Dnes je štvrtok, 06.október 2022, meniny má: Natália
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Kristián Dufinec z Iconita: Folklór je materiál, ktorý tvorca povýši v umelecké dielo

august 19, 2022 - 07:00
Tanečník a sólista Kristián Dufinec sa folklóru venuje odmalička. Lásku k nemu dostal do vienka už ako dieťa, formoval sa v umeleckom súbore Lúčnica a momentálne aj ako frontman hudobnej skupiny Iconito. S veľkou úctou si zaspomínal aj na Štefana Nosáľa. Osobne ho uvidíte na podujatí Slovenský deň kroja 2022 už 1. septembra v Banskej Bystrici.
Foto: 
Archív Iconito

Prečo si myslíte, že je potrebné dbať na dodržiavanie tradícií, napríklad v prednese našich ľudových piesní?

Je jedno aká je to forma. Ani my s projektom KORENE momentálne nerobíme čistý folklór. Je akousi inšpiráciou a studnicou, z ktorej sa dá čerpať a vytvárať hotové umelecké diela. Tak to bolo a je pri tvorbe v US Lúčnica, či SĽUKU. Folklór je materiál, ktorý tvorca povýši v umelecké dielo, ak ho dostatočne pozná- na ktoré sa dobre pozerá keď ho vidíme na javisku.

Návštevníci majú možnosť vidieť vás 1. septembra v Banskej Bystrici na výnimočnom podujatí Slovenského dňa kroja, na čo sa môžu tešiť pri vašom vystúpení?

V prvom rade odprezentujeme 4 naše piesne. V popoludňajšom programe si zahráme na konci programu naše ‘'Slovenské devy’’, ktoré sme naživo hrali aj na SLOVENKE ROKA 2018. Okrem toho momentálne dokončujeme náš album, ktorý sme nahrali v spolupráci s FS Zemplín pre projekt Korene. Toto CD výjde na prelome mesiacov September a október a práve preto zahráme piesne aj z nášho CD-čka. Sú to piesne, ktoré svojim pôvodom vychádzajú z ľudových skladieb avšak všetky piesne vysoko štylizujeme, pretvárame ich harmónie či melódie. Dorábame im refrény a meníme či dopĺňame nové texty a hudobné pasáže. Z ľudoviek robíme skrátka Pop - songy do takej formy, že divák častokrát ani nespotzoruje pôvodný základ a inšpiráciu v ľudovej tvorbe. Večer v hlavnom programe, ktorý bude LIVE V TV napokon odznie taktiež jedna nová skladba z nášho CD + pieseň KORENE vo forme, v ktorej sme ju odprezentovali na Slovenke Roka 2021.

Súčasne v rovnaký deň oslavujeme aj deň ústavy, vy ste známy tým, že sa aktívne zaujímate o spoločenské dianie..

Kto sa nezaujíma a nestará o prostredie v ktorom sa nachádza sa nemá právo ani stažovať. My sami sme tí, ktorí si určujeme ako budeme a môžeme žiť. Jednotlivec spoločnosť nezmení ale môže pracovať na svojom lepšom ja. A to je malý kúsok toho puzzle, ktorí tvorí našu spoločnosť. Rovnako to vnímam aj s našou tvorbou - tá je taktiež odkazom na našu spoločnosť, krajinu, ľudí a celé prostredie elementov, ktoré si okolo seba vytvárame. Buďme dnes lepší a pracujme na sebe individuálne. Buďme slušní a poctiví k druhým ľuďom a hlavne začnime od seba. Ľahko sa to hovorí.. ťažko s tým pracuje, ale je to na každom jednom z nás aby sme robili tento svet lepším a férovejším miestom pre život nás všetkých.

Boli ste v rodine k folklóru vedený alebo ste si k nemu našiel cestu sám?

