Dnes je štvrtok, 11.august 2022, meniny má: Zuzana
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Dorota Nvotová: Za našu rozmaznanosť si zaslúžime drôtom do oka

august 04, 2022 - 07:00
Divožienka Dorota Nvotová počúva hlas svojho srdca. Ide si priamou cestou, tak ako to vyhovuje jej a popritom vychováva syna Filipa. Nie vždy sa stretne s pochopením, ale ani ho už nevyžaduje. Praje si len, aby bola zdravá a aby nám bolo všetkým na zemi spolu príjemnejšie.
Foto: 
Archív Dorota Nvotová

Ste celoživotnou vášnivou cestovateľkou, aj teraz sme vás zastihli na výlete v Londýne, ako trávite tohoročné leto?

Najradšej v drevenici v horách alebo v Chorvátsku u mamy na dome.

Váš syn Filip má už 8 rokov. Čo ho najviac baví robiť

Veľa číta a baví ho veda. Je to zvedavý človek, to zjavne po mne (úsmev). Je to moje zrkadlo. Zdedil po mne aj tie dobré aj tie zlé vlastnosti. Moja mama sa smeje, že je ako cez kopirák. Síce sa na mňa fyzicky nepodobá, zdedil však moju povahu.  Má Filipovský humor, už nie taký ten detský, naozaj už máva humor dospelého človeka a niekoľkokrát za deň ma rozosmeje tak, že z toho idem do kolien. 

Žijete tzv. kočovným životom, veľa cestujete a presúvate sa, ako to zlaďujete s materstvom a školskou dochádzkou?

Kým nechodil do školy,  boli sme veľa preč, brala som to tak, že dieťa je prenosné. V prvej triede nás zachránila pandémia, druhú už odkrútil natvrdo a ja som sa prispôsobila. Toto bude tá usadenejšia časť života. Aj také musia byť. Slobodu a cestovanie sme si obaja naplno užili spolu prvých šesť rokov jeho života a teraz nastala nová etapa. V tomto nie som sebecká a prispôsobím sa.

„Som presvedčená, že slušnosti a dobra je viac, len je ticho. Zlo kričí.“ Čo vám pomáha vo chvíľach, keď je hejtu veľa? 

Zorganizujem spolu s ostatnými v občianskom združení Dokončime to zhromaždenie. Keď vidím tisíc - dve tisíc úprimných dobrých ľudí, ktorým záleží na našej krajine, väčšinou ma to prejde.

Kedy si najlepšie oddýchnete? Dokážete to, alebo vám v hlave idú stále nové myšlienky a nápady?

Čím som staršia, tým viacej oddychujem. Posledný rok odkedy mám podlomené zdravie sa dokonca na to aj teším. Potrebujem však na to peknú scenériu, alebo dobrú knihu.

Ktorú svoju pesničku máte najradšej a je nejaká na ktorú by ste rada aj zabudla?

Stále sa to mení. Niet ani takej, ani onakej. Ale posledné dva albumy - More a Ten považujem za svoje najlepšie.

Na aký koncert, ktorý ste navštívili rada spomínate?

Keď hral Robbie Williams s celým swingovým orchestrom vo Viedni. To bol pre mňa veľký zážitok.

„Kedysi sme dávali úplatky aj na stôl, teraz ich už dávame popod stôl,“ hovoríte o Nepále. Čím je táto krajina pre vás stále fascinujúca?

Teraz tam u práve kvôli Filipkovi chodím len raz, maximálne dva krát do roka. Odprevádzam trek, stretnem sa so svojimi vyrastenými deťmi a zistím čo potrebujú, pozriem kamarátov, nepálsku rodinu, zaspievam si v miestnom bare a idem domov. Veľmi mi chýba bežný denný život. Ale budem si na neho musieť ešte počkať. Je to pre mňa zasľúbená zem.

Čím sa odlišuje Fulmaya Travel od iných cestovných kancelárií?

