Dnes je utorok, 24.máj 2022, meniny má: Ela
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Pokúste sa žiť v súlade s dušou

február 23, 2022 - 15:58
Lýdia Ladanová je tvorivá, objavujúca bytosť, milujúca mama, koučka, terapeutka. Sprevádza ľudí, aby si vytvárali život, ktorý bude v súlade s ich životnou energiou. V čase koronakrízy napísala knihu Nanovo. „Cez myšlienky hlavnej hrdinky môžete lepšie spoznať a pochopiť aj seba a krízy vnímať ako možnosti žiť podľa túžby svojho srdca,“ hovorí Lýdia. Do príbehu navyše vložila aj esenciu rôznych liečivých prístupov.
Foto: 

Vaša kniha má názov Nanovo. Koľkokrát v živote ste vy začali niečo nanovo?

Vždy ráno, keď sa zobudím. Každý deň máme možnosť začať nanovo, ak sa rozhodneme tomu venovať svoju pozornosť. Často je tá nová štartovacia čiara Nový rok, hoci trochu umelo nastavená spoločnosťou. No mnohé životné deliace línie prichádzajú prirodzene. Jedna etapa sa nám skončí a zrazu začíname ako niekto iný. Vieme, že také chvíle prídu, ale aj tak nás vedia na začiatku zaskočiť – či už je to puberta, materstvo, povýšenie alebo dôchodok.  A sú situácie, ktoré sa zjavia úplne nečakane a rozdelia život na predtým a potom.  

Kniha je súborom príbehov skutočných žien. Na základe akého kľúča ste ich do obsahu knihy vyberali?

Knihou sa vinie príbeh jednej ženy a ľudí, ktorí sú v jej živote. Príbeh je vymyslený, ale aj pri tvorbe nového vychádzame z toho, čo už poznáme. A tak aj mňa inšpirovali moje klientky, kamarátky a vlastná skúsenosť. Na začiatku som si postavila akýsi herný plán – hlavné postavy, ktoré boli poskladanou mozaikou viacerých ľudí. Ale sú tam aj postavy úplne vymyslené, ktoré som spoznávala až v príbehu. Mala som predstavu, kam sa to bude celé uberať. Neverila som vyhláseniu iných autorov, že po čase si ich hrdinovia žijú svojím životom. A na moje prekvapenie to sa presne udialo. :)

Pre koho je kniha určená? Ako si predstavujete jej čitateľku či čitateľa?

Keď som knihu písala, vo svojej predstave som ako čitateľku videla ženu po štyridsiatke, ktorá už prešla kus cesty svojho života. A je z toho aj trochu unavená. Pozná sa oveľa lepšie ako pred dvadsiatimi rokmi a uvedomuje si, že mnohé veci by teraz robila inak. Možno nevie presne ako inak, a zároveň vie, že niečo sa už nanovo prežiť nedá. Tiež cíti, že nastal čas, aby venovala oveľa viac pozornosti sama sebe. Knihu som napísala najmä pre ženy,  ale keďže sa v nej odohráva príbeh straty a znovu nachádzania zmyslu života, môže sa v nej nájsť ktokoľvek. Aj muži.

Rozmýšľali ste o tom, akú stopu by mala táto kniha v živote čitateľky zanechať?

Veru často, je to pre mňa pri akomkoľvek tvorivom projekte zásadné, akú stopu ním v ľuďoch zanechám. Už teraz mi píšu ženy, že kniha im veľmi sadla napríklad na situáciu, ktorá sa zvykne pomenúvať ako kríza stredného veku. Nemám to označenie rada, premenovala som si ho na krásu alebo krídla stredného veku. A v tomto duchu som ju aj písala. Mojím zámerom bolo, aby ženy mali pocit, že príbeh, kde hrdinka hľadá lásku, robí i zlé rozhodnutia, padá a vstáva z popola, je aj o nich. Že sa môžu na seba pozrieť inými očami a tvoriť si život podľa seba. A to platí pre ženy každého veku.

