Dnes je štvrtok, 06.október 2022, meniny má: Natália
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Martina Zábranská: Pozitívne naladená hlava dokáže zázraky

august 18, 2022 - 09:36
Sympatická Martina Zábranská je vďačná za svoju kariéru a verí, že má pred sebou ešte dlhú cestu. Diváci ju videli moderovať tanečnú šou Let‘s dance a zahrala si aj v slovenskej rozprávke Zakliata princezná. Jej hlas nás už roky sprevádza rádiovým éterom. O svojich začiatkoch či o tom, čo ju ešte čaká toto leto prezradila v rozhovore pre Slovenku.
Foto: 
TV Markíza

Napriek teplým mesiacom ste pomerne zaneprázdnená, podľa vašich slov je však tempo pokojnejšie než ste zvyknutá počas roka..

Venujem sa naplno rádiu s mojimi drahými kolegami, máme totiž výnimočný kolektív, cítim sa s nimi naozaj veľmi dobre. Sme trošku inak pohnutí (smiech). Snažíme sa spoločne hýbať s vecami dopredu, máme nastavené pravidlá, ktoré sa môžu porušovať, aby sa potom mohli v konečnom dôsledku dodržiavať. Užívam si pokojné leto. September to pravdepodobne rozbehne. Moje začiatky v rádiu boli dosť náročné, začínala som hlásením dopravného servisu a teraz moderujem, počas pracovného týždňa večerné vysielania po Sajfovi a cez víkendy. Mám sa ešte čo učiť, ale našťastie mám priestor učiť sa od tých najlepších. Vznikajú u nás aj dobré kamarátstva a spoločne pracujeme na kvalitnom obsahu pre poslucháčov.

V rozhovore s Viktorom Vinczem vás chválil, že ste veľmi talentovaná a dobre sa mu s vami moderovalo posledná siedma séria projektu Let‘s dance. V čom to bolo pre vás nové?

V rádiu síce takisto idete naživo, ale máte určitú dávku anonymity. Stres v televízií bol obrovský, cítila som veľkú zodpovednosť a cítila som sa ako ryba hodená do vody. Šialene rýchlo som sa musela rozkukať a splynúť s prúdom. Ale Viktor mi veľmi pomohol, tak isto aj Adela, cítila som z ich strany veľkú podporu. 

Stihli ste toto leto aj dovolenku?

Chystám sa do Grécka a prvýkrát som bola v Mariánskych Lázňach, tam sa mi veľmi páčilo. Nadchli ma nádherné historické, prevažne secesné, neorenesančné a empírové budovy zasadené v prírode, koľko je tej zelene okolo, bola som z toho nadšená. Pôsobilo to ako z filmu Grandhotel Budapešť.

Ako rodená Bratislavčanka ste museli byť ohromená aj krásou tamojšej architektúry.

Áno, ja som nevytiahla nikdy päty z domu, nebola som na žiadnom Erasme ani nič podobné. Mám Bratislavu veľmi rada, mám k nej citový vzťah a ani si neviem predstaviť, že by som sa z nej odsťahovala. Má, samozrejme, veľa nedostatkov, ale aj veľký potenciál. Žijem v Karlovej Vsi a tam je to pre mňa ideálne. Vyrastala som tam s rodinu, ktorá pri mne vždy stojí, najmä mamina ma veľmi podporuje. Každý môj nový začiatok naplno prežíva, oveľa viac ako ja. Keď som začínala v rádiu vysielať nočné smeny a moje výkony boli vtedy naozaj začiatočnícke, hore boli snáď len kamionisti, ktorým, ak nepreladili, som možno spôsobila aj nejakú nehodu.. mama to počúvala. Každý jeden raz zostala hore, napriek tomu, že vstávala ráno do práce a tŕpla pri každom mojom slove. 

Stretli sme sa spolu na premiére slovenskej rozprávky Zakliata jaskyňa, kde ste hrali princeznú Adu. Ako sa vám hralo v rozprávke? (toto nie je otázka, na ktorú odpovedám. Pýtali ste sa ako tú rozprávku vnímam s odstupom času. Na otázku “ako sa vám hralo?” by som odpovedala niečo iné. Lebo sa mi fakt dobre hralo. Lepšie ako pozeralo na môj herecký výkon. Už som tú premiéru spracovala. Nevedela som sa totiž na seba pozerať, učím sa to, mala som vtedy chuť odtiaľ ujsť. Ľudia majú na to našťastie pekné ohlasy, film ich baví, najmä deti, tak už som to časom prijala. 

Ste sebakritická?

Šialene, mám to aj v znamení, som panna. Ako som kritická na seba, tak som aj na iných. Som veľká detailistka a zaoberám sa občas úplne zbytočnými vecami, potom mi všetko trvá dlhšie. 

Čo vás baví mimo práce?

Aktuálne nemám veľké hobby, všetok čas, ktorý mám sa snažím prežiť plnohodnotne. Mám veľmi rada ľudí, rada ich stretávam a čas strávený zmysluplnou debatou je pre mňa veľmi príjemne strávený. Mám psa, ktorému sa snažím venovať. Nemám vôbec čas čítať knihy, tak dúfam, že sa k tomu dopracujem. Rada si pozriem dobrý film, pustím dobrú hudbu, no to sú také neuchopené záľuby, ktoré robí každý. 

Kvalitný partnerský vzťah je snom mnohých, avšak práca na ňom o to ťažšia. Čo si vy najviac na vzťahu ceníte?

Uvedomila som si, že vo vzťahu je najdôležitejšie, keď sa dvaja ľudia vzájomne vnímajú a počúvajú. Keď veci, ktoré robíte, nerobíte pre seba, ale pre toho druhého a navzájom sa vypočujete. Keď vám záleží na tom, čo partner prežíva, čo by chcel a čo má rád. A keď to tak máte obaja, tak je to šialene dobré. A skvele to funguje. Najdôležitejšie je, aby si partneri uvedomili, že každý má svojich 50 %, treba si vedieť priznať chybu a zvoliť správnu komunikáciu. Pri tomto spôsobe sa dá aj vyhnúť hádke a na konci sa už len smiať, aj keď samy na sebe. Odhodiť vlastné ego, nebrať partnera ako súpera, ale naopak ako najbližšieho spojenca. Práve to spája.

Pôsobíte ambiciózne, máte pred sebou veľké plány alebo skôr žijete štýlom „tu a teraz“?

Som veľmi ambiciózny človek. Pristupujem k veciam zodpovedne a každý projekt, ktorý mi vstúpi do života sa snažím brať akoby od začiatku. Ale nevyhľadávam ich. Prichádza to ku mne prirodzene a začínam mať pocit, že to je práve tým, ako to mám v hlave nastavené. Snažím sa nestresovať a hovoriť si, že “No a? Ak nič nepríde, tak budem robiť niečo iné. Hlavne sa nebrať príliš vážne.”  A tým, že moderujem aj hrám, sedím na dvoch stoličkách, aj to je nápomocné. Pozitívne naladená hlava dokáže zázraky.

- - Inzercia - -