Dnes je streda, 06.júl 2022, meniny má: Patrik, Patrícia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Na brehoch slovenského mora

jún 14, 2022 - 11:38
So Slovenským dňom kroja sme už prešli takmer celé Slovensko až sme došli k jeho východným hraniciam, na breh nášho „mora“ – Zemplínskej Šíravy.
Foto: 
Ramon Leško

Tento kraj patrí z hľadiska histórie k našim najstarším a búrlivé udalosti, ktoré ho formovali sa dodnes odzrkadľujú v tunajšom folklóre, ktorý je akousi kronikou vpísanou do notovej osnovy a vyšitej v prenádherných krojoch.

Región má štyri centrá, Vranov, Humenné, Michalovce a Sobrance. Každé z nich spája v sebe krásu utkanú z rôznych národností a vierovyznaní, nositelia ktorých ich pretavili v jednu jedinečnú kultúru – zemplínsku.

Naši slovanskí predkovia sa tu usadili už pred dávnymi storočiami.  Už dlhé desaťročia pred tatárskym vpádom tu postavili hlinené hrady, typické pre kultúru starách Slovanov jedny z najstarších v rámci Uhorska a práve jeden z nich – Zemplínsky hrad – zemnen – zemný hrad dal názov celému regiónu.

Neskôr jeho vývoj ovplyvnili kolonializačné vlny, najmä valašská a nemecká , či od 14. storočia aj rómska. A keďže sme blízko tak Ukrajinských ako aj Maďarských hraníc,  tak je zrejmé, že na tomto území žijú aj Rusíni a maďarsky hovoriaci zemplíčania. Nemusíme mať k dispozícii štatistiku z čítania ľudu, aby sme si tieto fakty overili. Stačí mať otvorené oči. Celý kraj je lemovaný chrámami a už podľa ich základných architektonických prvkov je zrejmé, že ich postavili Gréckokatolíci, Rímskokatolíci, pravoslávni, evanjelici, a nájdu sa aj kalvínske kostoly, vyznačujúce sa svojou typickou strohosťou. 

Južné časti Zemplína sa už v časoch monarchie preslávili najmä svojim nenapodobiteľným Tokajským vínom. A rovnako opojne ako tento mok, chutí aj tunajší folklór, ktorý sme si vychutnali na brehoch Slovenského mora.

Čaro rozmanitosti

Jedinečnosť tunajších kultúrnych tradícii zachovávajú folkloristi zo súboru Zemplín. „ U nás je to tak, čo dedina, to iný kroj, iný nápev, aj nárečia,“ Hovorí tanečný pedagóg Miroslav Kisty. „Zemplínčania boli predovšetkým roľníci, venovali sa najmä obrábaniu pôdy a z toho vychádzali aj ich ľudová kultúra.“ No vo folklóre sú jasné odkazy aj na niekdajšie udalosti, ktoré vstupovali do života našich predkov. „Jednou z takých mimoriadne významných, ktoré ovplyvnili život bežného človeka, bola aj verbovačka do kráľovského vojska. Po nej tu zostalo posolstvo v podobe tancov – verbungov, či karičiek, ktoré sú najtypickejšie pre túto oblasť. Taká Párová, alebo Dievčenská karička, ktorá rozvlní nádherné pestrofarebné sukne je skutočná pastva pre oči. A práve tie sukne nás mimoriadne zaujali. Aj ony majú svoj príbeh napísaný ešte kdesi v minulosti.

Amerikáni...

