Dnes je utorok, 09.august 2022, meniny má: Ľubomíra
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Spev a tanec pod Kýčerou

júl 05, 2022 - 07:30
Čierny Balog, ležiaci v nádhernom prostredí Veporských vrchov, vždy patril k tým najchudobnejším. Odráža sa to aj na tunajšom kroji. Jednoduchý, ale pôsobivý, dokonale vystihuje atmosféru kraja. No materiálnu skromnosť tu vyvažuje nádhera ľudových tradícií, ktoré sú duchovným dedičstvom nielen tohto kraja na brehoch Čierneho Hrona, ale aj celého Slovenska.
Foto: 
Ramon Leško

Prví osadníci sem prišli v 15. storočí vďaka valaskej kolonizácii. Vytvorili 13 osád, ktoré dnes spolu tvoria Čierny Balog.  Od nepamäti sa tu ľudia živili predovšetkým ťažbou dreva, ako aj pastierstvom a chovom dobytka. A práve drevorubačstvo a všetko s tým spojené sa stalo základným prvkom, určujúcim ich spôsob života, ktorý sa natrvalo zobrazil aj v ich folklóre.

Medvedí tanec

Jeden z vrchov, týčiacich sa nad Čiernym Balogom – Kýčera, dal meno aj tunajšej folklórnej skupine Kýčera, ktorá patrí k najstarším na Slovensku. 

Vznikla už v roku 1933 z iniciatívy Matice slovenskej a tak už na budúci rok oslávi svoje deväťdesiate výročie. Počas tejto svojej dlhoročnej histórie sa môže pochváliť mnohými úspechmi. Baločanom tlieskali aj na Hradčanoch a v roku 1946 zaujali svojím vystúpením na Devíne v rámci Slovenských dní.

Folkloristi z Kýčery do dnešných dní uchovávajú poklady z dávnych zvykov svojich predkov, v ktorých sa do estetického cítenia pretavili dennodenné skúsenosti z reálneho života. Patrí k nim aj jedinečný Medvedí tanec. Netreba dlho rozmýšľať nad tým, že kde asi brali inšpiráciu. Stačí sa poobzerať dookola, na husté, na pohľad takmer neprístupné lesy, ktoré vzbudzujú rešpekt. Je zrejmé, že tunajší drevorubači sa s touto najväčšou šelmou našich hôr dostávali často do kontaktu. A svoje skúsenosti, postrehy či emócie zakódovali do jedinečnej choreografie a muziky, prostredníctvom ktorej ich odovzdali ďalším generáciám.

Večná hora

Hora bola a je nielen charakteristickým znamením pre tento kraj, ale aj zdrojom obživy jeho obyvateľov. Práve na základe tohto vzniklo pásmo Sadenie hory, ktoré zachytáva reálne obrazy zo života Čiernobaločanov.

Miroslava Rosíková, vedúca tunajšieho folklórneho súboru, hovorí: „Tunajší rytmus života určovala práve hora a práce v nej. Chlapi odchádzali na týždňovky do hôr, prespávali v lesoch a ženy im nosievali obedy. No oni s aj v tejto napohľad triviálnej činnosti dokázali nájsť poetiku a spestriť si prácu spevom a tancom, ktorý sa tu rozliehal po stráňach a vracal ozvenou späť do doliny.“

Cedilo a liatovce

Ešte dodnes sa tu zachovali drobné fragmenty, ktoré sú dôkazom toho, ako naši predkovia dokázali prepojiť praktické s krásnym a bežné predmety využiť na umenie.

Nás zaujal nezvyčajný kus, o ktorom sme si pôvodne mysleli, že je len akýmsi dekoratívnym prvkom tunajšieho kroja – cedilo. „Cedilo bolo veľmi dôležitou súčasťou drevorubačského výstroja,“ hovorí Miroslava Rosíková. A keď si ho bližšie prezrieme, zistíme, že má umne vypracované vrecká, ktoré mali svoj účel. Ide o veľký kus hrubej nepremokavej látky, ktorá slúžila chlapom v lese aj ako prikrývka, keď počas týždňoviek prespávali v kolibách, ale zároveň bola aj akýmsi chlebníkom či starodávnou alternatívou ruksaku. Do takého cedila sa zmestil pôlt slaniny, pár bochníkov chleba, ale aj nádoba, v ktorej si chlapi nosili so sebou hotovú, doma pripravenú zápražku, pomocou ktorej si v lese pripravili výživnú polievku, alebo ju použili len ako nátierku na chlieb.

No nielen drevorubačská, ale aj valašská tradícia tu zanechala hmatateľné stopy v ľudovej kultúre. Ako spomienka na stáda oviec vznikol v Čiernom Balogu zvláštny hudobný nástroj – zvonkohra. Je to vlastne sústava zvoncov – liatovcov, ktoré vydávajú charakteristický zvuk, typický pre tento región.

Drsný a krásny zároveň...

Rozkvitnuté letné lúky, rozliehajúca sa melódia zvonkohry a huslí, ako aj typický zvuk lokomotívy Čiernohorskej železničky. Toto všetko dodáva Čiernemu Balogu nádych pokojnej vidieckej idylky. No stačí pozrieť trochu ďalej, kde sa rozprestierajú povestné čierne lesy a človek si nemôže nepripomenúť, že Čierny Balog bol aj jednou z mimoriadne skúšaných obcí počas partizánskych bojov druhej svetovej vojny. Pamätník nad obcou je rovnako neodmysliteľným znakom Čierneho Balogu ako jeho melódie a tradície vytvorené prácou a tvorivým géniom ľudu tohto kraja.

ram_3261.jpg

Foto: 
Ramon Leško

- - Inzercia - -