Dnes je utorok, 24.máj 2022, meniny má: Ela
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Jozef Vajda: "Všetko, čo vysielame, sa nám vráti"

február 09, 2022 - 16:00
„Celý náš život pripodobujem k moru. Raz je krásne, hladké, pokojné, a potom zrazu prídu rozbúrené vlny. Musíme si zvyknúť na to, že slnko nesvieti stále. Treba byť vďačný za všetko a naučiť sa s tým žiť, “ hovorí herec Slovenského národného divadla Jozef Vajda. V živote má rád pokoj. Jeho životné nastavenie mu pomáha si ho udržiavať, energiu do hereckého povolania dobíja aktívnym prístupom a pobyt v prírode mu zveľaďuje dušu.
Foto: 

Naposledy sme sa spolu rozprávali pred dvomi rokmi v marci a na druhý deň dorazil covid aj na Slovensko, odvtedy sa toho veľa zmenilo. Ako ste sa mali počas tohto obdobia?

Na začiatku prvého lockdownu som chytil vnútornú paniku, zbalil sa a odišiel som na šesť týždňov na chalupu. Robil som si zásoby a cítil som sa ako vo vojenskom ohrození. Neskôr som našťastie mohol pracovať, aspoň pre televíziu. V divadle sa robilo málo, počas pandémie sme mali premiéru hry Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana), ale živý kontakt s divákom mi veľmi chýbal, na to sa naozaj teraz teším. Je to jeden z dôvodov, pre ktorú robím moju prácu veľmi rád, výmena energie s divákmi je nenahraditeľná. 

Čo vám pomáhalo zvládať nástrahy pandémie?

Pobyt v prírode. Som šťastný, že mám chalupu, kde môžem odísť do lesa a užívať si ticho. Rád jazdím na koni, tam si človek krásne vyčistí hlavu od myšlienok. Dobrá kniha, kúpele, šport, moje koníčky mi pomáhajú aj mimo pandémie, ale za posledné dva roky som sa naozaj venoval sám sebe. Bolo na to dosť priestoru.  

Divadlá sa práve v týchto dňoch otvárajú, v ktorej inscenácii vás diváci môžu najbližšie vidieť v SND?

Čaká ma skúšobné obdobie, hra sa volá Ostrov a premiéra by mala byť v máji. 

Máte dve malé vnúčatá, ako vnímate rolu dedka?

Teším sa na všetko, čo nás spolu čaká. Všetci starneme, aj naše deti, beriem to veľmi prirodzene. 

Spomiete si na kultúrnu udalosť, ktorá vo vás naposledy zarezonovala?

Pred pandémiou som mal 25 predstavení mesačne, čiže vtedy je naozaj problém nájsť si priestor, ale vždy, keď sa dá, idem. Chodievam do kina, mám rád naše premiéry, teším sa teraz na hru Kým prídu Stouni a naposledy som bol asi na Cirque du Soleil v BratislaveHudbu mám rád najmä v aute, s výberom mi pomáha zať, ktorý je muzikant. 

V lete ste v Chorvátsku natáčali film Šťastný nový rok 2, páčilo sa vám na chvíľu odísť z toho pandemického kolobehu, v ktorom sme všetci žili?

Nebral som to ani ako robotu, skôr ako výlet. Boli sme mesiac pri mori, všetko bolo zavreté, nikde žiadni ľudia. Bral som to ako spestrenie dvojročného náročného obdobia. 

Pochádzate z Jimnice, kúsok od Žiliny, potrebujete mať výhľad na kopce, alebo je vám bližšie mesto?

Narodil som sa dva mesiace predčasne, takže ma museli dať do inkubátora, ktorý bol v tom čase iba v Žiline. Až do štúdia na VŠMU v Bratislave som žil v obci Jimnica, kde môj otec založil kúpele. Teraz bývam v Devíne, kde mám pocit, akoby som ani nežil v meste. Nemám rád ruch mesta a ďakujem osudu, že som blízko mesta a zároveň na dedine. V Devíne máme sútok dvoch riek, Dunaja a Moravy, je to energetické miesto, považujem ho doslova za skvost na Slovensku. Chalupa v Piešťanoch je ďalšie moje útočisko a mám veľmi rád aj Tatry.  

Viac sa dočítate v aktuálnom čísle týždenníka Slovenka

- - Inzercia - -