Dnes je pondelok, 28.september 2020, meniny má: Václav
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Anikó Vargová /Našla som toho pravého muža/

august 22, 2020 - 16:00
Žiari z nej spokojnosť a pohoda a na stretnutí sme si pochutnávali na zákuskoch v jej obľúbenej francúzskej cukrárni. Večne usmiata televízna a divadelná herečka Anikó Vargová si dokonale užíva každú chvíľu. Všestranná herečka s aktívnym maďarským jazykom má za sebou pestrý profesionálny život. Hosťovala v Slovenskom národnom divadle i v Radošinskom naivnom divadle, desať rokov pôsobila v Budapešti, potom v Bratislave na Novej scéne, dnes v košickej Thálii. Poznáme ju zo seriálov Tajné životy, 1890 či Sestričky. Najnovšie si pridala aj úlohu manželky. Anikó Vargová sa vydala, k svojmu menu pridala aj Kačmarčík a o manželovi s láskou hovorí: „Pre mňa je Jožko pravý muž v mojom živote.“

Ste žena v najlepších rokoch, čerstvo vydatá. Aká je láska v tomto veku? 

Úžasná. Mám to šťastie, že žijem harmonický súkromný život. Je to skutočne veľký dar a ja si ho uvedomujem a vážim. Človek je zrelší, pozná viac sám seba, svoje potreby a vie o nich lepšie komunikovať. Podstatné je nájsť toho správneho človeka. 

Ste herečka a váš manžel Jozef Kačmarčík je vedec. Ako sa dokážete zladiť a nájsť si vzájomné pochopenie pre tak odlišnú prácu? 

Ak je to ten správny človek, pochopenie nie je ťažké. A ak je to ťažké, potom to nie je ten správny človek. Manžel má prácu, ktorá si vyžaduje veľa energie, takže chápe, keď sa venujem svojej práci. Za štyri roky už vie, že keď sa zažeriem do nejakého predstavenia, posledné dva týždne pred premiérou má doma zombíka a nemôže očakávať večeru šiestej. V tomto je veľmi nápomocný, zhovievavý a veľkorysý. Tú veľkorysosť si na ňom veľmi vážim a snažím sa mu ju tiež ponúkať. Takže keď v noci každé dve hodiny prestavuje merania, nepoviem mu, aby si šiel ľahnúť do vedľajšej izby, lebo neviem spať. 

Spoznali ste sa v divadle... ako? 

Videl ma v divadelnom predstavení Portugalia. Hrám tam alkoholičku, absolútne nevyzerám atraktívne a moja postava je celý čas v stave opitosti. Neskôr som mu povedala, že keď ma prvýkrát videl takto a prejavil záujem, tak už to horšie nemôže byť. Po predstavení nás zoznámil režisér a hoci v každom z nás niečo zarezonovalo, nevedeli sme, ako to bude pokračovať. Ja som bola v Bratislave, on v Košiciach, ale pomáhal nám osud, aj my sme chceli a hľadali sme spoločný čas. Mnohokrát som prišla vlakom a odchádzala som z Košíc ráno o piatej, aby som stihla nejakú svoju povinnosť v Bratislave. Urobila som to, lebo som cítila, že je to mňa dobré, že to tak chcem. 

img_5765.jpg

Foto: 
Archív Divadla Thália

Nakoniec ste sa presťahovali kvôli partnerovi do Košíc, aby ste dali šancu láske?

Áno, vybrala som si priority. Povedala som si, že toto je pre mňa omnoho dôležitejšie ako nejaká kariéra. Navyše veľa som toho nestratila, divadlo sa môže robiť kdekoľvek. Milujem Košice, dobre sa mi tu žije, nikdy som nemala pocit, že som tu cudzia. Cítim, že všetko je dobre – aj čo sa týka miesta, práce, všetkého. Ak niekto chce, tak ma nájde aj z Bratislavy. Keď nie, tak mám nejaké ambície aj ja a budem si robiť svoju zmysluplnú činnosť tu. 

