Svet detí vs. svet dospelých
Čistá prítomnosť
Na svojom dieťati milujem to, ako sa absolútne nezaoberá minulosťou, ani budúcnosťou, a takto to majú všetky deti. Jednoducho si užíva bytie tu a teraz. Bez zbytočných očakávaní, sklamaní, smútkov a podobných trýzniacich mechanizmov, ktorými sa my dospelí dokážeme trápiť celé hodiny. A väčšinou úplne zbytočne.
Zloženie stravy
Zatiaľ čo v detstve by sme vedeli jesť iba čokoládu, cukríky a hranolky, v dospelosti sme na seba hrdí ak do seba dostaneme dostatočné množstvo zeleniny a ovocia. V tomto deti naozaj nemajú stopku a treba tu byť prísny, pretože potom sa čudujeme - čo to decko behá ako na baterky. Mnžostvo cukru, ktoré dokážu niektoré deti za deň skonzumovať je žiaľ horibilné.
Dospelosť=bohatstvo
Mama a keď budem veľký kúpim si dom s trampolínou a kabriolet a všetkých dinosaurov. Aj tých svetielkujúcich! Áno, samozrejme, môžeš, len je tu ešte taký detail, že nie všetkým sa to podarí a ešte či ti peniaze prinesú spokojnosť.. To je druhá a o to viac dôležitá otázka. Znudené deti obsypané hračkami, bez motivácie pohnúť prstom preto, aby robili v živote niečo, čo im robí radosť. Zaseknú sa vo vývoji, pretože nemusia robiť nič. Veď niekto to zaplatí za nich. Musí to byť veľmi smutný život. Čím to asi bude?
Spoločenský život
Na toto som sa špeciálne tešila, keď som bola malá. Ako dieťa vyrastajúce v umeleckej rodine nebolo u nás o návštevy núdza, dá sa povedať, že zábava mi bola vštepená ako dôležitá životná hodnota. A potom prišla mama a zavelila spať. Veľmi som to neznášala a nesmierne som sa tešila na to, ako budem môcť "žúrovať" dokedy budem môcť. Avšak prišla dospelosť a s ňou aj neodkladný pocit potreby večerného nič nerobenia. Knižka, sviečky, čaj (no dobre, eventuálne víno) a pokoj. Od ľudí, od rodiny, od telefónu.
Chodenie do prírody
Mňa už bolia nohýýý. Prípadne: Kedy tam už budemééé? Otrávená tvár dieťaťa vám na motivácií nepridá, tak treba vytiahnuť keksík, džúsik, čokoľvek, čo ho donúti pohnúť tými nohami. Prípadne si overiť či sa v cieľovej stanici nachádza niečo, čo stojí za to. Nie pre vás, pre potomka. A teraz si vezmite seba, ako sedíte stále za počítačom a snívate o výlete na hrad či aspoň na najbližšiu lúku. Aj by ste brali späť tie časy z detstva, však?
Komentáre