Dnes je utorok, 24.máj 2022, meniny má: Ela
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Viktor Vincze: "V Let’s Dance sa snažím plávať a neutopiť sa"

apríl 21, 2022 - 10:00
Obľúbený moderátor vďačí za svoj prístup k životu aj rodine, keďže vyrastal v láskyplnom a otvorenom prostredí. Moderovanie Let’s Dance ho posúva ďalej profesijne, ľudsky sa o to snaží každý deň.
Foto: 
cas.sk

Takú veľkú súťaž, akou je Let’s Dance, moderujete prvý raz, našli ste sa v tom?

Je to veľmi náročné, pokiaľ ide o stres. Spravodajský stres, ktorý najviac stúpa počas špeciálnych udalostí, ako sú voľby alebo vojnové udalosti, je úplne iný. Ešte stále sa učím zvládať tento nový typ stresu, nechcem ním byť paralyzovaný, ale rozumiem, že tam musí byť prítomný. Aj Adelka ho má pred každým jedným moderovaním a ona je v tom predsa najlepšia v našej krajine. Na druhej strane ma to veľmi baví, všetkých ľudí zo šou poznám a navyše som jej fanúšikom, odkedy vznikla. S kolegyňou Martinou Zábranskou sme si super sadli, s každým kolom sme v tom obaja istejší. Popri tom ešte moderujem ďalej televízne noviny, hrám divadlo a učím sa na pilotské skúšky. 

Viete tancovať? Chodili ste niekedy do tanečnej školy?

Áno, bol som spolužiakom Miša Kovačiča v Akadémii vysokého tanečného umenia v Bruseli (smiech). Som diskotékový tanečník, s Adelkou sme spolu chodievali na spoločenský tanec k Natálii Glosíkovej, ale tanec nebude jeden z mojich talentov.

V akom divadle si vás môžu diváci pozrieť?

Hrám na Novej scéne v muzikáli Jána Ďurovčíka Voda a krv nad vodou a zároveň účinkujem v našom predstavení s Adelkou Odchody vlakov. Tie zase režíruje môj otec, tak je to také rodinné predstavenie. Pre koronu sme ich dlhšie nehrali, ale s hrou sa vrátime na javisko na jeseň. 

Akú úlohu hráte v spomínanom muzikáli?

Som Fero. Zaľúbený dobrák a lojálny moták, najlepší kamoš hlavnej postavy. A keďže je to muzikál s pesničkami Elánu, áno, som to ja, o kom sa spieva v ich hite. Ten „Fero, o, o“!

Ste samozvaným hercom?

V tomto smere mám rodinnú školu, pretože ocino je v Šali neprofesionálnym hercom a režisérom. S bratom sme sa prakticky vyrastali na doskách kultúrneho domu, takže divadlo je moja veľká záľuba. 

Aké bolo vaše detstvo?

S bratom sme skoro rovesníci, je o rok a pol mladší odo mňa. Vyrastali sme vo fungujúcej rodine, kde nám nič nechýbalo. Mali sme sa naozaj veľmi dobre a ešte stále sa máme. Všetci v rámci našej rodiny sme blízki kamaráti. Niektoré najlepšie žúrky som zažil práve v rodinnom kruhu. Bez rodinného zázemia by som pravdepodobne ani nerobil túto robotu. Práve rodičia ma viedli k láske k umeniu všetkého druhu. Moja rodina má určite prsty v mojom vnútornom nastavení voči svetu. Mohol som sa venovať len sebe a nemusel som riešiť iné ťažké problémy či konflikty. 

Páči sa otcovi vaše vystúpenie v muzikáli?

Boli sa na mňa pozrieť aj s maminou a vyzerali spokojní, dokonca sa vyjadrili, že sú na mňa pyšní. 

Existuje predstavenie, ktoré ste v živote videli a nikdy naň nezabudnete?

Jednoznačne satirický muzikál Kniha Mormonov, ktorý sa hrá dlhé roky na Broadway v New Yorku a v Londýne. To je pravdepodobne najlepší muzikál, aký som vo svojom živote videl. Autormi sú Trey Parker a Matt Stone, čo sú páni, ktorí stoja za animovaným seriálom mestečko South Park. Adelka ho videla už osem krát, ja sedem. . 

Ste pomerne všestranný človek, okrem práce a divadla sa zaujímate o ekológiu, rád lietate na malých lietadlách..

