Dnes je utorok, 09.august 2022, meniny má: Ľubomíra
Čas čítania
8 minutes
Zatiaľ prečítané

Veľká premena Katky Koščovej

júl 18, 2022 - 09:20
Katarína Koščová je speváčka, ktorá prežíva naplno všetko čo sa vôkol nej deje. Snaží sa to pretaviť do slov a aj týmto spôsobom apelovať na potrebu spolupatričnosti, slušnosti a lásky medzi nás všetkých. So svojím dvorným klaviristom Danielom Špinerom hráva už sedemnásť rokov a za poslednú dobu sa jej podarilo prejsť veľký kus cesty na sebe samej, pozrite sa na to akej.
Foto: 
Vlastimil Slávik

Katka, s Danielom spolu hrávate a koncertujete celých sedemnásť rokov, čo je približne polovica vašich životov. Ako je možné, že vám to tak dlho spolu na pódiu funguje?

Katka: Asi preto, že nie sme v partnerskom vzťahu (smiech). Nepoznám veľa muzikantov ako je Dano, po profesionálnej, ale aj ľudskej stránke. Nestačil by mi výborný muzikant s pokrivenou morálkou. U Dana sa to krásne prepája a ešte je aj fantastický muzikant, som za naše spojenie naozaj vďačná. 

Ako sa zo sprievodného klaviristu stal váš rovnocenný partner? To by zrejme zaujímalo aj mnohých iných klaviristov. 

Katka: Dano je špeciálny muzikant v tom, že on reálne počúva čo sa vôkol neho deje. Tých je naozaj málo. Je úplne zameraný na muziku a na partnera (partnerov) s ktorými sa na pódiu nachádza. Spĺňa dokonalú predstavu kapelníka, ktorý vedie všetko dookola. Vie aké sú formy, počúva texty, čo žiaľ robí málo muzikantov. Tým, aký Dano je a pracovali sme spolu na prvom albume Nebotrasenie, postupne to prešlo do rovnocenného tvorivého procesu. To, čo sa v ňom snúbi dokopy, som doposiaľ nenašla v žiadnom inom muzikantovi na Slovensku. 

Daniel: Ja si myslím, že tých sedemnásť rokov ukázalo, že Katka nespieva preto, aby sa na niečo hrala, alebo, že robí niečo preto, lebo sa to od nej očakáva, ale je to neuveriteľne pravdivý spev. Tým je spolupráca s ňou pre mňa motivačná a stále ma baví. V poslednej dobe už na pódiu spolu aj moderujeme, srandujeme, získalo to celé väčší nadhľad a nadobudlo na profesionalite, z čoho mám veľkú radosť. Na základe týchto vecí si myslím, že nám to funguje a dúfam, že ešte dlho fungovať bude. 

ram_1180.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Keď si zaspomínate na vaše spoločné začiatky, v čom je súčasnosť iná? Predsa len ste mali približne dvadsať rokov..

Daniel: Pamätám si, že pri prvom albume sa Katka veľmi hanbila a museli sme zhasnúť svetlá, aby mi vôbec zaspievala pesničky. Na jednej strane to bolo veľmi milé, ako sme sa vzájomne zoznamovali. Teraz mi už ani nemusí nič povedať a ja z jej výrazu tváre vycítim čo sa deje a následne na to adekvátne na pódiu reagujem. Teraz má naše malé zoskupenie takú formu, že je nenahraditeľné nikým, ani z jednej a ani z druhej strany. Najväčšou výzvou pre nás momentálne je, aby tá ruža nezvädla. 

Katka: Na začiatku sme chceli hrať jazz, hrávala som vtedy s kapelou a cítila, že tá to celé chce ťahať trochu iným smerom ako ja. Za roky strávené s Danom sme obaja prešli veľkým ľudským aj profesionálnym prerodom. Na jazz som postupne zabudla, lebo som pochopila, že ho robiť neviem a, že sa to asi iba tak intuitívne robiť nedá. Určite nie bez toho, aby som sa mu venovala dlhšie. Na otázku čo s danom vlastne hráme, odpovedáme, že sú to pesničky (úsmev). Dana už nevnímam ako jazzového klaviristu, ale ako klaviristu na akékoľvek hranie, lebo je veľmi tvárny a flexibilný. Hudba nie sú preteky, ale pokora. Keďže hráme spolu, mali by aj spolu znieť, malo by to mať aj hlbší zmysel, vývin a pokoj. To sme sa učili postupne spoločne. 

Daniel: Ku dnešnému dňu máme za sebou spoločných približne 1400 koncertov.

Kde sa vidíte o ďalších sedemnásť rokov?

Katka: Ja by som bola rada, aby nám bolo tak dobre, ako nám je teraz. Pre mňa je aktuálna situácia dokonalá. Ak Dano hrá so Simou Martausovou, Katkou Knechtovou, alebo jednoducho nemôže ísť hrať so mnou, tak viem, že tie pesničky budú s inými muzikantami iné. Chémia na pódiu je úplne odlišná. Mám na nás rada náš pokoj a istotu.

