím ani veľmi nie, lebo som veľmi chcela dieťa, nevedela som, do čoho idem a bola som hrdinka, že "čo, veď mám už 32 rokov zvládla v živote kadečo,  a nedám jedno dieťa?" Pri druhom som interupciu reálne zvažovala, lebo to bolo opäť veľmi unáhlené otehotnenie na začiatku vzťahu a hneď po tých 2,5 roka ťažkého života zničenej frigidnej slobodnej matky v garzónke. už som nebola hrdinka, vedela som, že to bude ťažké. Ale otec môjho syna bol zásadne proti, túžil po dieťati a vedela som, že to bude dobrý otec, ak aj neostaneme spolu. Takže som si dieťa nechala a mám jedného úžasného syna, ktorý je "ako za odmenu". Pohodový, žiadne problémy.

Ovplyvňuje váš vzťah s dieťaťom to, že ho vychovávate bez muža? Ak áno, ako?

Ja mám dobrý vzťah s otcami mojich detí (teda s tým prvým ani nie, ale s druhým výborný), takže syn je veľmi často u otca. To, že som sama, pociťujem v neustálej logistike - kto, kde, kedy s kým....takisto je na mne chod celej domácnosti, aj domu, som už taký polochlap. Riadim všetky účty, peniaze, nákupy, starostlivosť o deti, učenie s nimi, behanie po krúžkoch, práce na dome, varenie, upratovanie, skrátka mužské aj ženské práce, plus svoja robota, všetko. Na jedného je to veľa. Dvaja by si to lepšie rozdelili. Ale inak zase mi do toho nikto nekecá.

Čo alebo kto je vaša najväčšia pomoc v ťažších momentoch?

Pomocou boli pre mňa vždy najbližšie kamarátky a moja mama.

- - Inzercia - -