Po čom všetkom si v detstve túžila?
Nepochybne si spomínaš na obdobie, kde si nosila mrkváky, no nie preto, že by si po nich dychtila. Mama jednoducho rozhodla za teba, a to je dôvod, prečo si na školskej fotke zatienila nie len svoje členky, ale aj členky dvoch spolužiačok sediacich vedľa teba z každej strany. Bonusom bolo už len skombinovať ich s tričkom, ktorého rukávy končili rovnako ako spodok nohavíc.
Ďalšia vec, ktorú som si ja osobne všimla, keď ma chytila slabá chvíľka prezerania fotiek z čias skoro zabudnutých je tá, že nič nekonkurovalo gumičkám s motýlikmi. Nie, nemám na mysli také chutné motýliky, čo uvidíš keď sa pozrieš bližšie. Tie moje by si videla aj z hraničnej čiary štátu. Boli obrovské a ja sa divím, že som s nimi nikomu nikdy nevypichla oko.
Tvoj názor sa v detstve stratil niekde v medzi priestore, lebo čo koho po tom, že to vidíš inak. Kým ťa majú rodičia na starosti, žiješ pod ich strechou (v krajných prípadoch sa vytiahlo eso – kým si moja dcéra/syn, z čoho ti logicky vyplynie, že tu si skončila) budeš sa riadiť ich podmienkami.
Na margo všetkých spomenutých okolností sme teda túžili po tom, aby sme čo najrýchlejšie dospeli. Pri predstave na oslavu šestnástky a osemnástky nám zablikali oči od vzrušenia, pretože sme netušili, čo dospelosť naozaj znamená. Áno, budeš mať súkromie, konečne berú do úvahy tvoje názory, dáš zbohom zvoncovým gatiam a obrím gumičkám. Bude to super.
Ibaže by nebolo! Akonáhle sa dostaneš na koniec dúhy je vymaľované. V tomto období si hovoríš „kiež by bola písomka z matematiky môj jediný problém“. Matematika ostala, ale na účtenkách za výdaje, ktoré zrazu musíš platiť. Tvoj mozog sa zastavil pri myšlienke poobedného šlofíka, ktorý si v škôlke nenávidela, doslova by si bola schopná viesť revolúciu a dnes? Dnes by šlofík ozaj bodol.
Komentáre