Dnes je pondelok, 28.november 2022, meniny má: Henrieta
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Piesne spod Roháčov

jún 06, 2022 - 17:32
Slovenský deň kroja nás zaviedol, až do najsevernejšej časti Slovenska, do krásnej, no zároveň drsnej Oravy, až sme došli do cieľa našej cesty – obce Habovka, učupenej pod majestátnymi Roháčmi.
Foto: 
Ramon Leško

Celý tento kraj je doslova presýtený poetikou, akú dokáže vytvoriť len symbióza ľudí a prírody, ktorá sa tu počas stáročí zharmonizovala do jedinečnej kultúry.

Prví osadníci Habovky, ktorí položili jej základy ešte v 16. storočí boli valasi , ktorí prišli ešte za čias, keď toto územie patrilo legendárnemu Jurajovi Thurzovi, sídliacemu na neďalekom Oravskom hrade.

Neprišli práve do pohostinného kraja, i keď skutočne malebného. Úzke pásy polí tiahnucich sa k vrchom prísne sa tváriacich končiarov Západných Tatier hovoria jasnou rečou o tom, aký tvrdý a vzácny tu bol chlieb každodenný. No Habovšťania sa nikdy nevzdávali.  Skromnú obživu vyvažovali duševným bohatstvom a tak tu vznikli skutočne nádherné tance, či piesne, ktoré sa rozliehali široko – ďaleko po svahoch hôr a skalné steny ich vracali ozvenou späť do údolia...

Nekonečná pieseň...

Ľudová pesnička sa tu skutočne dedí z pokolenia na pokolenie. K udržiavaniu tradícii Habovšťania nepotrebujú nijaké oficiálne inštitúcie, ani podnety z  osvetových stredísk. S motiváciou na ich prechovávanie z generácie na generáciu sa doslova rodia. Je to čosi ako morálny imperatív, zakódovaný v duši každého, kto sa narodí a žije tu pod Roháčmi.

My sme ich folklór mali možnosť obdivovať vďaka folklórnej skupine Bučnik, ktorá vznikla asi pred tridsiatimi rokmi. Presný dátum sa nezachoval. Vznikla totiž úplne spontánne. „Mali sme asi 17 – 18 rokov, keď sme si povedali, že sme už asi na rade, aby sme od našich rodičov a starých rodičov prevzali tie naše krásne kroje, zvyky a piesne, aby neodišli spolu s nimi, ale aby sa zachovali aj pre naše deti, vnukov a pravnukov,“ hovorí Daniela Kelušiaková. My sme ju síce oslovili ako vedúcu skupiny, no ona nás rázne zahriakla. „My sa tu nedelíme na vedúcich a členov. Každý prispel do spoločného kumštu, tým čo vie a akási hierarchia tu naozaj neexistuje, ani nie je potrebná. Tak akosi prirodzene sme sa vtedy dohodli, že chlapci sa naučia od uja Vidiečana hrať tak po našom, my dievčatá sme si zas dali dohromady kroje zdedené po mamách a starých mamách a čo chýbalo, to sme si podľa ich vzoru ušili.“

A tak ako šiel čas, tak sa menil aj repertoár Bučniku. „Kým sme boli mladí, tak sme pochovávali basu, a stretávali sa na rôznych veseliciach. Neskôr, sme sa všetky povydávali, chlapi sa poženili, pribudli deti a tak aj spolu s nimi sme začali oživovať dávne zvyky – ako je „dorobek“ súvisiaci s poľnými prácami, mlátenie obilia cepmi,  no a popritom sa od nás priúčali krokom našich jedinečných tancov, ako je zajačí, či žabací...“

Zábava v humne

Ak sú korene, ktoré viažu človeka k rodnej zemi skutočne pevné, ako aj tu v Habovke, tak sa naozaj netreba obávať, žeby naše Slovensko stratilo svoju jedinečnú chuť, vôňu, farbu a melódiu, ktorá je pre neho príznačná a ktorá ho odlišuje od iných krajín.  Tradície sa dajú udržiavať aj v napohľad nenápadných objektoch, napríklad v humne dýchajúcom minulosťou, tak ako sme toho boli svedkami v tejto malej obci na Orave.

„Takéto poklady sme tu pri rekonštrukcii našli“,  s nadšením nám miestni folkloristi ukazujú starodávne originálne krosná, kolovrátok, ale aj mnohé iné drobnosti, bez ktorých by sa predchádzajúce generácie nezaobišli. Úplnou vzácnosťou je ale starý, takmer storočný kožený krpec, teda tradičná obuv tunajších chlapov. Nevieme kto ho nosil a akými chodníčkami v ňom prešiel. No keď sme ho zobrali do rúk, akoby sa z neho ozvalo to slávne : „Zbohom buď lipová liška...“ z Maľovaného na skle. „Ale to je predsa goralský motív“, namietajú. „Je síce pravda, že goralské dediny sú takmer  našimi susedmi, ale viete, my sme Oraváci a Gorali sú Gorali...“  K tomuto vysvetleniu už nebolo viac čo dodať. No goralské motívy nás predsa len na našej ceste po Orave neminuli. S kúskom tejto jedinečnej, originálnej kultúry, ktorá dodnes láka na Slovensko – Poľské pohraničie sme sa predsa len stretli. Uchovávajú ho vo svojom repertoári folkloristi zo súboru Oravan, za ktorými smerovali naše ďalšie kroky.

ram_8872.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Ďakujeme partnerom za podporu pri realizácií projektu Slovenský deň kroja 2022.

- - Inzercia - -