Zaujalo ma vaše tvrdenie, že krízy sú prezlečené príležitosti. Kedy ste k tomuto poznaniu prišli?

Sme pohodlné bytosti , keď je to možné, máme radi svoj pokoj a pohodlie. Keď už si na niečo zvykneme, neradi to meníme. A s pocitom, že veci vlastne nie sú až také zlé, sme schopní zostať napríklad v nefunkčnom vzťahu či v nenapĺňajúcej práci niekedy aj celý život. Krízy sú vlastne udalosti, ktoré prichádzajú a rúcajú to, na čo sme si zvykli. Nútia nás do zmeny, do ktorej by sa nám inak nechcelo. Vždy máme potom možnosť si vybrať – vykročiť do neznáma alebo sa snažiť nahovárať (aj sebe), že to predsa nie je až také zlé, že sa to vlastne dá. Hoci to celé môže byť ilúzia. Krízy by si dobrovoľne vybral málokto, ani ja ich nevítam s otvorenou náručou. Ale v deštrukcii zabehnutých vecí je veľký dar – príležitosť začať žiť niečo inak. Nanovo. 

Veľa autorov za počítač sadá s určitým pretlakom, či už skúseností, informácií, ktoré musia dať zo seba von. Ako to bolo u vás? Čo bolo hlavným spúšťačom písania?

Chcela som príbeh, ktorý bol dovtedy len idea, nejako zhmotniť. Zanechať stopu so svojím rukopisom. Keď som sa svojej editorke Soni Borušovičovej opatrne „priznala“, že by som chcela napísať román, na moje prekvapenie sa nezačudovala, ale zahlásila: „Máme tu koronu, pusti sa do toho, veď kedy inokedy budeš mať viac času písať.“ Tak som sa do toho pustila. Aj preto, lebo som mala pocit, že takáto kniha tu nie je. A ja rada vytváram veci, ktoré by som chcela, aby tu boli. Napríklad som chcela mať kedysi pri pôrode ako podporu dulu. Ale vtedy ešte neboli, tak som sa stala prvou slovenskou dulou. Alebo som chcela v práci cítiť radosť a zmysel, a tak som priniesla do firiem tému šťastia v práci. Keď som si pred rokmi sama prechádzala otrasmi v živote, hovorila som si, že by sa mi zišla nejaká takáto kniha. Tak som ju po tom, čo som krízou prešla, napísala. Pre niekoho, kto by takúto mapu, ktorá sa ľahko číta, uvítal. 

ram_5461.jpg

Foto: 
Archív Lýdia Ladanová

Knihu označujete ako liečivú beletriu, čím má potenciál liečiť?

Príbehy majú veľkú silu. Odovzdávajú múdrosť, vracajú nádej, dokážu liečiť i zabaviť. Celý život mi ide o to, aby veci, ktoré tvorím, prinášali čosi hlbšie. A tak som si priala, aby kniha, ktorú napíšem, nielen zabavila, ale aj liečila. Liečenie v tomto zmysle znamená, že čítate príbeh ženy, ktorej sa doteraz ako-tak fungujúci život rozsype a ona si ho stavia nanovo. Cez jej myšlienky, pocity a cestu možno lepšie spoznať aj seba. Vnímať vzlety a pády niekoho iného umožňuje uvidieť, prijať a pochopiť aj svoje zranenia. Aby sa čitateľky mohli dostať k svojim pocitom a presvedčeniam, ale aj k inšpirácii, čo s tým ďalej.  Preto som do príbehu hrdinky vložila aj esenciu rôznych liečivých postupov. Moja editorka pre takúto knižku vymyslela novú kategóriu – liečivá beletria. Súčasťou knihy sú aj ilustrácie. Ich vyfarbovanie umožňuje nechať tieto myšlienky v knihe doznieť.

Koučing v čase covidu, máte o čosi viac práce ako predtým?

Možno ešte viac práce ako v životnom koučingu mám v rámci ThetaHealingu, ľudia chcú ísť viac do seba. ThetaHealing predstavuje terapeutickú metódu, ktorá pracuje s podvedomými presvedčeniami blokujúcimi váš plný potenciál. Pri klientoch vnímam, že sa chcú venovať témam, s ktorými boli predtým vlastne už takmer zžití a teraz s nimi chcú konečne niečo zásadné urobiť – napríklad objaviť to svoje poslanie a ísť si za ním;  nájsť svoju hodnotu vo vzťahoch i v práci či zmeniť postoj k vlastnému telu, aby sa s ním dalo žiť.  

Čo sa koučingu týka, mnohí sa naň ešte stále dívajú cez prsty. Stretávate sa často s hejtovaním vašej práce?

Nie, s tým som sa ešte nestretla. Vnímam skôr poznámky verejnosti, že koľko je dnes koučov, terapeutov, konzultantov. A že je kvantita na úkor kvality, že si hocikto dá toto označenie pod meno možno aj bez adekvátneho vzdelania.  Myslím, že v tejto náročnej dobe dobrých „sprievodcov životom“ určite nie je zbytočne veľa. Ale nejde len o to, aby mali za sebou nejaký rozvojový program. Ide hlavne o prácu na sebe. A to sa nedá stihnúť na nejakom štvordňovom kurze.  Každý človek, ktorý obrazne povedané svieti niekomu ďalšiemu na cestu, môže svietiť tak jasne a ďaleko, nakoľko je silné jeho vlastné svetlo. 

V posledných dvoch rokoch si veľa ľudí siahlo na dno síl, bojujú s neistotou, s existenčnými problémami, úzkosťami, sociálnou izoláciou, strachom o svoje zdravie a zdravie blízkych, vyrovnávajú sa so stratou najbližších... Existuje nejaká dobrá univerzálna rada do aktuálnej doby, ako z nej vyviaznuť s čo možno najmenšími šrámami na duši?

Neviem, či je nejaká univerzálna rada pre všetkých, ale kľúčová je podľa mňa pozornosť. Čomu ju venujeme. Lebo kam ide naša pozornosť, tam ide naša energia. Takže je pre nás kľúčová schopnosť narábať so svojou vlastnou energiou. V tomto náročnom období, keď si našu pozornosť berú mätúce správy, sociálne médiá i naši blízki, ktorí sú v nepohode, potrebujeme energie ešte viac. Sledujme , čo nám ju dáva a to podporujme. S akými ľuďmi či aktivitami cítime, že energia narastá?  A to, čo nám ju berie, eliminujme čo najviac zo života. Nech sme aj v tejto náročnej dobe energeticky čo najviac v pluse. 

Viem o vás, že nielen písanie, ale aj tvorivosť ako taká je vám blízka. Vnímate to aj ako psychohygienu a „ordinujete“ ju aj svojim klientom?

Tvorenie je pre mňa ako dýchanie. Nie je to len o tom, že rada maľujem, píšem, tvorím projekty, ale je to súčasť môjho životného štýlu. Toho, kto som. Tvorenie je pre mňa silný zdroj radosti. Všetci sme sa s tvorivosťou narodili. A platí, že je možné ju cvičiť a rozvinúť. Kreativita nie je ako výška, že viac už nenarastiem. Že maľovať majú nárok len talentovaní ľudia. Nie. Kreativita nie je darom pre vyvolených, je ako sval. Treba ju len používať. Najlepšie denne. Často až keď sme „vyzývaní“ k tvorivosti, sme tvoriví. Zaujímavé je, že najkreatívnejší sme práve v najťažších chvíľach. Keď prídu zmeny či krízy, máme vždy možnosť voľby – môžeme veci okolo seba aktívne tvoriť, meniť alebo sa pasívne nechať posúvať životom. 

