Dnes je štvrtok, 21.október 2021, meniny má: Uršuľa
Čas čítania
11 minutes
Zatiaľ prečítané

Je dobrý pocit vedieť, že ste dnes prispeli k objatiam v letiskových halách

október 05, 2021 - 08:43
Spoznáte ju podľa náušníc v tvare lietadielok a podľa podobnej retiazky na krku. “Á, letuška,” usmievajú sa na ňu predavači v letiskových obchodíkoch. Nie, letuškou nie je, hoci si ich prácu veľmi váži. Petra Lušpayová, rodáčka z nášho hlavného mesta, je pilotka. To, že ňou raz bude, si vysnívala už pred mnohými rokmi. Tvrdá práca a mnoho sebazapierania napokon priniesli svoje ovocie a Petra je dnes hrdou členkou tímu pilotov v nadnárodnej leteckej spoločnosti. Má 34 rokov a s partnerom žije a pôsobí v Barcelone.
Foto: 
Petra Lušpayová

Vaše povolanie sa ešte stále tradične pripisuje skôr mužom. Kedy a ako ste dospeli k rozhodnutiu, že sa stanete pilotkou?

Priznám sa, že si vôbec nepamätám konkrétny vek alebo rok. Mám pocit, akoby som to chcela skôr, než som si to sama uvedomila. Ako dieťa som nechýbala ani na jednom leteckom dni, lietanie ma fascinovalo odmalička. Na čo si však spomínam, je nástup do prvej triedy na základnej škole, kedy nás navštívila pani psychologička a pýtala sa typickú otázku- čím chceme byť, keď budeme dospelí a tým, že som mala netypickú odpoveď, bolo mi povedané, že z dospelých sa žarty nerobia. Ja som si teda žarty nerobila. Dodnes sa mi to zdá vtipné.

Aké sú podľa vás hlavné úskalia žien v mužskom biznise?

Nielen v letectve, ale aj v iných zamestnaniach, sa od žien prirodzene očakáva, že sa jedného dňa stanú maminami a to vytvára určitý tlak na každú z nás. Mám pocit, že my samy ženy sa snažíme dokázať ostatným a teda asi hlavne sebe samým, že na tú prácu máme. A ono to tak aj skutočne je. Očakávame od seba 100 percent. Sme nežnejšie pohlavie, ale veľmi metodické a zorganizované. Miesto v “mužskom biznise” máme a myslím, že dnes sú ženy v “mužských uniformách” rešpektované a uznávané. A to zaslúžene.

A je vlastne letectvo mužským biznisom?

V dnešnej dobe vo väčšine sveta, s vďakou k našim predkom, sú ženy rovnocenné v akejkoľvek práci. Letectvo si bohužiaľ so sebou nesie prednastavený a zaužívaný obraz pilotov- mužov a letušiek- žien, čo dnes už vôbec neplatí. Letela som so ženami a robia si svoju prácu rovnako dobre ako muži, vlastne, tu na pohlaví vôbec nezáleží. Zmysel pre zodpovednosť a bezpečnosť máme veľmi silno vyvinutý a to je v letectve na prvom mieste.

Samozrejme, že v letectve prevláda mužské pohlavie, ale aj to má tendenciu meniť sa, dokonca by som povedala, že aerolinky sú hrdé na to, keď majú ženy pilotky.

lusp.jpg

Foto: 
Petra Lušpayová

Štúdium leteckej školy v Londýne nie je lacnou záležitosťou. Ako sa vám ju podarilo skončiť a čo tomu všetko predchádzalo? 

Odišla som do Londýna po strednej škole, okrášlila životopis skúsenosťami, ktoré som samozrejme nemala, našla si prácu, teda bolo ich zopár a začala šetriť na vysokú školu. Plnila som sendviče čímkoľvek okrem toho, čo si zákazníci pýtali, keďže som sa prvý raz stretla s angličtinou v praxi, hoci som z nej mala štátnice, až toto bola pre mňa skutočná škola života. Nebola som si istá, či niekedy budem schopná zohnať peniaze na letecký výcvik, tak som sa prihlásila na vysokú školu leteckého inžinierstva v Londýne, kde ma prijali. Sama som netušila, čo ma čaká a predstavovala som si to všetko oveľa jednoduchšie, ale odvaha a tvrdohlavosť mladého človeka sa nezaprú. Avšak nebyť podpory a finančnej pomoci mojej rodiny, nemyslím si, že by som vysokú školu ukončila.  Nebolo jednoduché pracovať a študovať zároveň a odpúšťať si veci, po ktorých mladí ľudia v mojom veku bežne túžia, ale túžba lietať bola silnejšia. Po ukončení vysokej školy s licenciou súkromného pilota som sa vrátila na Slovensko hľadajúc spôsob, ako letecký výcvik na dopravného pilota ukončiť. 

