Dnes je nedeľa, 28.november 2021, meniny má: Henrieta
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Michal Fratrič: Cítim dušu dreva

október 26, 2021 - 11:00
Slovami neplytvá, no o to viac počúva a vidí aj to, čo väčšina ľudí nie. V obyčajnom polene, ktoré je pre mnohých len palivo, vidí napríklad lyžicu, prípadne iný úžitkový predmet. A ten nielenže poslúži, zároveň aj preteplí interiér svojím vyžarovaním. Ako to dokáže len drevo.
Foto: 
Ramon Leško

Návšteva v jeho dome, v prímestskej časti Banskej Bystrice, je plná prekvapení. To prvé nenechá na seba dlho čakať. Len čo zazvoníme, otvorí nám Michal oblečený v tričku s nápisom Vyrástol v Dúbravke. V pamäti lovíme, kde v okolí sa môže nachádzať obec tohto názvu. Nakoniec vysvitne, že ide o bratislavskú Dúbravku. Ako sa vlastne rodák z hlavného mesta dostal do Banskej Bystrice? „Priženil som sa,“ odpovie lakonicky. Skutočne nás to zaujalo, keďže častejšie sa stretávame s opačnými prípadmi, a tak v téme pokračujeme. Michal hovorí, že jeho predkovia sú pravdepodobne Chorváti, ktorých potomkovia dodnes žijú najmä v západnej časti Bratislavy. Indíciou je priezvisko končiace sa na „ič“. „Áno, je to dosť pravdepodobné. Viem, že veľká časť sa po príchode usídlila najmä v mestských častiach Lamač, Dúbravka i Devínska Nová Ves. No minimálne jeden, teda ja, je v Banskej Bystrici,“ s úsmevom končí náš pokus o genealogický výskum. Na Dúbravku však nezabudol. Stále sa tam rád vracia a to, že je skutočným rodákom, dokázal tým, že sa v tejto mestskej časti môžeme stretnúť s výsledkom jeho dizajnérskeho umenia.

Strážca prameňa

Najmä domáci dobre poznajú lokalitu pri starom kostole v Dúbravke, kde je  park a detské ihrisko neďaleko Horanskej studne. Pred pár rokmi tam bol starý agát, teda jeho vzácnejšia odroda 

– akácia, ktorú zlomil vietor. Nad stromom už visel ortieľ – zoťať, keďže ohrozoval bezpečnosť okoloidúcich. Pár ­Dúb­ravčanom to ale nedalo, oslovili  rodáka Michala s myšlienkou zachovať aspoň starý kmeň a premeniť ho na niečo, čo by sprítomňovalo históriu Dúb­ravky. A tak vznikla zaujímavá sochárska skulptúra, v ktorej jedni vidia poetickú bytosť  z doteraz kolujúcej legendy 

– smutnú tvár chorvátskej princeznej  Dúbravky zajatú na tom mieste Turkami. No Michal Fratrič dielo radšej nazýva o niečo prozaickejšie – strážca prameňa, narážajúc na fakt, že pod Horanskou studňou je stále živý prameň a kedysi tam bol aj rybník, v ktorom sa deti z Dúbravky kúpavali. No nech už dielo nazveme akokoľvek, miestni sú radi, že stará akácia dostala druhú šancu. S ďalším jeho dielom sa domáci, ale aj  návštevníci tejto časti Bratislavy oboznámili pred vianočnými sviatkami v roku 2019. Práve vtedy bol vystavený nadrozmerný betlehem a socha anjela bola dielom jeho rúk. Talentovaný dizajnér skutočne rozpráva príbehy viac rukami ako verbálne a presviedčame sa o tom čím ďalej, tým viac.

ram_0075.jpg

Nadčasové moderné misky inšpirované pravekým neolitom
Foto: 
Ramon Leško
Nadčasové moderné misky inšpirované pravekým neolitom

Chvíľu som lietal...