Vaša svadba cez koronu bola dosť netypická... 

Svadbu sme mali naplánovanú už v decembri. Akurát sa neustále menil počet hostí. Od pôvodného plánu mať na svadbe sto ľudí až po možnosť, že pôjdeme s dvoma svedkami a bude to úplne náš deň. Napokon sa uvoľnili opatrenia, takže sme volali niektorým našim kamarátom, že by sme ich na svadbe chceli mať, ale až v stredu vieme potvrdiť, či to v sobotu platí. Všetci to chápali a nakoniec nás bolo do tridsať. Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby sa spoznala úzka rodina a to sa podarilo. 

Takže vám nechýba veľká svadba v bielych šatách? 

Nie, biele som ani nechcela. Mala som niekoľko svadieb v seriáloch, ale v živote mi to nechýbalo. Skúšala som nejaké, ale necítila som sa v nich dobre. Keď som si vyskúšala ružové, hneď som vedela – to sú ony.   

img_5723.jpg

Foto: 
Archív Divadla Thália

A čo deti? 

Keby to prišlo, boli by sme najšťastnejší, ale buďme reálni. Ak prídu, bude to super, ale nehodlám byť smutná, že to nejde. Bolo by to iné, keby sme sa stretli pred pätnástimi rokmi. Naše šťastie nebudem nahlodávať tým, že by sme potrebovali ešte niečo ďalšie. To, čo máme, je najväčší dar. Treba sa z neho tešiť, opatrovať si ho a strážiť a nie sa hnať za niečím ďalším. Odmietam byť čo len v myšlienkach nešťastná z toho, že nám niečo chýba. 

Stíhate sa vracať na rodný Gemer? 

Pochádzam z malej dediny Kaloša neďaleko Rimavskej Soboty. Je to pánubohu za chrbtom a ďalej už cesta nevedie. Býva tam mamka, máme tam záhradu, ovocný sad a všetko, čo potrebujeme. Veľmi rada tam chodím. Aj kvôli mame, aj kvôli relaxu. 

Vlani, keď ste boli vyčerpaná, objavili ste čaro byliniek. Ostali ste pri nich?

V bylinkách pokračujem. Zasadila som si klasiku – nechtík, harmanček, mätu, medovku, divozel a už začali byť súčasťou môjho života. Rada po nich siahnem, keď je nejaký problém. Nie som typ na lieky, ale snažím sa siahnuť po bylinkách alebo voňavom propolise. To je niečo, čo by sme mali využívať. Je to súčasť našej prírody, všade okolo nás a naozaj to pomáha. 

Ste pracovne vyťažená... ako relaxujete? 

Ťažko vypínam. Moja práca je aj koníčkom, tak neustále nad tým premýšľam a ťažko viem oddeliť prácu od svojho života. Pre mňa to nie je práca, ale životný štýl. Pomáha mi fyzická práca v záhrade, spoločný čas s rodinou a aj varenie. Keď varím, to je relax. A samozrejme, mám veľmi rada prírodu.

Ako herečka ste si vyskúšali stály angažmán, ale momentálne ste na voľnej nohe. V čom je rozdiel?  

Ak som v zmluve, istým spôsobom strácam slobodu. Pri angažmáne o mne rozhodujú iní. Milujem pracovať v tíme, ale uvedomila som si, že spohodlniem a začnem sa často venovať nepodstatným veciam, nedávam energiu do vlastného vývoja. Tak som si vytvorila vlastný priestor – občianske združenie a premýšľam nad tým, čo by som chcela robiť, aké témy ma zaujímajú, v čom by som sa chcela zdokonaliť. To je hlavný rozdiel, keď som na voľnej nohe. Korona nám síce ukázala, že je lepšie byť zazmluvnený, lebo to poskytuje istotu, na druhej strane, sloboda mi vyhovuje. Znamená to zodpovednosť, lebo len odo mňa závisí, aké budem mať príležitosti. Treba vymýšľať, čo by som chcela robiť a niečo preto aj spraviť a mňa to teraz baví. 

mamarnemmesz_013.jpg

Foto: 
Archív Divadla Thália

A čo vás teraz baví? 