Ako malý chlapec som chcel byť smetiarom a aj to sa mi v rámci mojich ekologických aktivít splnilo. Bol som sa pozerať na triediace linky, ako sa tam realizuje triedenie odpadu. Keď sa ma na základnej škole pán učiteľ spýtal, čo by som chcel byť ako veľký chlap, povedal som pilot. Neskôr som tú myšlienku zavrhol, kvôli náročnosti štúdia a financií. Zrazu som aj pilotom malých lietadiel. Ešte som chcel byť aj právnikom, tak som vyštudoval právo, avšak profesionálne som sa mu nikdy nevenoval. Moderoval som v regionálnom nitrianskom rádiu, vyhral konkurz do Markízy a tam sa začala moja moderátorská kariéra.

Realizujete sa aj naďalej v ekologickej osvete ľudí?

Veľmi ma táto téma baví, tak som sa jej venoval dlhšie na Instagrame. Ukazoval som ľuďom najmä to, ako správne triediť odpad. Navštívil som triediace linky, spaľovne a podobne. Aby ľudia reálne videli, čo funguje a čo nie. Teraz som v tejto oblasti menej aktívny vzhľadom na pracovnú vyťaženosť a aj som trochu stratil motiváciu. Videl som, ako isté skupiny ľudí pristupujú k jasným faktom počas koronakrízy. Priznám sa, že ma to mierne rozladilo. Lebo keď nastane ekologická kríza, bolo by naivné sa domnievať, že zrazu začnú ľudia pod tlakom narábať s faktami inak, ako počas covidu, ktorý bol navyše oproti klimatickej kríze ružovou záhradou. 

Svojho času ste tvrdili, že chodíte MHD z ekologických dôvodov. Teraz ste veľmi vyťažený, máte priveľa aktivít, vzdali ste sa už tohto postoja? 

Vôbec nie, MHD využívam úplne pravidelne, je to môj najobľúbenejší spôsob prepravy po meste, aj do alebo z Markízy.

S vašou manželkou Adelou vás spája aj pracovná náplň, koľko času z vašich domácich diskusií jej venujete?

Práca je súčasť našich životov, prirodzene sa o nej doma bavíme, keďže chceme vedieť, ako sa ten druhý má. V poslednom čase dostávam často aj otázku, či mi Adelka v moderovaní zvykne radiť. Nie, skúsenosť je totiž neprenosná. V momente, ako sa rozsvieti na kamere červené svetielko, to ide svojím tempom a vlastnou cestou, ktorú ja korigujem. Skôr mi radí v tom, ako byť v pokoji, to značne ovplyvňuje aj ostatných, s ktorými na projekte robím. Všetci sme navzájom prepojení.

Ste veľmi vyťažený pár, Adela má svoje vlastné relácie, tiež niekoľko takých, v ktorých účinkuje, vy máte toho tiež veľa, ako vyzerá váš relax po tom každodennom šprinte životom?

Reštaurácia. To je naše posvätné miesto, kde zrazu nemusíme riešiť robotu a kde sa o nás postarajú iní, ktorí navyše ešte aj určite uvaria lepšie, ako by sme si uvarili my doma (smiech). 

Pred časom ste sa verejne priznali, že patríte medzi páry, ktorým sa nedarí počať dieťa prirodzenou cestou a preto ste sa rozhodli požiadať o adopciu. V akej fáze sa teraz nachádzate?

Áno, je to tak. Už vyše roka sme v zozname čakateľov a keď budeme na rade, tak nám zavolajú. Nik nevie, kedy sa to stane. Ak by to napríklad dlho trvalo alebo by sme sa na to necítili, výsledkom môže byť, že ak nám dieťa ponúknu, neklapne to. Jednoducho ho odmietneme. Išli sme do toho s tým, že v tejto situácii nie je priestor na hrdinstvá a keď to človek v duši nezacíti, tak by do toho ísť nemal. Bolo by to trápenie pre obidve strany a to nik z nás nechce. A naopak, možno, keď zbadáme prvé dieťa, po prvej sekunde povieme, že ho berieme. Je to veľmi otvorený proces aj v tom, že do toho vstupuje štát, čiže alternatív je veľké množstvo a my teraz nevieme, ako to na konci dopadne. Sme teda pripravení na všetko, aj keď, samozrejme, realita môže byť úplne odlišná. Nikdy sa nedá úplne pripraviť na niečo, čo idete zažiť prvýkrát.

Viac sa dočítate v ešte stále aktuálnom vydaní časopisu Slovenka

- - Inzercia - -