Dnes je piatok, 12.august 2022, meniny má: Darina
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Horúčava na trase Viedeň-Praha-Bratislava

júl 30, 2022 - 09:42
Horúčavy spôsobujú problémy najmä starším ľudom a osobám, ktoré majú problémy s tlakom, srdcom a trpia na rôzne cievne ochorenia. Ako sa s počasím pasujú okolité veľkomestá?
Foto: 
w24.at – PID

Na trase Praha-Viedeň-Bratislava

Pevný povrch akým je asfalt, betón či kameň sa ohrieva vždy viac ako trávnaté plochy. „Domy akumulujú slnečné žiarenie aj teplo a potom ho uvoľňujú. Na rozdiel od vegetácie, ktorá je schopná toto tlmiť a ochladzovať okolie, domy to nevedia. Preto aj nočné teploty bývajú o niekoľko stupňov vyššie ako v okolí mesta,“ povedal serveru Lidovky.cz projektant z Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy Martin Fejfar. Výhodu majú mestá s veľkou vodnou plochou, výpary z nej totiž dokáže slnečné svetlo filtrovať. Martin Fejfar ďalej spomína aj problémy s pamiatkármi: „Tí nechcú, aby sa realizovali napríklad zelené strechy a podobne. Aj v uliciach preferujú spevnené povrchy, klasickú dlažbu, ktorá sa blíži tej historickej. Na jednej strane to chápem, pretože tým chráni pamiatkové hodnoty, ale má to aj tento negatívny efekt.“ Najväčší význam pri ochladzovaní miest majú parky so stromami s veľkosťou aspoň jeden hektár. Tie vytvárajú samostatnú klimatickú situáciu a prinášajú chladivý efekt po celý deň. Stromy v nich fungujú ako výmenníky tepla, ktoré z hĺbky štyroch až piatich metrov vyťahujú studenú vodu a tou potom chladia. V mestských parkoch práve vďaka tomu býva aj o niekoľko stupňov menej ako v hustej zástavbe. Praha má šťastie v tom, že divoký reliéf vltavskej tiesňavy ju nedovolil kompletne zastaviť. Rovnako ako okolie prítokov Vltavy, ako je Rokytka, Botič, Šárecký potok a ďalšie. Dôvodom sú aj občasné lokálne povodne.

Vo Viedni zachraňujú vodné živočíchy pred vyhynutím a budujú chladiaci park

Dunajský ostrov (Donauinsel) milujú nielen ľudia, ale aj zvieratá a pre mnohé ryby a obojživelníky je ostrov dôležitým biotopom. Extrémne suchá viedli vo Viedni k zanášaniu zátok na Dunajskom ostrove. Tento proces je obzvlášť nebezpečný pre mnohé ryby a obojživelníky, ktoré tu žijú. S cieľom zabrániť hroziacej katastrofe sa Viedeň rozhodla prehĺbiť a revitalizovať približne trojkilometrový pás zálivov. Plánované opatrenia majú pomôcť zachovať existujúce neresiská rýb a obojživelníkov a vytvoriť nové. Ďalšou zaujímavosťou je aj budovanie chladiaceho parku. Nezvyčajný park je súčasťou projektu kompletnej obnovy miestneho Esterházyho paláca a jeho okolia. Vynovená pamiatka však zrejme nedokáže vzbudiť toľko pozornosti ako samotný chladiaci park. Ten bude príkladom nadčasového parku, ktorý sa vďaka špeciálnym chladiacim systémom stane v období najväčších horúčav útočiskom pre mnohých obyvateľov. Hlavný chladiaci systém budú tvoriť tri prstence produkujúce hmlu, z toho každý prstenec bude mať sprchu vystrekujúcu hmlu do výšky 3,6 metra. Všetky prstence budú situované na kruhovej ploche veľkej 30 m² s tým, že plocha je na tienistom mieste. Hneď za bránami parku sa nainštalujú dva klimatické stromy a sprcha na klimatickom strome bude vystrekovať hmlu do výšky troch metrov. Kompaktný systém prstencov a klimatických stromov bude akousi vonkajšou klimatizáciou schopnou znižovať teplotu vzduchu v parku a jeho okolí.

Bratislava vs. Klimatické zmeny

Ak chce Bratislava zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre život svojich obyvateľov v zhoršujúcom sa stave klimatických podmienok v meste, musí pristúpiť na komplexné a koncepčné riešenia, ktoré bude vedieť spätne vyhodnocovať a lepšie nastavovať udržateľné riešenia. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) sa téme adaptácie na zmenu klímy venuje od svojho vzniku. „Významný krok sa udial len nedávno, kedy mestské poslankyne a poslanci v júni schválili na zastupiteľstve vyše 700-stranový strategický dokument Bratislava 2030, ktorý prináša plán aj pre klímu. Jedným z kľúčových cieľov v oblasti životného prostredia je vytvoriť a začať plniť jednotnú stratégiu pre zmierňovanie a adaptáciu mesta na zmenu klímy, vďaka ktorej sa znížia emisie o 55 % vo viacerých sektoroch. Mesto plánuje pokračovať vo vysádzaní odolnejšej zelene a v priebehu nasledujúcich ôsmych rokov pribudne ďalších 25 000 novovysadených drevín. Práve stromy plnia v mestách dôležitú úlohu počas horúcich letných dní, pretože dokážu lokálne ochladiť ovzdušie aj o niekoľko stupňov, “ hovorí Annamária Krchňavá z MIB.

Zároveň MIB vo všetkých projektoch, ktoré sa týkajú obnovy verejných priestorov, presadzuje riešenia, ktoré zmierňujú dopady klimatických zmien.

Ide napríklad o:

  • Vysádzanie stromov a inej zelene (platany Trnavské mýto)
  • Dažďové záhrady (nový park v Karlovej Vsi)
  • Vodopriepustná dlažba, ktorá dokáže zadržať dlhšie vodu v území (park Husova na Kolibe)
  • Nové vodné plochy v meste, ktoré dokážu lokálne spríjemniť mikroklímu (obnova fontány na Námestí sloboda)

- - Inzercia - -