Dnes je pondelok, 28.september 2020, meniny má: Václav
Čas čítania
8 minutes
Zatiaľ prečítané

Huby sú živočíchy, čo stoja na jednom mieste

august 14, 2020 - 14:58
Jej meno je pojem nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi laickou verejnosťou. Mykologička IVONA KAUTMANOVÁ zo Slovenského národného múzea v Bratislave sa zanietene venuje "kráľovstvu húb". Vraví, že huby sú ešte stále neprebádaná oblasť. Vedeli ste napríklad, že huby „vycítia“, aké bude počasie, a to aj na niekoľko mesiacov dopredu?

Ako sa črtá tohtoročná hubárska sezóna? Aká je prognóza? Bude veľa húb?

Veľa húb už bolo. Prvá vlna je obdobie Petra a Pavla, ktorí podľa pranostiky sejú huby. Práve vtedy rastú hríbovité huby. Teraz sme po dlhom čase mali na jar a začiatkom leta dobrú hubársku sezónu. A dokonca aj na juhu Slovenska rástli huby. Už boli dubáky, suchohríby, masliaky, plávky, kuriatka a špičky. Ak sezóna bude pokračovať normálne, teda ak prestane pršať, prvá vlna trošku opadne. Podhubia sa unavili a potrebujú si oddýchnuť. Koncom augusta, v septembri by mala prísť hlavná hubárska sezóna. Tá veľká vlna, ak bude sucho, však nemusí prísť. Zatiaľ je všetko, ako má byť. Len suchý apríl spôsobil, že májovky, čo rastú začiatkom mája, miestami vôbec nevyrástli.

 

Ako odborníčka určite viete, kedy rastú huby. Prezraďte aj nejaké grify ako ľahšie nájsť huby. Koľko dní po daždi treba ísť do lesa?

Ruský milovník húb a spisovateľ Solouchin napísal, že huby krajskej vrchnosti nepodliehajú. Tým chcel povedať, že huby si robia, čo chcú. A je to pravda. Fakt  nemožno predpovedať, kedy budú rásť. Niekedy sú všetky podmienky splnené – je napršané, týždeň až dva po daždi, je bezvetrie, bol mesačný spln, teploty sú priaznivé, no huby nerastú. A nevieme prečo. Mám taký pocit, že huby akoby niekedy predpovedali – vycítili počasie. Huby – respektíve ich podhubie – akoby vopred vedelo, aké bude počasie, keď vyrastie plodnica, teda to, čo my voláme dubák, kuriatko. Ak huby vopred vedia, že kým plodnica vyrastie, bude už zase veľmi sucho alebo bude príšerný lejak, tak „do toho nejdú“, nevypustia na povrch zeme svoje plodnice. Vedia totiž, že za takých zlých podmienok by sa výtrusy nikam nerozleteli. A to sú drobučké  „semienka“, ktorými sa huby rozmnožujú. Majú len niekoľko mikrometrov. Vlastné telo húb je podhubie ukryté v zemi a môže byť obrovské. Predstavte si ho ako jemnú pavučinu, ktorá je pod zemou, a môže byť veľká ako dospelý strom. Niekedy je podhubie rozrastené na ploche niekoľkých hektárov. Dubáky, ktoré vyjdú nad zem a my ich zbierame, sú niečo ako jabĺčka na strome. Sú to plody toho veľkého podzemného stromu.

 

Aký je váš najväčší hubársky úlovok, pochváľte sa. Ktoré huby si najviac ceníte?

Nehovorila by som o hubárskom úlovku. Cením si veľa druhov a najradšej mám zmesi, teda rôzne druhy. No, ak chcem odpovedať na vašu otázku, musím sa na to pozrieť „cez kuchyňu“. Zastávam názor, že každá huba má miesto v kuchyni, treba však vedieť, na čo sa ktorá hodí. Dubáky sú najlepšie na sušenie, kuriatka nemôžete sušiť, lebo by stvrdli. Kuriatka je lepšie buď zavariť alebo zamraziť a použiť na polievku. Plávky sú výborné na polievku, lebo ostávajú chrumkavé. Rýdziky treba naložiť do octu. Špičky – tanečnica poľná – sú na polievku vynikajúce. Smrčky sa plnia, bedle sa vyprážajú ako rezeň. Každá huba má svoje kuchynské špecifikum. A ja ani neviem povedať, ktorú mám najradšej. Veľmi rada mám však bedľu ako rezeň, alebo vyprážaný dubák. A milujem aj polievku z plávok.