Otec hrával kedysi v Súbore Zemplín na kontrabas. Strýko je tam dodnes už približne 30 rokov a hrá na husliach. S týmto prostredím som sa teda stretával prirodzene ako dieťa. Neskôr som sám poprosil otca aby ma do súboru prihlásil. Začal som tam účinkovať ako tanečník vo štvrtom ročníku základnej školy. Napokon som v súbore Zemplín strávil 10 rokov - 5 v detskom súbore a 5 vo veľkom. Ďalších 10 som teraz aktuálne v US Lúčnica.

Dlhé roky pôsobíte ako tanečník a sólista v umeleckom súbore Lúčnica, v čom je iné vystupovať sám za seba v Iconite a ako člen súboru? Kde vidíte výhody a nevýhody v oboch zoskupeniach?

Ako som spomínal momentálne to bude v septembri už 10 rokov čo som v Bratislave a takisto aj v US Lúčnici. Po pravde som žiaľ už na sklonku môjho pôsobenia v tomto súbore, keďže moje iné a ďalšie umelecké aktivity sa začínajú križovať. Keďže sa pohybujem v umeleckom prostredí aj pracovne tak bola pre mňa Lúčnica aj veľkou školou v tomto obore. Nevnímal som to prostredie len skrze tanečného interpreta ale bol som prítomný aj pri tvorbe mnohých výborných programov a projektov ako IMT Smile & Lúčnica, či program venovaný Profesorovi Nosáľovi pri príležitosti jeho 90-tych narodenín. Mal som možnosť sledovať pri práci Profesora Nosáľa, Janka Ďurovčíka, Mikuláša Sivého či mnohých ďalších ľudí, ktorí kreovali prostredie tohto súboru. A ja som to nasával a vnímal…V poslednom ročníku Vysokej školy som dokonca dostal možnosť od docenta Jana Blaha asistovať pri tvorbe novej časti v programe Slovenský Triptych. Kapela sa buduje paralelne počas môjho pôsobenia v súboroch Zemplín a US Lúčnica. Umeleckú profesionalitu, ktorú som načerpal v Bratislave som sa postupne snažil pretaviť aj do kapely ICONITO, pretože som vedel že len, keď sa budeme správať a pracovať ako profíci, bude mať zmysel brať nás a našu prácu vážne. Teším sa z toho, že máme v kapele skvelých muzikantov, ktorí robia svoju prácu zodpovedne.

V Lúčnici sú naozaj najlepší tanečníci z najlepších, aké vlastnosti vám pomohli sa tam dostať? 

Vytrvalosť, sebadisciplína a láska k tomu čo som chcel robiť. Tým, že som študoval na Vysokej Škole Múzických Umení, ma to hnalo ešte viac vpred pracovať a rozvíjať umelecké cítenie.

Ako si spomínate na umeleckého vedúceho a legendu slovenského folklóru Štefana Nosáľa?

Zažil som s ním veľmi zaujímavé chvíle. Bol veľkou osobnosťou súboru a stále ňou bude. Jeho tvorba má svoj charakteristický rukopis a je úžasné aký zásah má na diváka. Je nadčasová. Prijímal ma na konkurze spoločne s terajším umeleckým vedúcim a jeho dlhoročným spolupracovníkom Mikulášom Sivým a dlhoročnou pedagogičkou súboru Ivanou Kleiblovou. Keď som prišiel do súboru nosil som dlhé vlasy. Spomínam si na veľmi milú epizódku na mojom prvom sústredení so súborom v roku 2012. Nezvykol veľa hovoriť avšak, keď sa prihovoril stálo to zato. Podišiel ku mne, pozrel sa na mňa a hovorí: ‘'A z teba aj niečo bude… keď sa ostriháš’’- milé a trefné. Ak pochválil tak len máličko, aby človeku nenarástli krídla a ostal pokorným…

Vždy vedel čo povedať aby dobre vystihol situáciu i myšlienku, ktorá mohla interpretom pomôcť dostať sa do výsledného pocitu, či atmosféry ktorý vyžadoval v konkrétnych choreografiach. A to bolo to čo bolo veľkým základom jeho osobnosti. Príbehy zo života o živote tých z ktorých pôvodného materiálu čerpal pri svojich výskumoch. Každý tanec mal svoju atmosféru, napätie a význam.. každý región svoj vlastný štýl i charakter prejavu. Naturel ľudu jemu vlastný.. a to vedel dostať zo svojich tanečníkov i do nich… aby choreografiu nielen tancovali ale aj cítili..

