Dnes je pondelok, 03.august 2020, meniny má: Jerguš
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Cesta cez pol sveta ju priviedla k sebe

júl 22, 2020 - 14:00
Lujza Púchyová nemá vlasy. Žiadne. To, čo nazývame korunou krásy, čo dodáva človeku osobitosť, jej chýba. Nebolo to tak vždy. Ešte pred dvoma rokmi bola Lujza veľmi zaneprázdnená cieľavedomá event manažérka.

Problém prišiel nenápadne a pomaličky, ale priniesol nekompromisnú diagnózu: alopécia. Začalo to malým miestom bez vláskov na hlave, ktoré som zaregistrovala pri česaní. Hneď som to konzultovala s kožnou lekárkou, no nebrala som to ako vážny zdravotný problém. Časom sa miesto začalo pomaly rozširovať. Vtedy som si uvedomila vážnosť situácie a začala som intenzívne hľadať spôsoby liečby na Slovensku aj v zahraničí. Absolvovala som desiatky testov a vyšetrení, no s lekármi sme nenašli príčinu. Bohužiaľ, toto ochorenie bolo ešte u nás raritou a žiadna liečba nedokázala padanie vlasov zastaviť,“ spomína Lujza, ktorej sa život otočil celkom naruby.  

 

foto_martina_ivanova_hd.jpg

Lujza
Foto: 
Martina Ivanová

Cesta cez pol sveta

Nešťastná žena hľadala viaceré možnosti liečby. Postupne vyskúšala rôzne druhy alternatívnej medicíny vrátane čínskej a homeopatie. Žiadna z nich jej však nesadla. Priatelia odporučili Lujze ajurvédu. „Oslovila ma preto, že hľadá príčinu problému, ponúka pohľad do širších súvislostí a v súlade s princípmi zdravého životného štýlu sa snaží obnoviť v tele prirodzený stav harmónie,“ približuje Lujza. Za ajurvédou sa rozhodla odcestovať cez pol sveta na Srí Lanku: „Cítila som, že sa potrebujem zastaviť a dobiť baterky. Vedela som, že musím zmeniť životný štýl a prostredie, v ktorom si budem môcť oddýchnuť a zároveň sa s touto skúsenosťou lepšie vyrovnať. Rozhodnutiu predchádzal najprv prieskum možností, následne debaty s blízkymi. Cítila som, že je to správny krok, takže realizácia bola pomerne rýchla.“

Na Srí Lanke Lujza Púchyová navštevovala štátnu ajurvédsku nemocnicu, kde poväčšine chodili len miestni ľudia. Liečila sa bylinami, koreňmi a olejmi, ktoré jej odporučil lekár. Liečba pozostávala najprv z čistenia tela, následne zo správnej výživy. Mala upravenú stravu, cvičila jogu a naučila sa meditovať. „Dôležitý bol pre mňa oddych a pokoj. Nabrať fyzickú aj psychickú energiu. Zároveň dodržiavať liečbu, ktorá bola pre mňa fascinujúca. Začala som sa venovať surfingu a joge, čo mi posilnilo telo, imunitu a potešilo aj dušu,“ vracia sa do minulosti Lujza.

 

Nový svet, nový začiatok

Postupne došlo aj na nápad, s ktorým už na Srí Lanku prišla a ktorý riešil aj jej problém – vyrábať pokrývky hlavy – čelenky, turbany i šatky. Na začiatku to skúšala u podomových krajčírov, no nevedeli sa trafiť do vysnívanej predstavy. „Po troch mesiacoch sme spoločne s miestnym obchodníkom našli dielňu pri hlavnom meste, Colombe, a to bolo ono. Posledné dva mesiace pobytu som sa intenzívne venovala testovaniu látok a strihov a šitiu kolekcie,“ pripomína si pracovné začiatky mladá podnikateľka a dodáva: „Náročné bolo nájsť tých správnych krajčírov a zhmotniť svoju predstavu. Zároveň musím priznať, že o látkach a šití som v tom čase veľa nevedela. Každým nevydareným kúskom sme sa ale posúvali bližšie k finálnemu produktu a ja som sa počas tejto cesty veľa naučila. Niekedy som bola veľmi unavená, no verila som v svoju myšlienku.“ Lujza priznáva, že mala šťastie a stretla správnych ľudí na správnom mieste, čo tiež uľahčilo cestu k podnikaniu:„Miestny obchodník, ktorý je doteraz mojím agentom na Srí Lanke, ma naučil veľa z textilnej brandže. Popri šití sa vyvíjala aj značka a jej vizuálna podoba, na ktorej sme pracovali s mojím kamarátom, ktorého som tiež stretla na Srí Lanke. Doteraz sa stará o kreatívu značky Moonlou.“ Dnes mladá podnikateľka na základe vlastných skúseností zdôrazňuje, že „každý začiatok si vyžaduje veľa sebazaprenia a výdrže. Keď v to veríte, nesmiete sa vzdať.“ Tak ako ona. 