 

Ľudia radi zbierajú huby. Odborníci verejnosť stále vystríhajú pred jedovatými hubami, no takmer každý rok sa objavia prípady, keď sa ľudia pomýlia. Ktoré jedovaté huby si najčastejšie zamieňame jedlými?

Najnebezpečnejšia je muchotrávka zelená. Je to dnes jediná huba, na ktorú sa u nás umiera. Zradná je v tom, že otrava sa prejaví veľmi neskoro. Až šesť až dvanásť hodín po konzumácii cítiť prvé zdravotné komplikácie. Človek si však často povie, že ho bolí len žlčník, pretože sa objaví „len zvracanie a hnačky“. Ďalšia zradnosť muchotrávky zelenej je v tom, že na deň, dva príznaky ustúpia. No o tri dni už zlyháva pečeň, človek má hepatálny syndróm. A to sa už veľmi ťažko zachraňuje. Niektorým ľuďom  treba transplantovať pečeň, niektorí to, žiaľ, neprežijú. Treba naozaj dobre poznať muchotrávku zelenú, aby sme ju nenazbierali. Najčastejšie si ju ľudia mýlia s bedľou. Väčšina otrávených si myslela, že zbierajú bedle. Tie majú podobný klobúk, hlúbik, aj prsteň, no zároveň sa líšia, dokonca aj vôňou. Skúsenosti hovoria,  že ak ľudia chcú niečo zjesť, sú veľmi „vášniví“ a nepresvedčia sa, či je to skutočne jedlé. Náruživo sa pustia do zberania a nerozmýšľajú. A do tretice ešte jedna „zrada“ – muchotrávka zelená je veľmi chutná. Všetci otrávení vraveli, že jedlo bolo vynikajúce. Ak však príde niekomu zle po konzumácii húb, hneď by mal ísť k lekárovi. Každú otravu – aj po muchotrávke zelenej – možno dnes vyliečiť. K lekárovi však treba ísť čo najskôr. A dôležité je vziať so sebou zvyšky jedla alebo odrezky z húb. Iné jedovaté huby sa správajú tak, že človek ešte dojedá posledné kúsky a už mu je zle. Tak sa prejavujú hodvábnica veľká, ušiaky i vláknice. Jedovatých húb, ktoré si ľudia zamieňajú, však nie je u nás až tak veľa. Ďalší problém je, že ľudia jedia aj staré huby, zaparené, červivé – to je čistý fanatizmus. Koľkokrát si potom „vyrobia“ sekundárne otravy. Ide síce o jedlé huby, no už po záruke. To je akoby ste sa otrávili pokazeným mäsom. Skončia v nemocnici na jeden deň, alebo si to doma pretrpia. Takých otráv je každý rok dosť. Aj tento rok ich bolo už viacero.

 

Aké je byť ženou – odborníčkou na huby? Ako ste sa dostali k tomuto nevšednému vedeckému odboru?

No zopár žien sa nájde, napríklad docentka Soňa Jančovičová z Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava a ďalšie vedkyne. No tým, že som v múzeu, na verejnosti sa najviac objavujem. Každý príde do múzea, keď potrebuje poradiť. Pravda je, že nás mykológov celkovo, mužov i žien, nie je veľa. Možno do desať na celom Slovensku, ak vynecháme fytopatológov a lesníckych mykológov. Mne veľmi vyhovuje, že som v tomto mužskom odbore. A aj väčšina hubárov – amatérov, členov mykologickej spoločnosti, z nejakého dôvodu sú muži. Páči sa mi, že pracujem v mužskom kolektíve. S mužmi sa spolupracuje lepšie. Ako som sa dostala k mykológii? Bolo to trošku aj šťastie, ale trošku v tom, že keď si niečo veľmi želáte, tak sa vám to splní. Odjakživa som sa chcela venovať mykológii. Už na gymnáziu som robila biologickú olympiádu o hubách. Neviem si vysvetliť prečo, no vždy som chcela byť prírodovedec. Boli obdobia, keď som chcela študovať vlky na Sibíri a podobne. Len to sa trošku horšie kombinuje s rodinou a s deťmi. Ale huby ma odjakživa zaujímali a fascinovali. Samozrejme, už ako dieťa som chodila do lesa s rodičmi na huby. Tiež na turistiku, kvetinky a bylinky.

 

Prečo vás z prírodného sveta oslovili akurát huby?

