Dnes je nedeľa, 05.december 2021, meniny má: Oto
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Richard Lintner - Nerád idem na istotu, milujem risk

jún 01, 2021 - 10:19
Richard Lintner nemal na nohách korčule vyše roka, no aj devätnásť rokov po hokejovom zlate z Göteborgu je pre neho hokejový šampionát veľký športový sviatok, ktorý si užíva tento rok v novej pozícii – moderátora vlastnej hokejovej šou.
Foto: 
Ramon Leško

Rišo, roky ste žiarili ako hokejový obranca, šéfovali ste aj hokejovej lige, je úloha moderátora pre vás komfortná pozícia?

Nemám z nej stres, keby som ho mal, do projektu by som nešiel. Vychádzam najmä zo skúseností, ktoré som nazbieral v posledných šiestich rokoch, keď som chodieval do štúdií počas hokejových šampionátov. Živé prenosy som si užíval a zároveň ma to bavilo, preto verím, že v pozícii moderátora, ktorá je iná než tá v minulosti, si to užijem ešte viac. Šou mám vo vlastných rukách, hostia, ktorých som si vyberal, sú kamaráti a blízki. Som si istý, že témy a debaty sú  originálne a nie sú na úrovni moderátora laika s hosťom odborníkom, ale na úrovni dvoch ľudí, čo sú v hokeji „doma“.

Je to živé vysielanie, ktoré prináša množstvo nečakaných situácií...

Áno a myslím si, že práve na ne je divák zvedavý (smiech). Nechce niečo škrobené a priveľmi formálne. Čím viac to bude bezprostredné a autentické, tým väčší úspech to bude mať, myslím si.

richard_lintner_2.jpg

Richard Lintner
Foto: 
Ramon Leško

Citrón – to je vaša prezývka. Ako ste k nej prišli?

Je to dedičstvo po otcovi. Nie je za tým žiadna špeciálna príhoda. No a Citronáda  mala byť šou, o ktorej sme uvažovali pred dvomi rokmi, ale nejako sme od toho odišli. Ako sme vyvíjali tento nový formát, zistili sme, že ten názov je niečo, čo nám k obsahu absolútne sedí a zároveň charakterizuje čerstvosť a originalitu.

Vy ste zdedili prezývku po otcovi, dcéry ju tiež budú dediť?

Že by boli Citrónky (smiech)? Pár známych im už tak hovorí, no priznám sa, že prezývku nenosím sám. Rovnako prezývajú aj brata. Pôsobí v klube MŠK Žilina a aj jemu hovoria Citrón. Takže nositeľov a dedičov prezývky je dosť.

Úspešnú televíznu šou majú aj vaši „kolegovia“ Boris Valábik a Marián Gáborík. Ste aj vy ich fanúšikom?

Už som v tej šou viackrát hosťoval, či už v pôvodnom formáte podcastu alebo pred kamerami. Chalanom fandím. Oni šli do telky niekedy na jeseň a my sme pripravovali formát už od leta, takže sme o sebe vedeli. Hlavne s Majom Gáboríkom komunikujeme a bavíme sa, akým spôsobom „robia výrobu“ oni a ako chystáme veci my. Nevnímam ich ako konkurenciu, a myslím si, že ani oni mňa. Skôr v sebe navzájom vidíme ambíciu priniesť niečo nové, čo priblíži šport nie z novinárskeho uhla pohľadu, ale z pohľadu zákulisia športu, v ktorom sme sa roky pohybovali.

Až teraz, keď sa s vami rozprávam, som si uvedomila, že máte mimoriadne silný a zvonivý hlas. Prešli ste aj moderátorskou prípravou?

(Smiech.) Vidíte a raz mi jedna známa povedala, že ju môj hlas uspáva. Áno, prípravu som absolvoval a bola veľmi zodpovedná. Robili sme niekoľko tréningových relácií. V tréningoch som mal exkluzívnych hostí,  Danielu Hantuchovú aj Ľuba Višňovského, šli sme vždy naplno a som rád, že prijali pozvanie. Situácie, ktoré vznikli, boli veľmi reálne, vďaka nim sme postupne „vychytali muchy“ a zároveň objavili najvzácnejšie situácie, aké by sme chceli na obrazovku prinášať.

Je niečo, pred čím máte rešpekt alebo obavu?

Tým, že vysielame naživo, je to špecifická situácia. Isto, bol by do určitej miery komfort mať niečo predtočené, ako to býva zvykom. Je to istá nástraha, ale na druhej strane sa nám otvára priestor pre aktualizačný moment a riešenie tém, ktoré sa práve vtedy dejú, a to zvyšuje obsahovú kvalitu relácie. Nerád vstupujem do projektov, ktoré idú na istotu, nemajú adrenalín a neriskujem v nich. Mám radosť z každého riskovania. Počas zápasov musíme sledovať, čo sa na ľade deje, zároveň prebiehajú generálky a prípravy, stále máme poruke televízor a jedným očkom sledujeme, čo sa deje, a tak, aby to sledovali aj hostia. Musíme dávať pozor, lebo ak by nám niečo ušlo a nevedeli by sme divákovi, ktorý sa na to spýta cez sociálnu sieť, odpovedať, prepadol by som sa od hanby.

Viac sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka Slovenka 

- - Inzercia - -