Dnes je streda, 06.júl 2022, meniny má: Patrik, Patrícia
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Kontroverzná Leni Riefenstahl natáčala filmy pre Hitlera. Celý život však tvrdila, že o hrôzach režimu nevedela

jún 14, 2022 - 11:05
Tanečníčka, herečka a nakoniec režisérka. A nie hocijaká – ale „dvorná“ režisérka ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera. Sľubná zákazka zmenila jej život a v jej kariére nastal zlom. Práve filmy o norimberských zjazdoch Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) zaručili Riefenstahlovej obdiv a slávu, ktorá však netrvala dlho. Koniec nacistického režimu a druhej svetovej vojny pre ňu znamenal pád až na samé dno. Režisérka však po celý život odmietala tvrdenia, že by jej filmy slúžili ako propaganda strany či Hitlera.
Foto: 
Wikipedia.de

Hviezda horských filmov

Helene „Leni“ Bertha Amalia Riefenstahlová mala k filmu vždy blízko. Šancu zažiariť na filmovom plátne však dostala až po zoznámení s režisérom Arnoldom Fanckom, ktorý natáčal tzv. horské filmy. Práve v tomto žánri sa mladá Leni našla. Keďže bola fyzicky zdatná, veľmi rýchlo sa naučila liezť po skalách aj lyžovať.

Riefenstahlová natočila niekoľko filmov, no žiadna veľká rola, ktorá by ju dostala až do Hollywoodu, neprichádzala. Neprestávala sa však snažiť, hoci vtedy ešte netušila, že nikdy nebude patriť do štúdiového filmového priemyslu, ale ocitne sa na druhej strane – za kamerou.

Hitlerove ponuky dlho odmietala

V roku 1931 začala Riefenstahlová natáčať vlastné filmy. Jej prvotinou bolo Modré svetlorozprávkinšpirovaná horskou legendou. Film si vyslúžil celkom pozitívne ohlasy, ale v zahraničí oň nebol záujem. Pred odchodom na natáčanie filmu S.O.S. Ľadovec sa prvýkrát stretla s Adolfom Hitlerom. Napísala mu list, a on ju pozval do dediny Horumersiel pri Severnom mori. Počas prechádzky po pláži jej mal povedať: „Až sa raz dostaneme k moci, budete musieť točiť moje filmy.“1 Riefenstahlová vo svojich memoároch tvrdí, že vtedy, ale aj o pár mesiacov neskôr, túto ponuku rázne odmietla. V 1933 však zákazku nakoniec prijala – údajne nemala na výber.

Hitlerova režisérka

Film Víťazstvo viery straníckom zjazde NSDAP v Norimbergu mal premiéru v decembri 1933. Druhý film vznikol o dva roky neskôr dostal názov Triumf vôle. Práve tento film ju najviac preslávil, a dokonca zaň získala aj niekoľko ocenení. Svojho vlastného filmu sa potom dočkal aj Wehrmacht. Posledná časť norimberskej trilógie dostala názov Deň slobody – naša armádaTo však stále nebolo všetko, po trilógii predsa len natočila ešte jeden film, dokonca dvojdielny. Dielo Olympia malo zdokumentovať letné olympijské hry, ktoré sa konali v Berlíne v roku 1936.

V strane nebola, ale s funkcionármi sa stretávala

Leni Riefenstahlová počas svojho života mnohokrát opakovala, že „v strane nikdy nebola,“ a tvrdila, že to bolo pre „rasové predsudky“, ktoré NSDAP mala. Napriek tomu sa režisérka často stretávala s funkcionármi strany pri rôznych spoločenských podujatiach, na ktoré ju pozývali. Často sa vídala so samotným Hitlerom, ale aj ministrom propagandy Josephom Goebbelsom. Dokonca sa šepkalo o jej milostných vzťahoch s oboma mužmi, no režisérka vždy takéto fámy popierala.

Rómski komparzisti zo zberného tábora

Na začiatku vojny mala byť Riefenstahlová, aj so svojou spravodajskou jednotkou, svedkom konfliktu medzi nemeckými vojakmi a poľskými občanmi. Po surovej bitke vypukla v meste Końskie streľba. Približne tridsať Poliakov pri tom prišlo o život a zranení boli štyria nemeckí vojaci. O Riefenstahlovej prítomnosti svedčí aj fotkaktorá sa po vojne objavila v rôznych novinách. Mnohí ju považovali za dôkaz, že režisérka bola svedkom vraždenia obyvateľstva, po ktorom nasledovalo masové vyvražďovanie.

Ďalším problémom boli komparzisti, účinkujúci v jej filme Nížina. Keďže režisérka hľadala španielsky vyzerajúcich ľudí, poslúžili jej Rómovia. Ibaže týchto ľudí si mala údajne vybrať zo zberných táborov Maxgland a Marzahn.

Režisérka neskôr tvrdila, že nešlo o koncentračný tábora ani v ňom osobne nebola. Vo svojich memoároch dokonca napísala, že s komparzistami vychádzala dobre: „Rómov, dospelých i deti, sme si zamilovali. Po vojne sme sa s takmer všetkými opäť stretli. Hovorili, že práca s nami bola najkrajším obdobím v ich živote. Nikto ich k takému vyjadreniu nenútil.“4

Niekoľko rómskych komparzistov, ktorým sa podarilo prežiť Osvienčim, jej tvrdenia ale vyvrátili. Tvrdili, že Riefenstahlová bola v tábore osobne a komparz si vyberala sama. Josef Reinhardt, jeden z preživších, vyvrátil aj Lenine slová o stretnutí po vojne: „V máji 1943 tábor zrušili a všetkých nás poslali do Osvienčimu... Vrátilo sa nás možno dvadsať. Všetci ostatní tam zomreli.“5

Verdikt – sympatizantka strany

Komparzisti, rovnako ako incident v Końskiem, sa po vojne stali hlavným dôvodom denacifikačných procesov vedených proti Riefenstahlovej. Počas výsluchov ju donútili pozrieť sa na fotografie z koncentračných táborov, keďže o ich existencii údajne netušila. „Zakryla som si oči dlaňami – bolo to hrozné,“uvádzala režisérka vo svojej knihe.

Počas tretieho procesu bol stanovený finálny verdikt – sympatizantka politickej strany. Riefenstahlovej povojnová kvalifikácia bola konečná a platná, ale verdikt bol v podstate mierny, keďže so sebou neniesol žiadne tresty alebo obmedzenia. Leni Riefenstahlová tak mohla slobodne pokračovať vo svojej práci. Nálepky Hitlerovej režisérky sa však už nikdy nezbavila, aj keď sa oto celý život snažila. Nikdy totiž nepripustila, že by točila propagandistické filmy, alebo že by vedela o hrôzach nacistického režimu.

- - Inzercia - -