Zemplínčania sa od nepamäti venovali popri roľníctvu, aj chovu dobytka, pastierstvu, či drevorubačstvu a stým spojenej výrobe dreveného uhlia. Priemysel tu bol veľmi málo rozvinutý, čo samozrejme vyvolávalo pomerne veľkú chudobu a tá sa prehlbovala najmä v časoch hospodárskej krízy. A tak mnoho Zemplíčanov, odchádzalo na konci 19. A začiatku 20. Storočia do Ameriky – zeme zasľúbenej a keďže to boli veľmi šikovní a pracovití ľudia, mnohí z nich sa tam uchytili a nejeden z nich aj nadobudol slušný majetok. Ťažko zarobené doláre putovali z poza oceána do rodných „valalov“ a prosperita „otca rodiny“, pracujúceho kdesi na opačnom konci sveta sa odzrkadlila na krojoch. A aj preto známe pravidlo, že čím chudobnejší kraj, tým chudobnejší kroj, tu jednoducho neplatí. Zemplínčanky sa mohli pochváliť bohatými sukňami z drahého, bohato vyšívaného taftu, a rovnako výstavnými a zdobenými lajblíkmi. Ani chlapi z tejto oblasti v ničom nezaostávali. Ich pýchou sú ostruhy na čižmách, ktoré pri tanci vydávajú charakteristický zvuk a rovnako neodmysliteľným doplnkom je aj kohútie pierko za klobúkom.

A keď sa tieto kroje rozvíria v slovenských melódiách, „ochutených“, príchuťou maďarského čardášu, a rómskeho temperamentu máte pred sebou obraz dokonalej kultúry, ktorá chytí za srdce každého.

Na svadobnú nôtu  

Taká pravá zemplínska svadba má od dávna svoj presný scenár, ktorého sa musia snúbenci a svadobní rodičia, ale aj širšie príbuzenstvo držať, aby bolo všetko tak ako sa patrí. My sme si ju mohli vychutnať v priestoroch salaša, ktoré bolo jedinečnou kulisou pre tento nádherný výjav zo života zemplíčanov, nielen v minulosti, ale tejto tradície sa držia aj  mnohé  súčasné páry vstupujúce do manželstva.

Celý obrad, aj s predchádzajúcou rozlúčkou ženícha zo slobodou, čo chystaním nevesty na sobáš sa nesie v znamení nádherných melódií a piesní, ktoré síce sú síce mimoriadne podmanivé, no pravdu povediac, občas sme niektorým pasážam ani nerozumeli. Akoby to bolo v inej reči. „Máte pravdu, naše nárečie je naozaj pomerne dosť komplikované“, s chápajúcim úsmevom nám prikývol Miroslav Kisty. „Ale to je tiež spôsobené tou multietnicitou tohto kraja. No dá sa na to zvyknúť. Stačí sa len dobre započúvať a o chvíľu vám to nebude znieť cudzo.“A ako dôkaz pravdivosti svojho tvrdenia nám uviedol svoju vlastnú skúsenosť z čias keď študoval v Bratislave a zároveň ako vysokoškolák pôsobil v súbore Lúčnica. „Stretlo sa nás tam dvanásť zemplíčanov. Najprv nám ostatní nerozumeli, ale napokon sme jeden druhému tak prispôsobili, že sme už potom nemuseli nikomu vysvetľovať čo ktoré slovo znamená...“

Sila rodnej zeme

Zemplín je naozaj prekrásny kraj a jeho kultúrne tradície jedinečné. Dôležité je, že stále tu vyrastajú nové a nové generácie, ktoré aj keď na čas odídu študovať do vzdialenejších kútov Slovenska, najčastejšie do Bratislavy, napokon sa sem vrátia. C čom spočíva tá príťažlivosť východu? „Myslím, že sa prejavuje akási chémia,“ hovorí Miroslav. „Ešte pred pár rokmi, za mojich študentských čias, uvažovali rovesníci tak, že odídu do Bratislavy, kde vyštudujú a nájdu si lukratívnejšie tak pracovné, ako aj umelecké príležitosti, napríklad v tej Lúčnici. Dnes sa akoby karta obrátila. Vyrástla nová generácia, ktorá sa sem chce vrátiť a tu pokračovať v dedičstve, ktoré im tu zanechali predkovia. A nech už tento fenomén vyvolalo čokoľvek, sme veľmi šťastní, že je to práve tak...

ram_2609.jpg

Foto: 
Ramon Leško

ram_2626.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Ďakujeme partnerom za podporu pri realizácií projektu Slovenský deň kroja 2022.

- - Inzercia - -