Dnes je piatok, 03.február 2023, meniny má: Blažej
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh ku káve: Sila ženy

marec 06, 2022 - 14:00
Cítila, že takto to ďalej nejde. Doma pri dieťati strácala to, čím bývala. Ostal z nej tieň. Vychudnutá podoba seba, ktorú netešilo nič. A pritom snaha o dieťa bolo to, čo ju posledné roky zamestnávalo najviac. Emma.
Foto: 
shutterstock

Ešteže mala Emma mamu, ktorá jej vždy najlepšie vedela podať pomocnú ruku. Sama si podobným obdobím prešla, hoci vtedy sa to tak nebralo. Len sa sucho skonštatovalo, že jej mlieko udrelo do hlavy...Bolo jej dcéry ľúto, vedela, aká sama sa cíti, ale aj to, že nik iný ako ona sama jej z tohto stavu nepomôže. Spravila všetko, čo bolo v jej silách.

„Juraj, tu sa končia všetky žarty, Emma takto nemôže fungovať ďalej, pomôž jej, daj jej kontakt na terapiu a tiež trochu priestoru pre seba. Veď Mirko je vás oboch,“ zavolala zaťovi, ako vždy s výčitkou. Tak to býva, keď raz máte dcéru, žiaden nebude pre vás dosť dobrý. Musia kmitať a robiť zázraky. Inak sa ani nemali pristaviť. A najmä, musia byť mužmi. Nie iba ich precitlivené napodobeniny. Tvrdí živitelia rodiny, ktorí vedia nastoliť poriadok a celú svoju svorku ochrániť aj za cenu vlastného života. Tak to cítila. Možno kvôli tomu, že svoju svorku mala na krku vždy celú ona sama. Veď jej mužovi býval prednejší pohárik a kamaráti. A hoci sa teraz tvári ako sám deduško večerníček, vo vzťahu k nemu, jej v srdci ostala už len studená skala. Nerieši ho. Neohovára. Nezaujíma ju.

Vráťme sa ale naspäť k Emme. Juraj sa o ňu bál. Samozrejme, ľúbil ju a bol precitlivený. Bol od nej o pár rokov starší a všetky problémy vždy riešil racionálne. Zrazu sa ocitol zoči-voči slzavému údoliu, ktoré ho zožieralo a vyvádzalo z miery. Nič nedávalo zmysel. Chcel mať doma pokoj, usmiatu dojčiacu manželku a spokojné dieťa. Večere ani poriadok neriešil, doba sa zmenila. Uspokojil sa s donáškou a upratať zvládal i sám, ale to, čo nachádzal doma ho ťažilo pri srdci vo dne aj v noci. „Emmka, prosím, daj sa dokopy. Kvôli malému, kvôli sebe. Veď naozaj nemáš dôvod sa trápiť. Vymyslíme to nejak. Zaplatím opatrovateľku, nech si oddýchneš. Ak Ti chýba práca, venuj sa jej, nejak si to rozdelíme. Len sa prosím netráp,“ bolo to však ako hrach o stenu hádzať. Dni plynuli, Emma chudla, Juraj sa trápil, Mirko zaostával.

„Dosť, odchádzame!“ zahlásil Juraj. „Č-čo?“ vyjachtala Emma tradične s vlasami zviazanými do uzla a kruhmi pod veľkými tmavými očami.

„Povedal som, balíme,“ zopakoval Juraj. „Dostal som padáka a slušné odstupné, máme pár mesiacov na zmenu vzduchu.“ Emma letargicky začala Mirkovi baliť veci. Zabudla sa spýtať, kam balia. Je to fuk, hlavne preč z toxického prostredia. Mladá rodina odcestovala na celé leto do teplých krajín. Mali to šťastie, že mohli bývať u Jurajovho brata, ktorý pracoval v Grécku ako kuchár vo vychytenej reštaurácii. Zrazu sa všetko zlepšilo. Rodinka si spravila príjemnú rutinu, keď každý deň začínali prechádzkou po pláži a kúpou chleba v miestnej pekárni. Potom nasledoval ranný beh a káva v maličkej kaviarni. Mirko začal blabotať a čoskoro aj chodiť. Nie nadarmo sa zmena vzduchu predpisuje ako liek...Emme sa vrátil elán, ktorý mávala ešte pred tehotenstvom a Juraj cítil, že sa rozhodol správne. Dokonca mal pocit, že zachránil svoju rodinu.

Po návrate sa Emma bála opätovného vypuknutia depresie, tak sa zaprisahala, že sa bude o svoje blaho svedomito starať. Už žiadne strapaté vlasy, dni bez cieľa a vyťahané tepláky. Prihlásila sa na kurz gréčtiny a tiež pokračovala v pravidelných terapiách. Gréčtina ju bavila, stretli sa zaujímavá skupinka ľudí. Archaický jazyk otváral témy na rozhovory, ktoré si sem- tam dopriali po výučbe. Juraj sa tešil, lebo videl, že jeho Emma sa vrátila. Čo však nevedel bolo, že Emmu kurz bavil aj vďaka učiteľovi Elefteriovi, ktorý vždy sršal vtipom a dobrou náladou. Vďaka nemu sa ocitala v paralelnom svete, kde jej rodina a problémy neexistovali...

Všetky predstavy sa diali len v Emminej hlave, v reálnom svete sa nedialo nič nekalé. Časom však Elefterios začal okupovať Emmine sny a vtedy sa budila spotená a s nervóznym chvením v podbrušku. Zvláštne, vydatá žena a mladá matka v nej sa vedela rýchlo premeniť na študentku, ktorá nehľadela za seba a jediné po čom túžila, bolo poslúchať. Ťažko povedať, či v tom mala prsty plíživá depresia a či šlo o južanský šarm učiteľa, ale Emma absolútne podľahla jeho čaru. Raz to zašlo až tak ďaleko, že ju po hodine pobozkal. Vedela, že by sa mala ako slušná žena odtiahnuť, ale nechcelo sa jej. Spomienka na bozk jej dlho vedela rozprúdiť krv a pomohla v situáciách, keď im to s Jurajom zaškrípalo. Do konca kurzu využila každú možnú príležitosť na to, aby bola s učiteľom sama. Vždy, keď sa dalo, oddávali sa naoko nevinným bozkom, ktoré hnali jej zvedavosť ďalej a ďalej. Doma sa potom vždy zmenila na gazdinú a vzornú manželku a všetci boli spokojní.

Čo však nevidel nik a ani ona sama bol fakt, že sa jej duša pomaly trieštila na drobnučké úlomky. Začali ju mátať výčitky svedomia a aj stret s realitou. Je neverná. Ona. Podvádza muža, ktorý spravil všetko pre jej záchranu. Pre ich záchranu. Takto nie, takto to nejde. Prestala kurz navštevovať a vhupla do starých koľají. Obohatená o skúsenosť, na ktorú si občas spomenie, ale ktorou by sa určite nechválila. Hlavu aj telo si zamestnáva rodinou a aférku sem tam spomenie na terapii. Tam to aj ostane. Je to jej bezpečné miesto. Aj vďaka pravidelným sedeniam vie, ako blízko bola k okraju priepasti. Nechce tam padnúť, veru už nie. Život je príliš krátky na to, aby ho človek strávil v očistci. Zvolila si ho v jeho súčasnej podobe a spraví všetko pre to, aby stál za to. To si sľúbila a podľa toho aj žije. Svojim rozhodnutím odhalila skutočnú silu ženy, ktorou sa stala.