Našli ste ho?

Opäť som nevedela, kde začať, ale nevzdávala som to. Zamestnala som sa v dvoch prácach a žiadala o pôžičku hneď ako to bolo možné. Popri splácaní pôžičky na štúdium som si nemohla žiadať o vysokú sumu, vedela som, že musím nájsť čo najlacnejšiu možnosť ako doštudovať. Po celý čas moja rodina stála pri mne a pomohla mi so všetkým. Ocitla som sa v Španielsku dúfajúc, že mi to vyjde. Našla som si prácu ako učiteľka angličtiny v katalánskej dedinke a pokračovala v dobrodružstve. Popritom som študovala teóriu na skúšky dopravného pilota a lietala praktický výcvik.

Ako vyzerá bežný deň pilota?

Na práci pilota je skvelé, že každý deň je iný, teda aspoň mne sa to tak páči. Nedá sa to veľmi zovšeobecniť, keďže záleží od typu prevádzky a lietadla, s ktorým pilot lieta. Väčšinu dní sa ocitnete na jednom alebo dvoch európskych letiskách a necháte v termináli bezpečne pasažierov, na ktorých rodiny a priatelia netrpezlivo čakajú. Ku koncu dňa pristanete na svojom letisku a odšoférujete si to domov s tým, že nemáte pocit, že ste preleteli pár tisíc kilometrov za deň. Je to dobrý pocit po práci sa vrátiť domov a vedieť, že ste dnes sčasti prispeli k objatiam a bozkom v letiskových halách a ešte ste aj stihli vidieť zasnežený Mont Blanc alebo vysvietenú Eifellovu vežu. Niektoré dni sú dlhšie, iné kratšie, no vždy je na nich niečo zaujímavé.

V oblakoch sa pohybujete už 18 rokov s malými prestávkami. Čo považujete za svoj najväčší doterajší pracovný úspech?

Moju súčasnú prácu v medzinárodnej leteckej spoločnosti. Veľmi sa mi páčilo učiť lietať v leteckej škole a bol to pocit zadosťučinenia poslať žiaka-pilota po prvý raz letieť samého, ale  vždy som chcela byť na dopravnom lietadle a lietať väčšie vzdialenosti. Ešte mám sčasti nesplnený sen - presadnúť na ľavé sedadlo ako kapitánka. Dúfam, že sa v blízkej budúcnosti podarí.

img_8300_copy.jpg

Foto: 
Petra Lušpayová

Ocitli ste sa niekedy v lietadle v situácií, kedy vám „nebolo všetko jedno“?

Ešte počas výcviku v Španielsku sme sa dostali do búrkoveho mraku s priateľom, ktorý bol vtedy môj inštruktor. Malé výcvikové lietadlo nemá dostatočné vybavenia proti námraze. Búrka bola rýchlejšia ako my a začali nám zamŕzať kolesá. On mal viac skúsenosti, zachoval pokoj, prebral riadenie, otočil smer letu, aby nás z toho mraku dostal, mne dal na starosť komunikáciu s vežou. Chvíľku predtým sme si stihli aj fotku urobiť a ani sme na nej nevyzerali príliš vystresovaní.

Piloti sú trénovaní na zvládanie psychicky záťažových situácií, pomáha vám to aj v bežnom živote? Predstavujem si vás ako sa nad bežnými dennými starosťami len tak „vznášate“..

Povedala by som, že s priateľom sme pokojné povahy, čo je v našej práci veľmi dôležitý faktor, ale samozrejme aj náš pravidelný výcvik nás k tomu vedie. Bežné starosti sa snažím riešiť s pokojom a nadhľadom. Hlavne si treba dopriať čas na rozmyslenie a zvážiť dôležitosť konkrétneho problému. Nie som flegmatik, ale málo vecí ma rozhádže. Myslím, že mať priority a nemrhať zbytočne energiu na banality a veci, ktoré nedokážeme ovplyvniť, je základ.

Ako pandémia zamiešala karty leteckým spoločnostiam? 

Pandémia zmenila celý svet, nielen ten letecký. Asi sa nemýlim, ak poviem, že nikto z nás by to pred dvomi rokmi nepredpokladal, ani aerolinky neboli na takéto niečo pripravené. Nastala kríza, ktorá letectvo výrazne zasiahla. Letiská a lietadlá boli dlhé mesiace prázdne, obchody a reštaurácie v letiskových halách zatvorené, počuli ste ozvenu vlastných krokov v termináli a jediní pasažieri na okolí boli tí, ktorí čakali na vaše lietadlo a aj tých bolo málo, keďže sa mohlo cestovať len z nevyhnutných dôvodov. Nebolo to vôbec príjemné, akoby zastal čas. Aerolinky bojovali o prežitie, teda ešte to nie je úplne za nami, ale snáď to už bude len lepšie. Naša práca záleží na slobode ľudí voľne sa pohybovať a cestovať. Ja som jedna z tých vďačných, ktorá si prácu cez pandémiu udržala, najmä pre silné postavenie a zorganizovanosť leteckej spoločnosti, pre ktorú pracujem. 