Odlišujeme sa komplet iným prístupom. Máme malé skupinky, žiadne komerčné masové zájazdy, a vždy sa snažíme robiť veci inak - ponúknuť iný uhoľ pohľadu na destináciu ako je bežne. Nerobíme multizájazdy, kde je viac krajín pokope a nakoniec človek nevidí vlastne noc poriadne. Radšej ideme do hĺbky. Taktiež podporujeme udržateľný turizmus, nechceme krajiny drancovať, naopak ponúkame svoju pomoc. Pomáhame vyčistiť divé pláže, keď tam naplaví odpadky, naši šerpovia majú normálne platy a dobrú výbavu a poistenie, nešetríme na pracovnej lokálnej sile, pracujeme s lokálnymi dodávateľmi, ktorí dbajú o udržateľné prostredie. Keď sprevádzam, často idem iba so 4-6 ľuďmi a majú autenticky zážitok, kedy môžeme kľudne vbehnúť nejakej babke do chalúpky na čajík. Vo veľkých tridsať členných skupinách, čo sa niekde vyklopia z autobusu sa to robiť nedá a väčšina “dobrodružných” cestoviek na Slovensku to robí práve tak. Na Maledivách zasa pobývame v malých rodinných penziónoch namiesto drahých nudných rezortov, zažijeme reálny dedinský život a pritom máme k dispozícií stále nenormálne krásnu pláž.

Často na Slovensku „fňukáme“, ako je tu neskutočne ťažko žiť. Čo si o tom myslíte?

Že sme rozmaznaní a zaslúžime si drôtom do oka.

Existuje podľa vás ideálne miesto na život alebo si to musíme v hlave každý nastaviť tak, aby sme boli spokojní hocikde?

Svoj život nosíme v sebe. Nešťastný človek bude frflať všade. Cestovanie nie je cesta za vnútorným šťastím, ale za poznaním. Pre mňa je poznanie dôležité lebo som zvedavá. 

Pasujete sa za „dievča s dvomi otcami“, to je veľmi sympatický prístup, že si uvedomujete dar v podobe rôznych ľudí, ktorých ste mali pri sebe a ktorým na vás záležalo. Veľa ľudí nemá naozaj nikoho. Myslíte si, že dar vedieť odpúšťať máme v sebe všetci?

Mali by sme mať. Bez toho by bol život prakticky nemožný. Odpúšťame od malička. Odpustenie a súcit sú základné kamene charakteru. Ja som v každom svojom partnerovi hľadala niekoho, kto sa o mňa postará a bude tak trochu aj môj otec. Jurko (Nvota, mamin manžel) bol skôr ako kamarát, nesprával sa ku mne ako otec. Ako kamoš bol super a často som mu povedala veci, ktoré by som skutočnému otcovi asi nepovedala.

Kedy ste najspokojnejšia?

Ťažko povedať, nie sú to konkrétne situácie. Keď sú ľudia okolo mňa spokojní, keď mám dieťa vysmiate, tak ako asi každý človek, ktorý má na poriadku hodnoty.

Čo chystáte nové v hudbe? Hrávate s vlastnou kapelou? Ak áno, v akom zložení?

Pomaly začínam komponovať nové veci a pripravovať materiál na ďalší album. To väčšinou trvá zo dva roky. Hráme v zložení Marián Slávka na bubny a Filip Hittrich na basu - čiže duo Transport a k tomu ja na klávesy. Je to moja vysnená formácia a neviem si predstaviť lepšiu. 

Pochádzate z umeleckej a veľmi talentovanej rodiny, vnímate to ako dar, že je to výnimočný status, alebo tvoriť je pre vás niečo úplne prirodzené?

Je to dar, pokiaľ vás niekto neosočuje, že ste povolaním dcéra. Som rada, že som vyrastala v umeleckom prostredí a mohla sa rozvíjať.

Matička Zem je žiaľ našou vinou v dezolátnom stave a všetci by sme sa mali zaujímať aj o to, čo sa v spoločnosti deje ak tu chceme ďalej žiť. Podarilo sa vám niečo dosiahnuť v oblasti občianskej aktivity?

Čo sa týka ekologických aktivít, som rada že som prispela svojou aktivitou k reforme národných parkov, ktorá nakoniec prešla. Teraz sa angažujem hlavne preto, aby sa Robert Fico a všetci mafiáni nevrátili do vlády.

Celý rozhovor si prečítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka