Dnes je utorok, 21.september 2021, meniny má: Matúš
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Slovenský deň kroja 2021 - S tradíciou v krvi

júl 25, 2021 - 12:47
Autentický folklór, tento rodinný poklad, ktorým sa môže naša krajina pochváliť ako máloktorá iná, by nebolo možné uchovať bez nadšených lokálpatriotov a podporovateľov ľudových tradícií.
Foto: 
Ramon Leško

Rimavskosobotská Lieščina má veľkú prívrženkyňu a obdivovateľku v konateľke tunajšej firmy zameranej na výrobu džemov RISO Nadežde Demeterovej. V jej prípade sa profesia prepája so životnou filozofiou, ktorej základným motívom je láska k rodnému kraju. Juh Slovenska je odjakživa prevoňaný sladkou vôňou ovocia a výnimočným folklórom, ktorý si naozaj nájde cestu k srdcu každého, kto sa s ním zoznámi. „Tento kraj je mojím domovom,“ vyznáva sa z lásky k tomuto kútu Slovenska. „Narodila som sa v Hačave, malej dedinke ležiacej neďaleko Rimavskej Soboty. Už od detstva som citlivo vnímala jedinečnosť Gemera a lásku k domovine prehlboval vo mne aj jeden z mojich prvých učiteľov pán Šramo. Pamätám si, ako nám rozprával o veľkej slovenskej osobnosti, Matejovi Hrebendovi, ktorý žil práve v Hačave. Aj napriek tomu, že bol slepý, neúnavne chodil po kraji, zavítal aj na Radvanský jarmok v Banskej Bystrici, a v krošni niesol slovenské knihy, ktoré vytrvalo ponúkal. Tým šíril osvetu a slovenskú kultúru.“

Firma so storočnou tradíciou

Nadežda Demeterová si niesla rodný kraj v duši aj počas štúdií na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, i v Banskej Bystrici, kde neskôr pôsobila. Po desiatich rokoch sa vrátila do Rimavskej Soboty a s manželom Štefanom a už dospelými synmi vedie rodinnú firmu RISO, ktorá má v kraji viac ako storočnú tradíciu. Firma, ktorá vznikla v roku 1902, prešla, samozrejme, mnohými metamorfózami. „Vidíte, toto je stará kronika, ktorá popisuje históriu konzervárne v Rimavskej Sobote od roku 1902, keď vznikla.“  Otvára pred nami staré, v koženej väzbe zviazané pamätné knihy, do ktorých predchádzajúce generácie tunajších rodákov pomedzi riadky faktov o konzervárni vpísali aj myšlienky a pocity, s akými prežívali jednotlivé udalosti. „V dňoch okupácie, v rokoch 1938 až 1945, prevzalo továreň družstvo maďarských poľnohospodárskych pracovníkov. Po ústupe armády zostala továreň vydrancovaná. Stroje buď odniesli, alebo zničili... Cítiť z tých riadkov, ako ťažko to prežívali a bola to pre nich skutočná trauma,“ hovorí pani Nadežda. „Aj preto som hrdá, že sme nadviazali na tradície najstaršej továrne v meste a v roku 2005 sme obnovili výrobu.

Udržiavajú to najcennejšie

No rodinná firma, ktorá zachovala tradičnú fabriku, dáva tunajším ľuďom nielen prácu. Všemožne podporuje i miestnu kultúru, aj prostredníctvom podpory folklórnej skupiny Lieščina. „Od prvej chvíle, ako som ich počula, si ma skupina získala. A aj prekrásnym názvom ,Lieščina´, čo znamená lieskový háj. Pán Slabej, vedúci skupiny, je môj sused a nácviky sú u neho doma. Vždy, keď vidím, že sa folkloristi schádzajú, vyjdem na terasu, aby som si naplno vychutnala ich krásny spev.“ Títo ľudia si naozaj zaslúžia vďaku všetkých. Bez veľkých slov a okázalosti udržiavajú to najcennejšie, čo máme. Ľudovú kultúru, ktorá nás sprevádza už stáročia, a ktorú aj vďaka ich práci môžeme odovzdať budúcim generáciám.

- - Inzercia - -