Dnes je nedeľa, 28.november 2021, meniny má: Henrieta
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Urológovia sú umelci tela

október 29, 2021 - 09:00
Bol pri v poradí len tretej transplantácii obličiek u nás. Odvtedy ich na bratislavských Kramároch urobili vyše tisícšesťsto a pri mnohých stál práve prof. MUDr. Ján Breza – náš popredný urológ, chirurg, prednosta Urologickej kliniky LF UK a UNB, Nemocnice akad. L. Dérera. Jeho otec pracoval ako detský otolaryngológ, on si zvolil iný odbor a neľutuje. Lekármi sú aj manželka, dcéra a syn s manželkou. Aká je história tejto lekárskej dynastie?
Foto: 
Ramon Leško

Pozerám sa na stenu pred sebou – celá je pokrytá diplomami a vyznamenaniami. Aj na tej vedľa svietia zarámované uznania. Medzi nimi aj vyznamenanie od bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Potom sa pozriem za seba a vidím stenu pokrytú obrazmi. Chýrny urológ je zrejme zberateľ obrazov, prebleskne mi hlavou. Na otázku, či je to tak, však pokrúti hlavou. „Toto sú všetko obrazy Kriváňa. Moja rodina pochádza z Liptova a Kriváň, to je moja obľúbená hora. Bol som dvanásťkrát na Kriváni, dvakrát som vyšiel na Gerlach a vyšliapal som aj na ďalšie končiare vo Vysokých a Západných Tatrách,“ hovorí profesor Breza. A potom začne s vervou rozprávať o Hybiach. „Viete, my sme kráľovské mesto,“ vysvetľuje, že v stredoveku sa tam dolovalo striebro a kráľ Belo IV. udelil Hybiam kráľovské privilégiá. Profesor Breza sa v Hybiach nenarodil, ale jeho starí rodičia z otcovej strany pochádzajú z tejto malebnej dedinky. On tam chodieval každé prázdniny, v lete aj v zime. 

breza_foto_ramon_lesko_2.jpg

Foto: 
Archív Ján Breza

S liptáckou náturou

Pretože aj starí rodičia významne formovali osobnosť uznávaného urológa – chirurga, musíme ich spomenúť. „Na starých rodičov z otcovej strany a starú mamu z matkinej strany spomínam s láskou a úctou. Starí rodičia boli roľníci. Jedni z Hýb, druhí z neďalekej Pribyliny. So starým otcom z Hýb som chodil v lete po seno. Mali jedno prasiatko a na tom prasiatku sme ako chlapci občas jazdili. Prasa kvičalo od strachu a my sme na ňom jazdili hore-dole po dvorčeku.“ No, nebola to len vidiecka romantika, ale aj charakter starého otca, druhého starého otca zabil v lese strom, a jeho prístup k ľuďom, ktorý ako chlapča odpozoroval. A dnes vraví, že jeho liptácka nátura sa drží hesla – hovor pravdu, poctivo pracuj a váž si to, čo ti život dáva. A pomáhaj ľuďom ako len pomáhať vieš. „Tá poctivá práca, dúfam, charakterizuje aj mňa.  Zároveň musím povedať, že mám šťastie, že pracujem na klinike, kde mám skvelých spolupracovníkov. Zodpovedných vzdelaných lekárov i sestry. Skúsené vzdelané sestry, ktoré odovzdávajú pacientom to najlepšie, čo v nich je,“ vraví profesor Breza. Je naozaj krásne, ak môže niekto prežiť aspoň časť detstva v nádhernej prírode obklopený milujúcimi ľuďmi a z tej pozitívnej energie, ktorá sa v ňom naakumulovala, čerpá celý život, aj pracovný. 

Doktor, ale iný

Profesijný život profesora Brezu významne poznačil fakt, že otec, doc. MUDr. Július Breza, bol lekár. „Otec bol pre mňa veľký vzor. Bol vynikajúci detský krčiar, liečil ochorenia v krku, nose a ušiach detí. Na ňom som videl, čo to znamená byť celým svojím telom a celou svojou dušou zainteresovaný v práci. On sa mimoriadne seriózne venoval pacientom. Každý víkend chodieval do Detskej fakultnej nemocnice robiť vizity, v tom čase ešte na Duklianskej ulici. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a potom nastúpil ako lekár v Bratislave,“ vysvetľuje profesor Breza, prečo si aj o zvolil medicínu. Otca však neodkopíroval do bodky. Z medicínskych  špecializácií si zvolil urológiu. „Najprv som si  myslel, že zo mňa bude krčiar ako otec. No, v poslednom ročníku ma zaujal profesor Zvara, ktorý prednášal urológiu mimoriadne zaujímavým spôsobom. Diskutoval som s ním o ďalšom uplatnení a on mi ponúkol miesto na urologickej klinike. S radosťou som prijal. A nikdy som neoľutoval. Som rád, že som sa venoval urológii. Mal som aj vynikajúcich učiteľov – okrem profesora Vladimíra Zvaru aj Michala Horňáka i docenta Josefa Řezníčka, ktorí ma učili nielen urológiu, ale aj svedomitému prístupu k práci a pokore voči medicíne i pacientom,“ vraví prof. Breza.