Jednou zo sfér, ktorej sa venujete, je pocit šťastia v práci a z práce, ste iniciátorkou šťastia v práci. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Bola som iniciátorka šťastia v práci a prišla som s témou manažmentu šťastia do mnohých firiem. Viedla som na túto tému workshopy, osem rokov som vyučovala predmet Šťastie v práci na Univerzite Komenského a sedem rokov sme pripravovali konferenciu Happy Company. Postupne som sa ale stále viac posúvala k téme manažmentu životnej energie. Vediem programy celostného rozvoja – aby si ľudia vedeli spravovať svoje štyri kľúčové zdroje energie – fyzický, emočný, mentálny a spirituálny. Venujem sa auditu života i auditu energie a sprevádzam ľudí, aby sa so svojou energiou naučili narábať ako s niečím veľmi cenným. Nech už sú na akejkoľvek pozícii. 

Môže byť podľa vás šťastný v práci naozaj každý a na každej pozícii? Dá sa to vôbec?

Človek je naozaj šťastný v práci, ak má v nej možnosť používať a rozvíjať svoje talenty, ak jeho osobné hodnoty sú v súlade s firemnými. Tiež ak ľudsky zapadá do „kmeňa“ a sedí mu firemná kultúra. Ak pracuje na niečom, čo mu dáva zmysel. Neplatí, že miesto riaditeľa s vysokým statusom a platom automaticky garantuje aj pocit šťastia. Napríklad práve recepčná v tej istej firme s nižším postavením i platom môže cítiť v práci šťastie i zmysel. 

Veľa sa najmä v kontexte moderných žien hovorí o zharmonizovaní oblasti práce a súkromného života, starostlivosti o rodinu. Je aj toto súčasťou práce iniciátorky šťastia v práci?

Trochu sme zabudli, že všetko funguje prirodzene v rytmoch. Nemôžeme sa len nadychovať, potrebujeme si aj vydýchnuť. Nemôžeme len stále niečo robiť, potrebujeme aj len tak byť. Nemyslím si, že harmónia je v tom, že žena vie rovnomerne prechádzať z pracovného výkonu do starostlivosti o rodinu. A že má tieto dve „šichty“ vybalansované. Náš život by nemal byť tvorený len dvomi zmenami – v práci a doma. Harmónia podľa mňa spočíva v tom, že si môžeme našu prácu čo najlepšie zaintegrovať do konkrétnej životnej etapy. Iné potreby má žena, ktorá ide do práce po materskej a iná, ktorá už má veľké deti. Navyše je dôležité venovať priestor aj samej sebe. Všetko sa teraz rýchlo mení a čo môže veľmi pomôcť, je osobná i pracovná flexibilita. 

S rukou na srdci, vám sa podarilo absolútne zosúladiť prácu so starostlivosťou o rodinu?

Absolútne zosúladenie hraničí s dokonalosťou, takže nie, nepodarilo:). Ono ten súlad v tejto realite nie je konečný stav, cieľ, do ktorého keď dospejeme, už to máme vybavené. Je to nekončiaci sa proces, aj ja sa dostávam neustále do nových situácií, v ktorých si potrebujem inak nastaviť priority a inak narábať so svojou energiou. Pomáha mi povedať si, že je to ok, že som urobila toľko, koľko som vedela.

Pani Lýdia, stali ste sa prvou slovenskou dulou. To je bezpochyby krásne poslanie, venujete sa mu ešte?

Nie, už dlho prevádzam ľudí inak. Ale v období „dulenia“ som si rozvíjala empatiu, rešpekt k ceste niekoho iného a podporu, že to dokážu. Som veľkým fanúšikom mojich klientov. Aby sa z nich mohol stať človek, ktorý sa má stať. 

DANIELA VIDOVÁ

 

- - Inzercia - -