Vladimíra Kurincová Čavojová: Chcela som pomáhať druhým
K práci ju priviedla zhoda náhod a zvedavosť. „Moja predstava o budúcom povolaní, keď som si vyberala štúdium psychológie bola, že ako psychoterapeutka budem druhým pomáhať vyrovnať sa s ich traumami. Ale nakoniec ma tak chytila téma, ktorú som si vybrala na diplomovú prácu, že som v nej pokračovala aj počas doktorandského štúdia a medzitým som zistila, že som sa vo vedeckej práci úplne našla,“ spomína docentka Čavojová.
Pocit slobody
Docentka Čavojová hovorí, že jej práca – to je pocit slobody a autonómie. „Môžem sa venovať veciam, ktoré ma zaujímajú. A to nielen tým, že by som si celý deň čítala knihy či články k danej téme – čo už samo osebe je pre mňa ako zvedavého knihomoľa dostatočne zaujímavé – ale najmä tým, že môžem k poznaniu aktívne prispieť.“ V ostatných rokoch dokonca zistila, že ju baví vedu aj popularizovať. „Vedci sú v práci hodnotení najmä na základe publikácií v odborných časopisoch, proces publikovania je často zdĺhavý a frustrujúci a ak ste zistili niečo významné, tak získate uznanie vedeckej komunity. Ale len málokedy si vaše články prečíta niekto z rodiny a kamarátov alebo širšej spoločnosti, takže vďaka popularizácii sa naše výsledky dostanú k širšej skupine ľudí a napĺňa mi to pocit užitočnosti,“ vysvetľuje Vladimíra Čavojová, ktorú baví aj školenie doktorandov a spolupráca vo výskumnom tíme.
Životný a profesionálny úspech
Keď sa docentky Čavojovej pýtam na úspech, hovorí, že je to práca, ktorá ju naozaj baví. Verí, že aj niektorými publikovanými zisteniami prispela k lepšiemu pochopeniu napríklad toho, prečo ľudia podliehajú rôznym nepodloženým presvedčeniam alebo prečo je dôležité podporovať vedecké myslenie. Osobne sa tiež teší z každej knihy. Keď jej vyšla kniha Rozum – návod na použitie, tak to považovala za veľký úspech, najmä pozitívne reakcie na ňu a každú ďalšiu knihu považuje za ešte lepšiu. „Tiež sa to učíme robiť čoraz lepšie – takže za profesionálny úspech považujem asi aj to, že sa môžem tak trochu nakoniec považovať aj za autorku.“ Jej veľkým úspechom je aj vytvorenie silného výskumného tímu na ústave, čo však ako prízvukuje, nie je len jej zásluha, ale darí sa to aj vďaka skvelým kolegom a kolegyniam, ktoré má. „A hoci riskujem, že to bude znieť ako klišé, za svoj doterajší najväčší životný úspech považujem vzťah, ktorý sa mi podarilo vytvoriť s jedenásťročným synom Peťom – spolu s manželom sa tešíme, aký je a s ním sú aj tie pracovné úspechy trochu veselšie.“ Manžel Vladimíry Čavojovej je grafik a ilustrátor a tiež sa venuje popularizácii vedy
– pre deti, takže majú veľa spoločných tém a radi o nich diskutujú dokonca aj doma v kuchyni.
Plusy aj mínusy milovanej práce
„Môj problém je len ten, že ma zaujíma veľa vecí a len ťažko sa mi zmieruje s tým, že všetko sa stihnúť nedá, ale už na tom pracujem,“ opäť s úsmevom vysvetľuje pani docentka. „Treba mať vytrvalosť a vysokú frustračnú toleranciu, pretože keď posielame články do časopisov, často sú odmietnuté a kritizované inými odborníkmi v rámci recenzného procesu, čo nie je pre nikoho príjemný zážitok, ale na druhej strane nám to pomáha zlepšiť sa a nepodliehať rôznym sebaklamom o svojej jedinečnosti a originalite svojich nápadov. Toto je síce náročné, ale v zásade to pokladám za užitočné,“ zveruje sa a vraví, že vedecká práca ju naučila systematickému uvažovaniu a trpezlivosti.
Ďakujeme všetkým partnerom za pomoc pri organizovaní ankety:
Komentáre