Lieta sa už v súčasnosti tak ako pred vypuknutím vírusu Covid-19? 

Posledné mesiace sa lieta  tak ako pred vypuknutím pandémie. Letiská aj lietadlá sú plné, za čo sme samozrejme vďační, len dúfam ,že to tak bude aj pokračovať. 

Ľudia sa prirodzene nevedeli dočkať opäť cestovať, vidieť svoju rodinu a priateľov. Sama ten pocit zdieľam, keďže som doma na Slovensku nebola cez to najhoršie obdobie skoro rok a bolo to veľmi dojímavé vrátiť sa domov a byť svedkom na bratovej dlho očakávanej svadbe.

Existujú na palube nejaké nové opatrenia?

Na letiskách aj na palube lietadiel platia opatrenia na zabránenie prenosu vírusu Covid-19. Lietadlá a letiskové priestory sú pravidelne dezinfikované, majú efektívne filtre na čistenie vzduchu a rúška sú povinné. Cestujem často a veľa, keďže dočasne pracujem z letiska na juhu Španielska a môžem povedať, že považujem cestovanie leteckou dopravou v tomto období za absolútne bezpečné. Avšak treba byť zodpovedný a dodržiavať to, čo sa od nás žiada a očakáva, aby sme sa nemuseli vrátiť do karantény. Takže netreba to podceňovať.

Dá sa skĺbiť doslova rozlietaný režim pilota so spokojným súkromným životom?

Myslím si, že áno. Ak máte partnera, ktorý vám rozumie, vzťah je o dôvere a kompromisoch. Teda aspoň z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to možné. A keď ste obaja piloti, tak sa niekde na polceste v Európe vždy viete nájsť a zažiť dobrodružstvo. Veľa pilotov, najmä na krátkych a stredne dlhých trasách, začína a končí prácu na rovnakom letisku, čo umožňuje stabilitu a socializáciu v osobnom živote. Piloti na dlhých, napríklad transatlantických trasách, strávia viac času v hoteloch, ale aj to sa dá zvládnuť, ak máte po svojom boku správnu osobu.

Vy ste tú svoju už našli, dokonca je tiež pilotom. Rozprávate sa doma veľa o práci?

Tak to ma rozosmialo, lebo som si spomenula na našu nekonečnú debatu o tom, ktoré lietadlo je “lepšie”- to, s ktorým lietam ja alebo on, keďže sú odlišné, aj keď počtom pasažierov sú podobné.

Dobre to padne, keď sa vieme tomu druhému vyrozprávať - aký bol deň alebo týždeň, ak sa dlhšie nevidíme a nemusíme každý technický termín vysvetľovať, iba ak ide o niečo konkrétne, ale aspoň sa ten druhý niečo nové naučí. No ani to nepreháňame a snažíme sa nenudiť jeden druhého, treba sa vedieť odreagovať. 

Žijete v Španielsku, ďaleko od vlastnej rodiny, premýšľate nad dieťaťom alebo ste obaja plne koncentrovaní na kariéru? Vychádza letecká spoločnosť v ústrety maminám-pilotkám?

Musím sa priznať, že touto otázkou sa už dlhší čas zaoberám a rada by som mala o 10 rokov menej a mala možnosť precestovať svet a viac času na založenie rodiny. Ešte nie som pripravená nechať lietanie na dlhšie, pretože v deň, keď žena zistí, že je tehotná, musí prestať lietať. Stálo ma to veľa rokov úsilia a pôžičiek, aby som to nechala na dlhšiu dobu. A ešte k tomu ma to naozaj baví. Veľmi ľúbim deti v mojej rodine a deti mojich priateľov, ale ešte nie som pripravená byť maminou. Môj priateľ ma podporuje a rozprávame sa o tom, snažím sa byť úprimná k sebe a aj k nemu. Ak budeme obidvaja rozhodnutí o pár rokov mať rodinu a budeme môcť, tak to budeme riešiť. Keďže už mám svoj vek, nie je ľahké čeliť nátlaku spoločnosti a lekárskym prehliadkam, keď sa pán doktor pozrie na rok narodenia s otázkou ,či už som si dala zmraziť vajíčka. Príroda sa oklamať nedá, ale verím, že treba robiť to, čo chceme. Iba tak môžeme byť šťastní a naplnení. Samozrejme s kompromismi a logikou. Teda aspoň ja to tak vnímam.

