Dnes je sobota, 08.august 2020, meniny má: Oskar
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Starí rodičia. Ďakujeme vám, že ste!

júl 19, 2020 - 15:00
Po prekročení tridsiatky mi postupne začalo dochádzať, čo všetko som dostala od starých rodičov a kde by som skončila, ak by práve oni pri mne nestáli. To, akým pôvabným spôsobom mi posúvali svoje skúsenosti, bez negativity či akýchkoľvek výčitiek, je fascinujúci. Občas som v ich tvári videla smútok, ale bol to iba zlom toho, čo v skutočnosti museli cítiť. A predsa to ustáli.

Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko

Existuje veľa ľudí, ktorých detstvo nie je na ružiach ustlané.  Zdravotné či finančné problémy v rodinách boli, sú aj budú a možno by svojím deťom chceli dať viac, ale samy si nevedia pomôcť. Vtedy majú starí rodičia rolu, ktorá žiaľ nie je len o zábave a užívaní si pokojného života s vnúčatami, ale často hasia požiare ešte pred tým, ako vzniknú. Ak samozrejme chcú a môžu oni samotní. Vtedy nastupuje moment, ktorý sa navždy vryje do srdca ich vnúčat. Nikdy nezabudnú na to, kto im v ťažkých chvíľach pomáhal. 

Dieťa sa učí pozorovaním

Životné hodnoty nezískavame načítaním z kníh. Sú to konkrétne situácie a formujú našu budúcu osobnosť práve v detstve. Ako sa v rodine komunikuje, dodržiavanie sľubov, prístup k životu, prístup k sebe samému, to je len časť z toho, čo sa nám vpisuje do osobnosti. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že chodiť vzpriamene a prísť načas ma naučil môj dedko. Roky mi prišlo zábavné, ako sme spolu kráčali banskobystrickými ulicami a on do mňa hučal: "Vystri sa!" Našťastie sa mi to dostalo do podvedomia a teraz chodím vzpriamená s chrbátom ako pružina. Na hodinách yogy ma inštruktori dávajú za príklad a ja v duchu viem, komu ten obdiv patrí. 

Rozvíjaj lásku a radosť v sebe

Nechcelo sa mi chodiť do školy, nechcelo sa mi vlastne nič. V pubertálnom veku som stratila záujem o všetko, čo by mi mohlo byť v budúcnosti nápomocné. Vzdali to so mnou naozaj už najbližší, keď dedko prišiel, vzal ma do rodného kraja na Moravu a trápil sa s mojím odutým ksichtom celé týždne. Chodili sme po horách, večer vysedávali v reštauráciách a ja som sa cítila dobre. Zmätene dobre, pretože v tomto veku si byť niečím istí nedokáže nik. Avšak cítila som z neho istotu. Toho, že ma má rád, že ma nenechá samú vo všetkých problémoch, nech ma už čokoľvek v živote stretne. Povedal mi k tomu len: "Ženy to majú v živote omnoho ťažšie. Ale príroda a to, že sa budeš vedieť na seba pozrieť do zrkadla ti vždy pomôže."

"Ďakujem ti drahý dedko za každý úsmev, za každú myšlienku a som neskonale šťastná, že aj môj syn môže zažívať s tebou tieto vzácne momenty."

- - Inzercia - -