Aj jeho odpoveď na otázku – ako sa vlastne dostal k práci s drevom – je veľmi prozaická, bez vzletných fráz. „Začalo sa to veľmi jednoducho. V Dúbravke pri rodičovskom dome sme mali vinohrad, záhradu. Od detstva som pracoval so sekerou a s motykou, vedel som opraviť, čo bolo treba. Otec mi veľa rozprával o stromoch, naučil ma ich rozoznávať podľa kôry, listov, vône. Po základnej škole som študoval na ŠUP-ke a keď som sa ocitol v ateliéri u akademického sochára Petra Strassnera v Devíne, vedel som, že to je to, čomu sa chcem venovať.“ Dal si prihlášku na VŠVU, odbor sochárstvo, no nemal šťastie. „Brali šiestich a mne sa vždy ušlo siedme miesto, tesne pod čiarou.“  Napokon to vzdal a vybral si archeológiu. Po štyroch semestroch síce štúdium nechal, no neboli to stratené dva roky, naopak. V škole spoznal manželku, archeologičku Moniku, ktorá pracuje v Krajskom pamiatkovom úrade v Banskej Bystrici, a inšpiráciu v dávnych kultúrach, ktorá ho neopustila dodnes. Fascinujú ho jednoduché predmety, ktorých prameň možno hľadať v období neolitu, teda v mladšej dobe kamennej. Jeho misky pripomínajúce pradávne predmety, no dokonale vypracované, pôsobia napriek viac ako päťtisíc rokov starej inšpirácii priam nadčasovo moderne. Neskonalú precíznosť vycibril aj počas práce vo firme vyrábajúcej sláčikové nástroje pre zahraničné hudobné telesá. No keď firma zanikla, bolo sa treba poobzerať, čďalej. „Napadlo mi skúsiť to v ÚĽUV-e.“

ram_0110.jpg

Originálne a jedinečné stoly sú ozdobou interiéru domu
Foto: 
Ramon Leško
Originálne a jedinečné stoly sú ozdobou interiéru domu

Majster ľudovej umeleckej výroby

„Do Úľuv-u som kráčal s mnohými pochybnosťami. Mal som pocit, že odmietnu moje výrobky, keďže nie som typický rezbár, čo vyrába tradičné ľudové predmety, črpáky a valašky, a ako asi prijmú moje misky a sedenia s moderným dizajnom. Bol som však milo prekvapený. Na ÚĽUV- e oceňujem, že sa tam môže uplatniť aj človek, čo len nekopíruje predmety z minulosti, ale prináša aj niečo iné.“

V tomto prípade sa ocitol naozaj na správnom mieste. ÚĽUV nielenže jeho prácu prijal, dokonca mu v tomto roku udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby, ktorou oceňuje výrobcov uchovávajúcich a autorsky rozvíjajúcich jedinečné prvky kultúrneho dedičstva. Aj to je jasný signál, že slovenské umenie nie je skanzen dogmaticky sa držiaci toho, čo bolo, ale je živým a dynamickým procesom prinášajúcim do kultúry ­neustá­le nové a obohacujúce prvky.

fratric_misa1a.jpg

Dizajnérske dielo Majstra ľudovej umeleckej výroby
Dizajnérske dielo Majstra ľudovej umeleckej výroby

Jablko nepadlo ďaleko od stromu

Počas našej návštevy v dome Fratričovcov, či už v dielni, kde vznikajú jedinečné diela meniace sa pomocou motorovej píly, sekery a iných nástrojov z obyčajných polien na umenie, alebo v interiéri domu zariadenom jedinečnými originálnymi dizajnérskymi kúskami, nás sprevádzal aj Michalov desaťročný syn Filip. Tiež má k veci čo povedať či lepšie povedané, čo ukázať. Prácu s nástrojmi ovláda dokonale, dôkazom sú rôzne postavičky, často aj dosť zložité, ktoré vytvoril. Je na ne patrične hrdý a treba uznať, že oprávnene. Talent zdedila po otcovi aj dcérka Terezka. „Terezka síce nepracuje s drevom, skôr s textilom, no svet výtvarného umenia láka aj ju,“ vysvetľuje otec Michal. 

ram_0118.jpg

Filip zdedil nielen výtvarné cítenie, ale aj zručnosť
Foto: 
Ramon Leško
Filip zdedil nielen výtvarné cítenie, ale aj zručnosť

Keď nás pri odchode vyprevádzajú, Filipko ešte stihne ukázať  pomerne veľké rezbárske dielo krášliace priedomie:„Aj to som urobil sám.“ Ak by otec neprikývol na znak súhlasu, takmer neveríme. Nuž, Michal Fratrič má naozaj komu sekeru a dláto odovzdať. 

ram_0113.jpg

Foto: 
Ramon Leško

- - Inzercia - -