Daniel: Keď je pokoj, tak vtedy sa dajú robiť zázraky, ale keď pokoj nie, tak sa zázrak robí ťažko. Pre mňa je na našom vývoji pozitívne to, že zrazu rozpisujem aranžmány pre sláčiky, kombinujem a analyzujem hudbu stále z nových pohľadov, doslova ju stále rád nanovo objavujem. Musíme odchovať deti a budeme už len koncertovať a tvoriť (úsmev). Čo vnímam ako najdôležitejšiu vec pri akejkoľvek činnosti, je, že keď niekto chce niečo robiť, nech ide a robí, keď nechce, nech nejde. Pamätám si, keď som mal asi osemnásť rokov a v Bratislave bola letná jazzová dielňa, tak sme si sadli s ďalšími muzikantskými nadšencami do nočného vlaku a polámaní sme sa tam doterigovali, lebo sme sa jednoducho chceli učiť nové veci. Ani sme nevedeli ako a postupne sme sa míľovými krokmi posúvali ďalej. V dnešnej dobe dostupnosti internetu je to ešte oveľa jednoduchšie a paradoxne mám pocit, že sme zleniveli. V súčasnosti je všetko akože jednoduché, niekto napíše text o láske a nadobudne pocit, že to musí byť rádiový hit, a následne je interpret zaskočený, že sa to neudialo. Ale to tak nefunguje. Všetko poctivé si treba odmakať. Aj pri mne majú stále niekedy ľudia pocit, že si hrám zo srandy na klavír, akurát je za tým tridsať odcvičených rokov. Dennodenne. Ak môžem ľudí podnietiť, tak ak sa chcete posúvať, robte tie kroky samy. 

Katka: Toto ma vždy na Danovi fascinovalo, keď ešte býval v Prešove a som mu zatelefonovala, stále cvičil na klavíri. Ja nie som muzikantkou a všetko robím intuitívne, čiže jeho aktivita je ohromne inšpiratívna. 

ram_1322.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Na vašich koncertoch ste prizvali aj ukrajinskú speváčku Milu Medvedovskú, ktorá krásnym spôsobom predniesla divákom pár ukrajinských piesní. Nemálo ľuďom tiekli slzy po tvári.

Daniel: Situáciu na Ukrajine vnímame s Katkou veľmi intenzívne. Uvedomujeme si, že na jednej strane sa my nemusíme schovávať pred bombami každý deň v pivnici, ale napriek tomu je to veľmi blízko a my sme si začali akoby na vojnu zvykať. Myslím nás ľudí všeobecne, máme pocit, že sme z toho unavení a už nechceme o tom čítať alebo počuť, ale ľudia na Ukrajine stále zomierajú. Práve stretnutie s Milou Medvedovskou, vyštudovanou profesionálnou speváčkou z východnej Ukrajiny bolo pre mňa veľmi zásadným. Hrávam roky s rôznymi speváčkami, ale nikdy som sa nestretol s tak intenzívnym prejavom „zažitého“. Mila skrz to, že musela utekať pred bombami s malou dcérou to prejavila aj do spevu. Museli si zažiť hotové šialenstvo. Prepojilo sa mi to aj Katkou, tak sme Milu pozvali ako hosťa. Obidve sú úžasne autentické speváčky. Katkina pieseň Čo zostane až teraz nadobudla na naozajstnej sile. Bohužiaľ. Nájdu sa dokonca ľudia, ktorí premýšľajú nad tým, prečo k nám vlastne tí Ukrajinci chodia a podobne. To je veľmi nebezpečné, pretože to dáva priestor agresii a násiliu. 

ram_1291.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Katka si prešla v poslednej dobe veľkou fyzickou zmenou, ručička na váhe je menšia o 40 kilogramov, čo je naozaj obdivuhodné. Pre mnoho žien je to doslova splnený životný sen.

Daniel: K tomu musím povedať, že ma veľmi teší, že sa Katka začala mať radšej. Je to veľmi príjemná zmena, keď sa človek má rád. Vnímam to ako šťastnú správu v našej spolupráci. 

Ako sa vám Katka podarilo tak veľa schudnúť?