Čoraz viac ma zaujíma divadlo aj z tej druhej strany. Už dlhšiu dobu potrebujem byť tvorivá a ponúkať svoje skúsenosti. Vidím v tom veľký zmysel. Napríklad v edukácii, vo vzdelávaní umeleckými prostriedkami. Založila som si občianske združenie a učím sa písať granty. Vďaka grantu z Fondu pre národnostné menšiny sme realizovali monodrámu Bez života, už štvrtýkrát sme získali podporu pre letný divadelný a filmový tábor. Na jeseň mám ambíciu pripraviť tvorivé dielne a vyskúšať to nielen s deťmi, ale aj s dospelými. Nejde o herecký kurz, chcem hravé umelecké prostriedky využiť na tvorivé myslenie a prístup k životu a rozvoju osobnosti.  

Čo je pre vás v práci dôležité? 

Robiť zmysluplné veci. To je najpodstatnejšie. Pre mňa je dôležité, aby som robila veci, ktoré ma posúvajú a ponúkať divákom niečo, čo má aj iné ambície ako len zabávať. Nebránim sa tomu, aby v divadle bola zábava. Ale myslím si, že má možnosť aj zasiahnuť diváka, ukázať, že v mnohých starostiach nie je sám a dať mu možnosť zažiť niečo výnimočné. 

Aktívne hovoríte v slovenskom i maďarskom jazyku. Aké je to robiť dvojjazyčné aktivity?

Musím neustále na tom pracovať. Je to náročné, maďarčina, aj slovenčina mi dajú zabrať, aby som v oboch jazykoch bola čerstvá. Keď som začínala robiť monodrámu v slovenskom jazyku, ukázalo sa, že som to vôbec neodhadla. Myslela som, že to je hotové predstavenie, ktoré sa za mesiac naučím. Ale strávila som nad tým aspoň toľko času ako s celou tvorbou predstavenia a možno ešte trochu viac. Jazyk je iný, vety sa inak formulujú.  Na čo v maďarčine stačia dve slová, v slovenčime treba celú vetu. Bol to experiment, kde som potila krv, ale veľmi veľa som sa naučila. 

img_5798.jpg

Foto: 
Archív Divadla Thália

Čo aktuálne pripravujete? 

Získali sme grant na inscenovanie divadelnej hry Ivana Vyrypajeva Ilúzie. Pôvodne mala byť premiéra v Anglicku a potom na Slovensku, ale všetko sa skomplikovalo. Od 1. augusta je však anglicko-maďarská verzia tejto hry dostupná v online priestore a v jeseni by sme predstavenie chceli inscenovať na javisku. Verím, že sa to podarí. 

Účinkovali ste v mnohých filmoch i seriáloch. Je medzi postava nejaká, na ktorú rada spomínate? 

Určite sú dva také momenty. Jedným je film Mariany Čengel Solčanskej Miluj ma alebo odíď. To bola veľmi intenzívna práca a bola to väčšia príležitosť, vďaka ktorej som mohla premýšľať o tom filme trochu inak. A musím spomenúť seriál 1890, ktorý mi priniesol veľkú zmenu. Dovtedy som hrávala mníšky, sestričky alebo rozvedené chudery s dvoma deťmi. Opustené manželky v teplákoch. Postava grófky v seriáli bola pre mňa niečím novým. Okrem toho sa tam zišiel vynikajúci štáb, partneri, boli sme v Betliari, takže nikto sa nemohol nikam ponáhľať – bolo to super. 

- - Inzercia - -