Zaujímalo ma všetko, stromy, kvetinky, zvieratá aj chrobáky. Manžel je entomológ a často chodíme do prírody. No huby sa mi zdajú najzaujímavejšie. Sú to totiž úžasné organizmy a stále o nich vieme veľmi málo. Huby, to je niečo medzi rastlinami a živočíchmi. Vediem botanické oddelenie, patrím ako mykologička pod botanické oddelenie, ale huby majú pritom bližšie k živočíchom. Zistilo sa to pomerne nedávno, na základe analýz DNA. Huby totiž majú chitín ako živočíchy, podobne, ako ho majú chrobáky v krovkách. Nemajú celulózu ako rastliny. Majú podobné cukry a enzýmy ako živočíchy. Aj ich spôsob získavania potravy je podobný ako u živočíchov. Rastlina má korienky, ktorými nasáva živiny z pôdy. Huba vylúči najprv do pôdy kyseliny, ktorými natrávi prostredie, až potom potravu vstrebe. Čiže, podobný spôsob života ako u živočíchov. Huby sú akoby živočíchy stojace na jednom mieste. Naozaj by sme sa na ne mali pozerať ako na nehybné živočíchy, nie ako na rastliny. V posledných rokoch vedci zistili veľa nového o živote húb. Napríklad, že podhubie v zemi, ktoré je naviazané na korienky stromov, komunikuje so stromom a dokonca prenáša živiny aj na ďalší strom, ktorý je na druhom konci lesa. Zistilo sa tiež, že strom, čo rastie na okraji lesa a má veľa svetla, posiela živiny cez podhubie stromu, ktorý rastie hlboko v lese. Vedci na to používajú termín „wood wide web“, teda niečo ako stromový web, stromová sieť, alebo hubový internet. Vlákna húb v pôde zabezpečujú komunikáciu v celom lese. Je to živý systém, ktorý v prírode „zúri“ pod našimi nohami.

 

Aký veľký je svet húb? Koľko druhov rastie na Slovensku? A koľko je takých, čo môžeme konzumovať?

Odhadujem, že na Slovensku je asi päť až sedemtisíc druhov húb. Ale určite to nie je uzavretý zoznam, druhov môže byť aj o pár tisíc viac. Stále objavujeme nové druhy. Nemáme však dosť odborníkov, ktorí by ich rozoznávali. Húb je veľa, mykológov málo. A koľko je takých, čo sa môžu jesť? Dobrý, vyspelý hubár zbiera povedzme päťdesiat druhov jedlých húb. Teda, keď už veľmi experimentuje a zbiera aj povraznice a sliznačky. Bežný hubár vystačí s dvadsiatimi druhmi. To je dostatočné množstvo. Ľudia robia veľmi často chybu, že si zoberú hubársky atlas a myslia si, že to, čo našli, musí byť v atlase. Nie je to pravda. Neexistuje hubársky atlas, kde by boli všetky huby, ktoré u nás rastú. Pri zbere húb by som radila zamerať sa na to, čo dobre poznáme, aj bez atlasu. Odporúčam obmedziť sa na dvadsať húb. Ak nemáme istotu, treba ísť do hubárskej porade alebo do mykologického klubu. Ak si chce niekto pridať do jedálneho lístka nový druh, je najlepšie, ak mu o ňom povie niečo odborník.

 

Veríte na liečivé huby? Povedzte, ako huby správne pripraviť, aby sme nezničili cenné látky.

Huby obsahujú látky, ktorým varenie neškodí. Obsahujú polysacharidy, ale aj vitamíny a aminokyseliny, vitamíny skupiny B, vitamín D a A, ktorým tepelná úprava nevadí. Vitamínu C huby majú pomerne málo. Sú nedocenené, pokiaľ ide o vitamíny. Kuriatko napríklad má viac A vitamínu ako mrkva. V škole nás učili, že huby sú len pochutina, bez nejakého významu. No huby obsahujú obrovské množstvo liečivých a pre človeka užitočných látok. Polysacharidy v nich významne podporujú imunitu. A nejde len hlivu ustricovitú. Aj dubák aj kuriatko či plávky obsahujú tieto látky. Len o tom málo vieme. Polysacharidy majú veľmi zložité molekuly, ide o  jedny z najzložitejších v prírode. Sú oveľa zložitejšie ako napríklad v bylinkách, preto o nich zatiaľ málo vieme. Naša kultúra „funguje“ na bylinkách, ale napríklad Číňania a východoázijčania používajú aj liečivé huby. Takže áno, verím na liečivé huby a verím aj na naše slovenské liečivé huby.

- - Inzercia - -