Dnes je štvrtok, 22.október 2020, meniny má: Sergej
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Opustil ma kvôli tomu, čo sám tak veľmi chcel

jún 10, 2020 - 17:30
...alebo lepšie povedané, čo som si až donedávna myslela, že tak veľmi chce. Reč je o spoločnom dieťatku. Akonáhle mi však doktor tehotenstvo potvrdil, partner sa začal správať ako vymenený.

S Radom sme sa zoznámili v jednom útulnom bistre neďaleko mojej práce. Keďže nemal zapaľovač a bola som tam v danom čase jediná fajčiarka, oslovil ma. A neostalo iba pri tom. Ako som sa dozvedela, čakal na klienta, no omylom si schôdzku zapísal o hodinu skôr a tak mu vznikla pomerne dostatočná časová rezerva. :-) Tuším sa tomu hovorí byť v správny čas na správnom mieste. Aspoň vtedy som si to myslela.

Z náhodného stretnutia a príjemného pokecu pri káve sa o pár dní neskôr vykľulo dohodnuté rande a opäť veľmi pekne strávený spoločný čas. Takto to pokračovalo niekoľko ďalších týždňov, pribudli prvé bozky, zoznámenia s kamarátmi, milovanie, skrátka všetky tie úžasné veci, ktoré nechýbajú v žiadnom začínajúcom vzťahu.

S Radom sme boli šťastní. Po takmer dvoch rokoch randenia sme sa k sebe nasťahovali a zariadili si  domácnosť. Boli sme spokojní, obaja sme tvrdo pracovali a preto sme si naozaj dopriali. Nielen pekné zariadenie do bytu, ale aj množstvo voľnočasových aktivít, výletov, pobytov pri mori. A keď už sme obaja začali mať pocit, že vzťah treba posunúť opäť o "level vyššie", Radko prišiel s túžbou po spoločnom dieťati.

Prekvapilo ma to. Mala som krátko po tridsiatke, no tikot biologických hodín som intenzívnejšie nepociťovala, práve naopak. Mala som pocit, že ešte stále som toho zažila málo na to, aby som sa stala maminou na plný úväzok a všetok svoj čas odovzdala rodine. Nie, nevnímala som to ako sebecký postoj. Skôr som na takú obrovskú zmenu nebola dostatočne pripravená.

Rado ale trval na svojom a ak by som to mala povedať nadnesene, na dieťa ma napokon nahovoril. Pokúšali sme sa oň niekoľko mesiacov - žiaľ, bezúspešne. Po každom zlyhaní bol Radko smutný, ale nevzdával nádej, že sa nám to čoskoro podarí a budeme kompletná rodina. Nuž, presne po pol roku tehotenský test ukázal vytúžené dve čiarky a ja som sa nevedela dočkať, kým sa Rado vráti z práce, aby som mu túto šťastnú novinku oznámila.

Obrátil svoje správanie

Dočkala som sa skôr vlažnej reakcie, čo ma samozrejme zamrzelo. Pripisovala som to však partnerovej únave a potrebe muža prijať takúto informáciu s dostatočným časovým priestorom. Po niekoľkých dňoch som už musela priznať, že Rado sa neteší. Túžil po dieťati, a keď sa nám to konečne podarilo, otočil svoje správanie a neprejavil ani kúsok pozitívnej emócie.

Začali sme sa hádať, bývala som častokrát smutná, Rado si žil svojím životom a ja som cítila, ako strašne sa odcudzujeme. Takto to vyzeralo celých sedem mesiacov môjho tehotenstva. Nebudem tajiť, že som prežívala jedno z najťažších období môjho života. Bývalo mi zle, na všetko som bola sama, spolužitie s Radom ma psychicky vyčerpávalo a nerozumela som tomu, prečo je zrazu všetko inak.

Odišiel. Proste sa zbalil a odišiel

Pravdu povediac, to som sa ani nikdy nedozvedela. Po jednej z povinných kontrol u gynekologičky som sa vrátila do bytu, kde už viac nebol. Zbalil si pár vecí, nechal mi na nástenke stručný odkaz, že radšej odchádza, pretože spolu by sme neboli nikdy šťastní a dieťatko by trpelo. Netuším, čo sa stalo. Cítila som, že dieťa viac nechce, respektíve s myšlienkou na to, že bude otcom, sa nedokázal ani počas dlhých mesiacov stotožniť. No, že ma v tom nechá samu, som videla iba ako poslednú možnosť. Tá sa stala aj realitou.

Ťažko povedať, čo momentálne cítim. Sklamanie, strach, naopak i veľké odhodlanie zvládnuť všetko sama. Vždy som totiž vedela, že radšej budem single ako v neperspektívnom vzťahu plnom hádok, sĺz a negativity. Mrzí ma len to, že som sa nechala obalamutiť, oklamať a môj ešte nenarodený syn si už v brušku zažil toľko zlých, emočne vypätých chvíľ. Verím však, že mi odpustí ihneď, ako ho budem držať v náručí a ja pri pohľade do jeho očí pocitím nielen nekonečnú lásku a vďaku Radovi, že mi dal takýto poklad, ale aj istotu, že spolu so synom odteraz zvládneme všetky ďalšie boje a krivdy sveta. 

Čitateľka Viki (31)

- - Inzercia - -