 

Úspešné turbany

Na Slovensko sa vrátila po piatich mesiacoch pobytu, v júli minulého roku. Pokračuje vo svojich  aktivitách doma, v Banskej Bystrici. Snaží sa šíriť nielen povedomie o svojich produktoch, ale aj filozofiu značky Moonlou, ktorá dodáva ženám odvahu, aby ostali samé sebou a cítili sa spokojné. „Navštevujem rôzne trhy a markety, snažím sa otvárať zaujímavé spolupráce s organizáciami s podobným zámerom,“ približuje svoje súčasné aktivity. 

Na základe osobnej skúsenosti Lujza Púchyová vie, že Moonlou produkt je pekným doplnkom, no zároveň môže pomôcť ženám v neľahkých životných situáciách a potešiť ich. Zákazníčky to vnímajú a na svoje výrobky má zatiaľ veľmi pozitívne reakcie, od pacientiek, aj od žien, ktoré si produkt zakúpili vyslovene ako módny doplnok. „Pacientky si chvália, že aj v tých ťažších časoch sa môžu cítiť krásne a žensky. Zákazníčky oceňujú najmä pekné materiály a inakosť,“ neskrýva radosť Lujza.

 

Nájsť si vlastnú cestu 

Systematicky rozširuje spoluprácu s nemocnicami. Vie, ako sa cítia ženy, ktoré z akéhokoľvek dôvodu prišli o vlasy: „Je to veľmi individuálne. Záleží, v akom štádiu prijatia toho problému sa nachádzajú. Pre niektoré je dôležité prijať problém a uvedomiť si, že sú krásne aj bez vlasov a že ich táto skúsenosť posilní. Niektoré chcú nájsť vhodné pokrytie hlavy, alebo zakryť problém parochňou.“ Mladá žena si tým všetkým prešla. Od zdesenia, cez nádej, zúfalstvo, až po prijatie. Ako dnes s nadhľadom hovorí, „najdôležitejšie je prijať seba samú, takú, aká som. Pochopiť, že krása nepramení len z vlasov. Prijať pocity strachu a neistoty, prejsť si nimi a pokúsiť sa pretvoriť túto energiu na pozitívnu. Hlavne robiť to, v čom sa cítite dobre.“

Na Slovensku existujú rôzne organizácie, ktoré pomáhajú ženám vyrovnať sa najmä s tými ťažšími ochoreniami, pri ktorých je padanie vlasov sprievodným javom. V nemocniciach pomáhajú ženám klinickí psychológovia, ktorí riešia aj otázku straty vlasov, nakoľko je to pre mnoho žien traumatizujúci zážitok. „Povedomie o alopécii je veľmi malé. Málo sa o tom diskutuje. Ženy si často musia nájsť vlastnú cestu k stotožneniu sa s týmto problémom,“ hodnotí Lujza, ktorá si vlastnú  cestu už našla. Výrobu turbanov. Dnes sa na život pozerá úplne inak: „Žila som rýchlo. Častokrát som sa ani nestihla zamyslieť nad hlbšou podstatou vecí a okolností. Dnes cítim, že som trpezlivejšia. Trpezlivejšia k sebe, k druhým, aj k mojej práci a aktivitám. Myslím, že táto skúsenosť ma naučila aj väčšiemu súcitu a pokore. Tiež načúvať viac svojej intuícii a otvoriť sa.“ Lujza Púchyová si napriek hendikepu naplnila jeden životný sen. Vyrába krásne pokrývky hlavy a dnes už chce rozšíriť povedomie o svojej značke aj za hranice Slovenska. „Chcem naďalej pracovať na zlepšovaní produktu a pomáhať ženám. Možno raz budem mať svoju dielňu a pustím sa aj do šitia iných vecí. No hlavné je byť zdravá a robiť to, čo mi prináša radosť.“ Má aj jednu osobnú výzvu: „Vykročiť medzi ľudí bez akejkoľvek pokrývky hlavy.“

 

 

- - Inzercia - -