Dnes je pondelok, 16.máj 2022, meniny má: Svetozár
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

S Monikou Beňovou o materstve, ako prekonala koronu, aj o množstve vianočných koláčov

december 26, 2021 - 10:00
Politička má počas roka dostatok aktivít, keďže väčšinu času jej zaberá starostlivosť o malú dcérku Leu. Samozrejme aj práca v Bruseli a príprava Vianoc sa podpísala na únave z celého roka a Monika Beňová si súčasné momenty s rodinou užíva naplno. Porozprávala nám, ako zvládla Covid, aj v čom je rozdiel byť matkou teraz, a pár desiatok rokov dozadu.
Foto: 
Ivan Medveď

Ako si užívate prebiehajúce vianočné sviatky?

Trávime ich doma, tak ako každý rok a o pár dní sa chystáme do Vysokých Tatier. Leuška dostala od Ježiška sánky, tak ich pôjdeme vyskúšať, vyzerá, že snehová nádielka je našťastie bohatá. 

Štedrý večer prebehol klasicky, potrpíte si na tradície?

Úplná klasika. U nás musia byť na stole oplátky, cesnak, med a jabĺčka. Nasleduje zemiakový šalát a kapor a hod je zavŕšený mojim vlastnoručne vyrobeným domácim vaječným koňakom. Nechýba obrovské množstvo koláčov, pretože pečie moja švagrina, aj mama môjho partnera Ľuboša, a aj ja, tak sme to vyskladali. Nesmeli chýbať rozprávky.

Kam sa chystáte oslavovať Nový rok?

Zostaneme v Tatrách. Lea je ešte malá, takže Silvester je pre nás komorný. Spravím obloženú misu, pozrieme si v televízií dobrý program a pripijeme si, nech nám je všetkým dobre. 

Aká veľká je presne vaša dcérka?

Lea ma 1 rok a 1 mesiac, my to počítame na mesiace:) 

Ako zvládate pandémiu s tak malým dieťaťom?

Lea koronu prekonala, s fantastickým priebehom, dostala ju od nás. Začiatkom novembra sme ju dostali celá rodina, tesne pred treťou dávkou. Všetci sme si ňou prešli a na základe toho sa s ňou nebojím teraz niekam chodiť. Verím, že je obrnená a máme teraz všetci dobrú imunitu. Kvôli tomu aj pocestujeme do Tatier, inak by sme ďalej sedeli doma. Ale ja s dcérkou nikam veľmi nechodievam, našťastie máme veľkú záhradu, môže byt na nej na čerstvom vzduchu a nemám potrebu ju brať niekam ďaleko, v súčasnej dobe. 

Kde v Bratislave bývate?

Momentálne vo Vrakuni. Všade sa tam dá prechádzať. Keď som mala prvého syna Martina, ktorý má už teraz 33 rokov, bývali sme v Petržalke, pri Technopole. Maťko to mal lepšie v tom, že mal okolo seba veľa kamarátov, predsa len život v paneláku je o komunite a deti sa vedeli spolu hodiny vyhrať. Pri Lei to môže byť problém, keďže v dome sme viac izolovaní. Na ulici ani nepoznám dieťa v jej veku a moje priateľky majú už veľké deti. Tak sa teším, že budem mať vnučku a budú to kamošky. 

dscf0424.jpg

Monika Beňová v čase vianočných príprav
Foto: 
Ivan Medveď

Prvého syna Martina ste mali ako mladá mamička, teraz ste ňou opäť, ale vo vyššom veku. V čom vidíte a cítite rozdiel?

Pre mňa je to rovnaké. Len teraz som trpezlivejšia. Už som si to raz zažila, nie som tak šokovaná, ako predtým. Lepšie viem na ňu reagovať, nedá sa to zabudnúť. Prirodzene prišlo všetko tak, ako malo. Čo je super, oproti obdobiu s prvým dieťaťom, sú jednorázové plienky. Veď ja som ich pri Maťovi ešte vyvárala a manglovala! Ten luxus si v súčasnosti naozaj užívam. Je oveľa viacej produktov na trhu, nie len jeden sunar, ako kedysi. Mamičky majú obrovský výber aj z celkom chutných a zdravých hotových jedál. 

Je mi trochu smiešne, keď mne, v mojom veku, píšu mladé baby, že čo mám s malou robiť. Razím teóriu, že si vychovávajme každý svoje dieťe, ako uznáme za vhodné. Ja som obe dieťa uspávala na rukách, no a čo? Je to moja voľba. Niektoré ich nechajú vyrevať v postieľke. Každá máme svôj spôsob.

Partner Ľuboš vám pri výchove pomáha?

Veľmi. Nemá problém ju okúpať, prebaliť, obliecť. V európskom parlamente máme iba polročnú materskú dovolenku, ale mala som "šťastie", že bola pandémia a mohla som zostať dlhšie doma. Je jednoduchšie odísť od dieťaťa, keď má rok, ako keď má 6 mesiacov. Aj Ľubošova mama nám veľmi pomáha. 

Dá sa práca efektívne skĺbiť s materstvom? Ako je to vo vašom prípade?

V čase narodenia Maťka som ešte študovala. Dala som ho do jasličiek, keď mal 2 roky, aj Leu vtedy dám. Som presvedčená, že pre deti je to perfektné. V istom momente im už my dospelí nestačíme. Možno je to pre nás depresívne, že sa už chcú osamostatniť. Ale ja som na synovi videla, že to bolo prospešné. Perfektne to zafungovalo. Nehcem, aby sa Lea bála detí. A ako to skĺbiť? Je to o dohode medzi partnermi, koľko majú práce a či si ju vedia zadeliť. Veď dieťa je spoločné, teraz sú už otcovia inak nastavení. Čo ma mrzí je, že nemám už ani jedného z rodičov na pomoc. Ale smejem sa na tom, že keď sa mi Maťko narodil, moja mama mala 41 rokov.  Bola to veľmi mladá babička. Prvý krát, keď som šla od Lei preč, som mala veľký stres, ale zvládli to na jednotku. Po návrate domov ma len tak obišla, tak som si vravel, že snáď na mňa nezabudla, za 3 dni!:) Bola asi len trochu urazená. Už teraz je to úplne v poriadku.

Čitateľkám želám ešte krásne sviatky a do nového roku len to najkrajšie, čo si prajú, nech sa im splní!

- - Inzercia - -