Nevylučujem, že sa dá byť maminou a vrátiť sa do kokpitu po materskej a výcviku. Spoločnosti čoraz viac vychádzajú v ústrety ženám pilotkám. Ponúknu im buď skrátený úväzok, iba ranné alebo poobedné lety alebo sa môžu zosynchronizovať s partnerom a nájsť riešenie. Veď aj muži vedia ísť na materskú. Samozrejme, že sa nedá očakávať rutina od deviatej ráno do piatej poobede, ale to už je dnes pri viacerých povolaniach bežné.

Na palube ste si našli životného partnera, vznikajú medzi leteckými pracovníkmi aj kvalitné priateľské vzťahy? Predsa len ide o kolos plný rôznych ľudí z rozličných kultúr.

Do priateľa som sa zaľúbila na palube malého výcvikového lietadla v leteckej škole v Španielsku, kde som ukončila výcvik komerčného pilota predtým, než sme obaja dostali prácu v leteckých spoločnostiach.

Ak ste na veľkom letisku, stretnete viac kolegov, vtedy je ťažšie zblížiť sa a skamarátiť, pretože skoro každý deň pracujete s niekým iným. Na menších letiskách, kde máme menej lietadiel je to o niečo jednoduchšie. Mám dobrých kamarátov z predchádzajúcej práce, aj s niektorými terajšími kolegami či kolegyňami sa mi podarilo skamarátiť. Ako keď sme sedeli v laviciach na strednej škole, nie so všetkými sme si zostali blízki aj v dospelosti. V mojej práci to vidím podobne, pri niekom ste radi, keď ho vidíte na svojom lete a s inými strávite pracovný deň a život ide ďalej. Ale v každom prípade je zaujímavé, koľko ľudí a kultúr bežne stretávam, mne sa to veľmi páči, naučilo ma to rešpektovať iné pohľady a názory a mať zmysel pre rozmanitosť.

Bojujú letecké spoločnosti medzi sebou o pilotov alebo naopak musia sa oni snažiť získať dobré pracovné miesto? Ako je to s dopytom a ponukou v leteckej sfére?

Letectvo si prechádza amplitúdami, čo sa týka dopytu a ponuky, nie je to statický sektor. Teraz cez pandémiu je to obzvlášť očividné. Niektorí z nás stratili prácu, pretože nebol dopyt po letoch. Avšak po každej búrke vychádza slnko a tak to je aj tu, aerolinky sa pozviechajú, budú sa chcieť rozrastať a to znamená, že budú potrebovať lietadlá a personál. Vtedy sa dá práca ľahšie vyberať, keďže každá spoločnosť má trošku iné podmienky. Veľmi záleží aké máte priority a osobné preferencie a hlavne skúsenosti. Čím viac máte nalietané, tým ste v lepšej pozícii. Ja som zatiaľ veľmi spokojná a nemám v pláne meniť miesto.

Voľného času je málo takmer v každom povolaní. Čomu okrem letectva sa piloti v tých vzácnych chvíľach venujú?

Mali by sme sa venovať športu a zdravému životnému štýlu, keďže veľa hodín presedíme v kabíne a práca je mentálne náročná. Niektorí piloti sa venujú fotografii, inšpirovaní výhľadmi z kokpitu, iní radi cestujú, keďže veľakrát pristaneme na letiskách bez toho, aby sme poznali krajiny našich destinácií. Veľa pilotov, čo som spoznala, našlo záľubu aj v lodiach a vodných športoch.  A či tomu veríte alebo nie, niektorí ešte aj vo voľnom čase strávia hodiny v aerokluboch na malých lietadlách.

Ako často sa dostanete domov na Slovensko?

Pred pandémiou sme sem s priateľom, keď mohol, chodili každých pár mesiacov. Teraz sa snažím dobehnúť obdobie, kedy boli hranice zatvorené. No začalo sa naplno lietať, takže veľa voľna nemáme, ovšem pandémia ma naučila, že nie je úplná samozrejmosť nasadnúť do prvého lietadla smer Bratislava alebo Viedeň a ísť domov za rodinou a priateľmi.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré rovnako ako vy, túžia lietať v oblakoch?

Nevzdať sa svojho sna. Nie je to ľahká cesta, najmä pre nás Slovenky, preraziť do sveta, ale keď prvýkrát vzlietnete s pasažiermi, je to ten najkrajší pocit zadosťučinenia, že celé to úsilie stálo za to.

- - Inzercia - -