Dnes je nedeľa, 28.november 2021, meniny má: Henrieta
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Petrov sklený sen

november 18, 2021 - 10:47
Príbeh sklára Petra Dolinaja nesie v sebe kus poetiky, ktorú mu možno v dobrom závidieť. Rozpráva o symbióze tradícií a krás rodného kraja s dušou človeka, ktorá má silu prekonať všetky prekážky a zlé obrátiť na dobré.
Foto: 
Ramon Leško

Cesta do Valaskej Belej stúpa mnohými zákrutami vysoko do kopcov a je obklopená ­hus­tými lesmi. Prekonať ju nám trvá veľmi dlho. Nádherné scenérie kraja, svahy vyfarbené paletou jesene nás nútia každú chvíľu zastať a odfotiť si nádheru, akú stvorí len príroda. Neskôr sa dozvieme, že tento jedinečný genius loci Hornej Nitry nepôsobí len na nás. Mnohí, čo sa tu narodili, zrástli s krajom natoľko, že ho nedokážu opustiť ani v ťažkých chvíľach. Zostávajú mu verní a on im za to, takmer ako v rozprávke, neskôr splní sny. Peter Dolinaj je ukážkovým príkladom.

dolinaj_pri_praci_1.jpg

Foto: 
Ramon Leško

„Posledný“ sklár?

Nájsť sklársku dielňu Petra Dolinaja vo Valaskej Belej, ktorej dal príznačný názov „Sklený sen“, nie je ťažké. Storočný, dokonale a citlivo zrekonštruovaný dom stojí takmer uprostred dediny. Už na dvore nás víta domáci pán v typickej košeli tunajších sklárov. Atmosféra prostredia od prvej minúty sprítomňuje tradíciu sklárov siahajúcu až do roku 1747, keď v neďalekej dedine Gápel, ktorá dnes patrí pod Valaskú Belú, založili trenčianski jezuiti sklársku hutu. Dobrá zvesť o zručnosti majstrov sklárov sa čoskoro rozšírila nielen po Slovensku, ale dostala sa aj za hranice Uhorska, do Čiech a dokonca aj do Francúzska. Po­starali sa o to  domáci gazdovia, ktorí ­keďže v zime nemali prácu na poli, zobrali na chrbát krošne s tabuľovým sklom a putovali tam, kde ho bolo treba. „Jedným z nich bol aj pradedo,“ približuje genézu svojich koreňov Peter. „Takže láska ku sklu je už akousi prirodzenou súčasťou mojej genetickej výbavy,“ usmeje sa a pozýva nás do dielne, ktorej dominuje sklárska pec rozpálená do biela na 1 150 stupňov Celzia. Vezme do rúk sklársku píšťalu, naberie na ňu tekuté sklo pripomínajúce med a za chvíľu vykúzli z hmoty nádherný predmet. Zdá sa to také jednoduché a zároveň čarovné, že sa o to pokúsime tiež... Po chvíli sa definitívne vzdáme, keďže pokus o vytvorenie sklenej ružičky sa skončil akýmsi amor­fným tvarom, aký botanika zatiaľ neobjavila... „Ani ja som to spočiatku nemal ľahké,“ povzbudzuje nás Peter a približuje kľukatú cestu od strojného mechanika k majstrovi krehkej krásy.

ram_4359.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Kto hľadá, nájde

V čase, keď Peter uvažoval o povolaní, rozhodol sa nasledovať otca, ktorý pracoval v tamojšej tkáčovni. „Vyučil som sa za strojného mechanika tkáčskych strojov, odišiel som na vojenčinu, no a keď som sa vrátil, zistil som, že nemám kam nastúpiť, lebo fabrika skrachovala. Mesiace som sa len tak motal a rozmýšľal, kam pôjdem. Už-už som bol aj odhodlaný hľadať uplatnenie inde, no čosi ma tu silno držalo. Veď sa pozrite,“ rozhodí rukami, „sami vidíte tú krásu navôkol. No dalo by sa odtiaľto odísť?“ 