V piesni z tvorby Iconita, Chcem zmenu, ste vyjadrili váš postoj a túžbu po zmene spoločensko-politických pomeroch na Slovensku, odvtedy uplynulo osem rokov. Máte dojem, že sa niečo zmenilo k lepšiemu?

Svet sa potrebuje meniť zakaždým. Zakaždým k lepšiemu. Smutné je však to, že sa nikto z nás nevie poučiť z chýb tých druhých, ale musí počkať na tie vlastné.. a vtedy je ochotný a nútený niečo zmeniť. Politika sa točí dokola v jednom kruhu. Je to ako v divadle.. Noví herci, no scéna je tá istá…

Tvorba ktorých slovenských umelcov je vášmu srdcu blízka?

V rannom detstve som mal rád Metalindu, neskôr som počúval NoName a Iné Kafe. Na strednej škole, keď sme s kapelou hrávali po lokálnych puboch v Michalovciach som si zase obľúbil tvorbu IMT Smile a Elánu, ktorých piesne sme s kapelou interpretovali. 

Pesnička Slovenské devy z produkcie Iconito & Zlaté husle má na kanáli youtube vyše 5 a pol milióna videní, čakali ste taký úspech?

Už neočakávam nič. Radšej aby som potom nebol sklamaný. Poučil som sa tak z mnohých našich projektov. Aj keď som cítil, že pieseň Slovenské Devy je iná ako bola dovtedy naša predošlá tvorba. Vždy sa však snažíme urobiť a vyprodukovať naše piesne i klipy tak, aby sme sa za nich vedeli postaviť a nehanbili by sme sa za našu prácu aj o 10 rokov. To je to ako vnímam ja prácu s umením. Tak aby potešilo a pohladilo dušu diváka no zároveň v ňom zanechalo niečo čo ho obohatí. Prečo by nemohlo byť umenie alebo umelecké dielo aj niečím čo má význam a odkaz a nielen prázdnym produktom? Takto na to teda idem ja. Chcel by som aby ľudia verili našim produktom, piesňam, projektom a aby naša tvorba bola zmysluplná a dlhotrvácna.

Z akej rodiny pochádzate? Hralo tam umenie svoju rolu alebo naopak?

Z mamkinej strany boli všetci doktori. Z otcovej učitelia. Babka učila hudobnú a dedo hrával na gitare. Otec chodieval ako malý na husle a cez dedka sa začal venovať gitare. Neskôr ho nasledoval aj môj strýko. Takže s umením som bol spätý odmalička.

Čo si môže poslucháč vypočuť na vašom albume Človek a klaun?

Tento album vyšiel ešte v roku 2016. Je to náš debut. Bol rozdelený do dvoch častí - 6 piesní venovaných Človeku a zvyšných 6 Klaunovi. Alebo aj témy venované strastiplnej ceste bežného a obyčajného človeka verzus hedonista, ktorý sa až tak vážne neberie a v spoločnosti si skôr užíva než sa stará o jej chod… Pohľad na ľudskú dušu z dvoch strán… z tej vážnej i tej menej vážnej… z tej dobrej i z tej zlej.. to bola filozofia tohto albumu..

img_0327.jpg

Foto: 
Archív Iconito

Pochádzate zo Sobraniec, bývate v Michalovciach. Čím je pre vás východné Slovensko špeciálne?

Narodil som sa v Sobranciach, kde som žil veľmi krátko a prakticky od detstva som bol v Michalovciach. Do Sobraniec sa ale častokrát vraciam dodnes, keďže tam mám babku. Mám rád zemplínsky kraj - je to pre mňa únik z reality, zakaždým, keď som doma..