whatsapp_image_2021-10-25_at_07.30.06.jpeg

Foto: 
Archív Ján Breza

Je to umenie

Do odboru urológia patria chirurgické ochorenia obličiek, močových ciest, nadobličiek a prištítnych teliesok. A to u žien i mužov. Tiež ochorenia mužského genitálu. „Čo ma špeciálne baví a čomu sa venujem cielene, sú odbery a transplantácie obličiek. Bol som pri tretej operácii, ktorá sa robila v Bratislave a dodnes sme na našom pracovisku urobili už tisícšesťsto transplantácií obličiek,“ uvádza profesor Breza. Na konte má aj trojročný študijný pobyt v zahraničí, v San Franciscu, kde bol jeho učiteľom vynikajúci urológ Emil Tanagho. Prof. Breza tiež publikoval dvestopäťdesiat vedeckých prác v domácich medicínskych časopisoch, dvestodevätnásť v zahraničných medicínskych tituloch, u nás mal päťsto prednášok a vyše dvestopäťdesiat v zahraničí. V San Franciscu bol v rokoch 1986 až 1987 a 1991 až 1993 a práve tam, na Kalifornskej univerzite, sa začal venovať sexuológii. Odvtedy sa tomuto  ďalšiemu odboru venuje cielene dvadsať rokov a patrí v tejto oblasti k uznávaným nielen domácim, ale aj európskym odborníkom. „Urológia je umenie, ktorým sa rekonštruuje telo človeka. Ja mám veľa priateľov – umelcov. Divadelníci, filmári, spisovatelia, to sú umelci ducha. A ja som zase umelec tela. Som umelcom tým, že rekonštruujem ľudské telo,“ vysvetľuje lekár. 

Za úspešným mužom žena

Do lekárskej dynastie Brezovcov patria aj manželka, dcéra a syn s manželkou. Doktorka Daniela Brezová si oblieka biely plášť v odbore dermatovenerológia. „Viete, zobrať si nejakú ženu za manželku, to je svojím spôsobom lotéria. Ja som mal šťastie, že som si zobral vynikajúcu krásnu ženu, výbornú manželku a múdru, šikovnú a skúsenú lekárku. Veľmi mi pomáha v mojom pracovnom živote. Keď prišli nejaké krízové situácie, ona ma chápala, upokojila ma a pomohla mi radou, čo mám urobiť, ako sa mám zachovať,“ vzdáva poklonu manželke Daniele profesor Breza. Poklonu, akú by chcela dostať hádam každá žena. Zároveň dodáva, že to bola práve manželka, kto sa u nich predovšetkým venoval rodine a vychoval dve nádherné deti. Ona sa postarala, aby rodina fungovala a funguje. Pretože, ako prof. Breza priznáva, dlhé hodiny trávil na klinike a z titulu svojej pozície aj cestoval hore-dole po Československu a po zahraničí. „Klobúk dole pred mojou pani manželkou, som jej za to nesmierne vďačný,“ pridáva ďalšie uznanie. Pocit uznania a vďaky potom vystrieda hrdosť, a to, keď začneme hovoriť o deťoch. 

Vnuka naučil plávať

Obe deti profesora Brezu sú lekármi. Dcéra Barbora, o sedem rokov staršia ako syn, žije a pracuje v Nemecku. Venuje sa neuropediatrii. Otec ju chváli ako nesmierne schopnú lekárku. Syn Ján Breza ml. je urológ, to otca nesmierne teší. „Seriózne a systematicky sa venuje urológii. Krásne operuje, dobre prednáša. Všetko, čo odo mňa získal, uplatňuje v profesionálnom živote,“ vraví profesor Breza. A aby bol výpočet lekárov v rodine úplný, dodajme, že aj nevesta Barbora je lekárka – plastická chirurgička, ktorá sa venuje estetickej plastickej chirurgii. „Dve vnúčatá žijú v Nemecku, v Drážďanoch, už sa tam narodili. Obaja sú gymnazisti. Vnuk Vladko je majster na počítače, no možno aj on pôjde na medicínu. Vnučka Janka sa venuje hlavne basketbalu. V Bratislave nám tri vnúčatá, deväťročného Janka, šesťročného Kubka a vnučku, ktorá má len dva a pol roka. Hovoríme jej „naša najkrajšia“ a volá sa Miška.“  Potom profesor Breza zoberie mobil a ukáže mi Kubíka, vnuka Jakuba, ako pláva v mori, a pritom podotkne, že to on ho tohto roku naučil plávať počas dovolenky v Chorvátsku. „Som šťastný človek, že vďaka môjmu zdraviu, mojej rodine aj mojim spolupracovníkom môžem ďalej pracovať a venovať sa pacientom i koníčkom,“ vyznal sa na záver profesor Breza. 

whatsapp_image_2021-10-25_at_07.51.43.jpeg

Foto: 
Archív Ján Breza

- - Inzercia - -