Osud však zasiahol. Práve vo chvíli, keď riešil ťažkú dilemu, sa po obci rozšírila správa, že v tamojšom sklárskom výrobnom družstve Krištáľ robia nábor na robotníkov. „Povedal som si, no čo, robiť viem, naučím sa, čo treba, a hlavne ­zo­stanem doma.“ Tak teda prišiel, videl, no k víťazstvu viedla ešte dlhá cesta. „Keď som im povedal, že som vyučený mechanik a chcem byť sklár, všetci sa len zasmiali. Dali mi to vyskúšať, a ja som pochopil, že to jednoduché naozaj nebude. Nuž ale, keď si už tu, preč ťa nepošleme, môžeš robiť aspoň pomocné práce, povedal mi majster v dielni a ja som prikývol.

Počiatočné neúspechy Petra Dolinaja doslova naštartovali. „Bral som to ako výzvu, musel som ,skrotiť‘ tú hmotu, ktorú sa mi spočiatku nedarilo ani len nabrať na píšťalu... Napokon som nad ňou zvíťazil.“ Predchádzali tomu dlhé hodiny. Sklenú hmotu „krotil“ v čase, keď majstri mali prestávku a on zostal pri peci sám. „No raz sa jeden na mňa oboril, nech sa tam neobšmietam, a keď chcem fuškárčiť, nech to robím doma v garáži. To som si nevedel ani len predstaviť. No opäť zasiahla náhoda. Boli sme v Čechách na služobnej ceste, kde som sa od jedného sklára dozvedel, že on takú malú pec doma má a pomôže mi ju postaviť. A tak som prerobil tento starý dom a umiestnil v ňom pec, na ktorej som sa doučoval sklárstvu.“

ram_4458.jpg

Foto: 
Ramon Leško
Sen sa zrodil v kostole

Peter mal pocit, že má život dokonale pod kontrolou. Vo fabrike sa mu darilo, vďaka „domácemu cvičeniu“ vo vlastnej dielni sa vypracoval na sklárskeho majstra, ktorému už nerobilo ­prob­lémy ­nielen vyfúkať sklo do požadovanej podoby. Zverili mu aj citlivé umelecké detaily, ktorými sa dotvárajú jednotlivé predmety. Dokonale zvládol techniku fúkania a výroby krištáľového olovnatého skla. „Mal som pocit, že krištáľ je môj život a zostanem tam hádam až do dôchodku.“ No prišiel rok 2007 a fab­rika nečakane skrachovala. „Opäť som bol tam, kde pred rokmi, a riešil som dilemu, čďalej. Zase som mal ponuky z iných miest, najmä z Čiech, no doma ma už nedržal len rodný kraj, ale aj rodina. Manželka a dve malé deti. No opäť zaúradovala akási vyššia moc. Šli sme so ženou na omšu a tu mi ona hovorí: Pozri, sú tu deti z letného tábora, oslov vedúcich, či by si nechceli pozrieť dielňu, ako sa kedysi robilo sklo. Spýtal som sa, a vyšlo to.“ Prvá exkurzia mala skutočný úspech. Peter odrazu vedel, že jeho budúcnosť spočíva v minulosti, teda v približovaní tradičného sklárskeho umenia novým generáciám. 

ram_4438.jpg

Foto: 
Ramon Leško
Skanzen – Sklený sen

Do skanzenu Sklený sen prichádzajú nielen deti z letných táborov a škôl. Tajomstvá starých majstrov sklárov lákajú aj dospelých. Peter Dolinaj je ich uchovávateľom a aj vďaka nemu spomienka na nich pretrváva. Vyrába sklo na chalupy, tak ako sa vyrábalo kedysi, a aj dekoračné sklo, slúžiace ako bytový doplnok. Tu v jeho „sklenom kráľovstve“ si každý môže vyskúšať svoju zručnosť v remesle a možno aj splniť si vlastný „sklený sen“. Peter Dolinaj už dlhé roky spolupracuje s ÚĽUV-om, ktorý mu v tomto roku udelil čestný titul majstra ľudovej umeleckej výroby za udržiavanie tradičných výrobných postupov a ručnej výroby sklenených výrobkov, ktoré kedysi zdobili domovy predkov. 

ram_4204.jpg

Foto: 
Ramon Leško

- - Inzercia - -