Keďže som bola nútená riešiť svoje mentálne zdravie, oveľa jednoduchšie sa riešilo aj fyzické. U mňa to šlo ruka v ruke, netvrdím, že to tak funguje u každého. Pár rokov som prežívala úzkostné stavy, neskôr sa k nim pridružili panické ataky a pri nich som už vyhľadala odbornú pomoc. Veci do seba zapadli a začala som „sa“ riešiť celkovo. Nerada dávam návody na chudnutie, lebo je to veľmi zradné. V prvom rade by sa mali ľudia obrátiť na dobrých vyštudovaných nutričných terapeutov. Mne pomohli v tom, že mi vyvrátili veľa mýtov o jedle, ktorým som doposiaľ verila. U mňa šlo o dodržanie rovnice, že príjem nesmie byť vyšší ako výdaj. To je vec, ktorá prirodzene funguje. A ešte počítanie kalorických tabuliek. Zistila som, že je to oveľa jednoduchšie, ako na prvý pohľad vyzerajú. Takže, keď si pospájate naozaj kvalitných odborníkov a máte vôľu na sebe pracovať, všetko sa dá. A ešte som začala chodiť, čo bola u mňa veľká zmena, lebo som bývala nesmierne lenivá. Presedela som predtým celé dni, nemala som silu a chuť sa zdvihnúť. Tým, že sa mi naštartovala psychika, pohlo sa aj fyzično. 

Vaše meno bolo pri tej príležitosti zneužité podvodníkmi na vymyslené tablety na chudnutie. Ako sa dá voči podobným nezmyslom brániť?

Nedá sa. Nedopátrame sa k zdroju, ktorý je v zahraničí. Písala mi jedna pani, ktorá si naozaj tie tablety za veľkú sumu kúpila a my sme si vyhľadali spomínanú firmu. Všetko je vymyslené, sú to klamstvá. Ak by naozaj existoval rýchly recept na chudnutie, celý svet by bol chudý. Pri tomto neexistujú skratky. Tak dlho ako človek priberá, tak aj chudne, nie je to proces zo dňa na deň. Žiaľ sa s týmto ťažko bojuje. 

ram_1259.jpg

Foto: 
Ramon Leško

A je pravda čo Daniel spomínal, že si odvtedy celkovo šťastnejšia a vyrovnanejšia?

Áno, dokonca mi to potvrdzujú aj moji blízky. Kamošky tvrdia, že to v našej komunikácií veľmi cítiť, že predtým som bývala podráždená a nervózna. Doslova som vyhľadávala konflikty. Ešte aj s ľuďmi s ktorými som vo všetkom súhlasila, som sa snažila nájsť „skulinku“, kde by som mohla vyvolať konflikt. Aby som vyhrala a mala pravdu. Aj môj muž si veľmi vydýchol. Podpora blízkej rodiny je veľmi dôležitá. Ak pochádzate z prostredia, kde vyhľadať psychiatra alebo psychológa je považované za hanbu, musí to byť veľmi náročné. Ja mám v tomto obrovské šťastie na moju sociálnu bublinu. 

S manželom Michalom ste "odmalička" , zoznámili ste sa v skautingu. Ovplyvnilo toto združenie kde sa z malých detí stávajú "dospeláci" váš manželský život? Čo sa vám na ňom páčilo? Čo mu zostalo v mladosti aj v zrelom veku? Čo na ňom máte najviac rada?

Skauting jednoznačne ovplyvnil a veľmi výrazne formoval môj život. Určil moje morálne smerovanie a nastavenie. Všetci moji najbližší kamaráti sú dlhoroční skauti, alebo ku skautingu nejakou formou pričuchli. S mojim mužom sa poznáme fakt asi od 12tich rokov a práve na skautských táboroch, výletoch, chatách sa z nás postupne stali najlepší priatelia a došlo to až k tomu, že sme dnes manželia s dvomi detiskami. Boli doby, keď sme sa tak oťukávali, boli sme do seba, ale ja som si stále vravela, že predsa nebudem chodiť s mojim najlepším kamošom a po pár rokoch, keď sme už mali za sebou iné vzťahy nám docvaklo, že nič lepšie sa nám vlastne nemohlo stať ako zaľúbiť sa do človeka, ktorý o vás všetko vie a miluje presne takého aký ste. Na mojom mužovi absolútne zbožňujem jeho zmysel pre humor, jeho pracovitosť, to koľko lásky a trpezlivosti má v sebe, to aký je šikovný – myslím tým manuálne zručný - nikdy by ma nenapadlo, že toto bude vlastnosť, ktorú budem vedieť oceniť, ale odkedy nebývam s rodičmi mi príde vyslovene fantastická a sexy.

Ste mama umelkyňa, hudobníčka, váš manžel je váš manažér a ste spolu doma aj na cestách. Ako si v tomto hektickom životnom štýle dokážete udržať teplo rodinného krbu?

My máme radi našu rodinu, našu domácnosť, sme radi spolu, sme radi s priateľmi a keďže chceme robiť to, čo máme radi, tak nemáme a ani nechceme inú možnosť. Po cestách sa veľmi radi opäť zakoreňujeme a len sa tak doma chvíľu váľame, ideme sa prejsť s deckami, s kamarátmi, najbližšou rodinou, pozveme kamošov s deťmi k nám domov, navaríme si niečo dobré. To sú naše odmeny. 

Celý rozhovor si môžete prešítať v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka

- - Inzercia - -