Muzikantský život je o cestách, premýšľate nad založením rodiny?

Samozrejme. Koncom Augusta budem mať 29 rokov. Keby som sa vrátil spätne o 10 rokov tak by som sa dnes už videl ženatý a s rodinou. Takže plány občas nevyjdú. Preto vnímam všetky vízie životné i tie umelecké pokornejšie a s nadhľadom. Mám veľa plánov a projektov, ktoré by som rád realizoval, avšak nechávam tomu ten správny čas.. Keď to teda príde, tak to príde. A samozrejme vtedy si prioritizujete čas. Ako to chodí u starších kolegov z brandže - víkendy na cestách - cez týždeň s rodinou.

Pospevujete si neustále niečo, alebo viete hlavu od hudby „vypnúť“?

Neviem vypnúť hlavu od ničoho. Musím si veci zapisovať, lebo tam niekedy behajú jedna cez druhú. Rovnako je to tak pri tvorbe alebo čomkoľvek inom.

Popri hudbe ste nezabudli aj na vzdelanie..

V roku 2012-2016 som študoval Podnikový manažment na CIty University of Seattle v Baratislave. V roku 2014 som súčasne začal študovať aj ľudový tanec na hudobno tanečnej fakulte VŠMU. Tento odbor som skončil v roku 2020. No a rok predtým som si dokončil externe magisterský titul MBA na European Institute v Prahe. Skúsenosti z jednej i druhej školy prepájam, keďže sám manažujem našu kapelu i jej projekty.

Na čom momentálne pracujete? 

Aktuálne je prioritou Projekt KORENE a jeho produkty. Vlani sme vydali titulnú pieseň projektu, v ktorej si zahrali aj známe slovenské herecké osobnosti ako Ferko Kovár, Ľubo Paluovič, Jano Greššo, Alfréd Swan, Marián Slovák a Vladko Jedľovský. S touto titulnou piesňou sme taktiež vystúpili minulý rok v Auguste na Slovenke Roka. Okrem toho sme tento rok odpremiérovali Multižántrové edukatívne predstavenie Korene, o slovenskom folklóre v modernej podobe. Je to akýsi koncert, ktorí je súčasne aj výchovným koncertom, Ním by sme radi oslovilio najmä mladšiu generáciu a mladšie publikum, pre ktoré sme samotný folklór verím tomu zatraktívnili. V predstavení ako aj celom projekte rozoberáme 6 slovenských folklórnych regiónov a to Myjavu, Podpoľanie, Horehronie, Terchovskú dolinu, Goralov a Zemplín. Venujeme sa im synkreticky a teda po hudobnej, tanečnej, speváckej ale aj zvykoslovnej stránke. Ďalším produktom je 7-dielny klipový seriál, ktorý sme dali do sveta túto jar. Piesne tohto seriálu sú samozrejme aj súčasťou predstavenia, rovnako tak nášho nového CD ''KORENE'', ktoré vyjde už na jeseň. Bude obsahovať všetky piesne nášho predstavenia a teda je to taký 29 piesňový soundtrack. Všetky piesne nahrala kapela ICONITO a FS Zemplín. Na prelome rokov 2022-2023 by sme napokon radi s našim predstavením vystupovali po Slovensku. Chystáme teda TOUR, ale aj výchovné koncerty pre stredné a základné školy. Verím tomu, że sa nám budúci rok v lete podarí toto predstavenie priniesť aj na pár amfiteátrov. Projekt by sme radi dostali aj do zahraničia, pretože je pripravený tak, že ho vieme otitulkovať a predstaviť aj zahraničnému divákovi, ktorí nevie o našom folklóre takmer nič. Projekt zakončíme krátkymi dokumentárnymi filmami z jednotlivých častí a prípravy týchto produktov. Verím, že sa nám neskôr podarí predstavenie vydať na DVD ako aj Live CD. Beh na dlhé trate, ktorý nás však baví a teší…

- - Inzercia - -