Dnes je streda, 06.júl 2022, meniny má: Patrik, Patrícia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Ľuboš Kostelný: V živote treba mať jasne určené priority

jún 16, 2022 - 10:00
Herec Ľuboš Kostelný sa vie tešiť zo života naozaj na plno. Rád posúva svoje hranice a cvičí si vytrvalosť. S ňou aj ďalej zabehne.
Foto: 
TV JOJ

V novom rodinnom seriáli Šťastná rybka hráte postavu Doda Hajdáka, ktorý vyhrá veľkú sumu peňazí. Ako ste sa s postavou stotožnili? V čom ste si podobní a v čom rozdielni?

Postava mi bola písané na telo, takže isté podobnosti sú asi prirodzené. Tiež mám rád, keď som obklopený veľkou rodinou, tiež sa viem zamotať do svojich najlepších úmyslov, a tiež som typ, ktorému jeho slušnosť vie niekedy spôsobiť, to že je trošku v područí záujmov jeho okolia.

Pre každého jedinca je náročné rozlíšiť od seba slušnosť, asertivitu a zdravé sebavedomie. Nehovoriac o hraniciach medzi tým všetkým. Ako sa s tým vy pasujete? Čo vám pomáha, keď pocítite, že niečo robíte viac kvôli potrebám iným, než pre svoje vlastné?

Treba si určiť priority a venovať sa tomu, čo je v danom momente dôležité. To, čo je rozumné a správne. 

Čo by ste vy spravili s tak veľkou výhrou?

Podstatnú časť by som z nej investoval. 

Do čoho?

Nechal by som si poradiť, pretože svetu financií ja nerozumiem. 

Mali ste skúsenosť s tým, že by peniaze zmenili charakter človeka?

Skôr je to o tom že podobnosti sa priťahujú. Keď máte zrazu viac peňazí, zmenia sa vám záujmy, možnosti a ľudia okolo vás a prirodzene sa svojmu pôvodnému okoliu vzdialite. Z jeho pohľadu to potom môže vyzerať tak, že sa vám zmenil charakter.

Pri natáčaní seriálu ste spomínali veľmi dobrý kolektív. Ktoré faktory sú pre vás v práci najdôležitejšie?

Keď cítim, že mi ľudia dôverujú a rešpektujú ma. Ak sa pri práci aj veľa nasmejeme, prestáva to byť povinnosť, či nutnosť a stáva sa to koníčkom.

Môj sedemročný syn zbožňuje váš hlas v rozprávke Ako išlo vajce na vandrovku. Zodpovedne môžem povedať, že s nami ako vajce už roky cestujete v aute. Ako sa cítite pri tvorení detskej tvorby?

Tak to ma teší. Detskú tvorbu mám obzvlášť rád, je pri nej väčšia sloboda i zábava. A výsledky má takmer vždy potešia.

Aké rozprávky ste mali ako dieťa najradšej?

Moja mama mi veľa čítavala, takže najradšej som mal rozprávkové knihy. Najradšej Staré grécke povesti a báje. A ako väčší chalan som bol úplne namotaný na Harryho Pottera. 

Robíte rád dabing?

Ak ide o animák, tak veľmi rád. Aj keď ma akosi prestali volať. Ale toto ma fakt vždy bavilo.

Na čom všetkom momentálne pracujete?

Skúšame práve pre letné shakespearovské slávností hru Hamlet. Je to naozaj po čase pre mňa mimoriadna výzva, ale na hrade už hrám, myslím, dvanáste prázdniny za sebou a vždy to bol ohromný zážitok. Dúfam že bude aj teraz. Postava Hamleta je vskutku náročná a tak sa v súčasnosti sústredím len na ňu.

Cestovanie patrí k vašej veľkej záľube, pandemické obdobie ju načas prerušilo, kam sa chystáte najbližšie na cesty?

Ešte je to celé otázne, ale v auguste sa mi možno črtá roadtrip po Rumunsku. Vždy ma to tam veľmi lákalo, tak dúfam že to vyjde.

Ktoré konkrétne miesta by ste chceli v Rumunsku vidieť?

Veľké rumunské mestá, určite Bukurešť. Rumunsko ma vždy lákalo kvôli samotnej atmosfére aj gastronómií.

Čo vás v živote najviac teší?

Teší ma, že som objavil spôsob, ako sa dá meniť samého seba a svoj život, že je to vôbec možné. Teší ma učiť na škole, teší ma behať, teší ma moja sučka žabka a teší ma, keď som v spoločnosti.

O akých spôsoboch hovoríte?

O vytrvalosti. Sú veci, ktoré sa nám nechce robiť, ale treba v nich vytrvať a človek si na ne zvykne. Po čase prinesú ovocie. U mňa je to napríklad spomínaný beh. Nenávidel som ho a stále aj nenávidím, ale je to stále ľahšie ráno vstať a ísť si zabehať. A človek vidí po čase výsledky. Začínal som s jedným kolečkom a teraz ich už behám desať. 

Postava nadporučíka Františka Boborovského zo seriálu Profesionálov mala u divákov veľkú úspech. Neťahá sa s vami až „príliš“?

Všetko je tak, ako má byť (úsmev).

Žijeme drsnú dobu, súhlasíte s tým, že by sa kultúrne inštitúcie mohli zamerať viac na komédie a zábavné programy alebo je nutné upozorňovať na realitu aj prostredníctvom tém spojených s vojnou?

Repertoár by mal vždy rôznorodý a divákovi treba dať možnosť otvárať si obzory a formovať si svetonázor. Ale som rád, že prinášame momentálne divákovi na obrazovky komediálny seriál, myslím, že každému to spraví dobre.

Pôsobíte aj ako pedagóg na VŠMU, sledujete cesty svojich žiakov aj naďalej? Čo vás naposledy na slovenskej kultúrnej scéne pozitívne prekvapilo?

Táňou Pauhofovou a Matúšom Bachyncom máme na VŠMU svoj ročník. Školu už opustilo zopár mojich študentov a kopec z nich je už po divadlách a darí sa im. A ak ma niečo prekvapilo na našej kultúrnej scéne v poslednom čase tak potom úplne nekompetentné politické tlaky na nášho generálneho riaditeľa SND.

Od konca druhej svetovej vojny sme mali v Európe až donedávna kľud. Poučí sa ľudstvo niekedy? Ako vnímate mladú generáciu ľudí, myslíte, že je šanca, že niekedy nebudú zmýšľať násilne tak, ako sa to deje teraz?

Skôr si myslím že problémom je nezáujem o veci verejné nezáujem o to veciam skutočne porozumieť. Ale to súvisí už s nastavením školského systému. No, stále verím že veci budú lepšie.

Aké máte plány na leto?

Pestré. Budem sa venovať spomínanému Hamletovi a teším sa do Rumunska.