Dnes je pondelok, 03.október 2022, meniny má: Stela
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh čitateľky: Taká normálna láska

august 19, 2022 - 14:00
Dlho som premýšľala o tom, či vám vôbec napísať tento príbeh, veď sa zdá byť všedný, bežný, jednoducho, príliš normálny. Obzerajúc sa okolo seba však zisťujem, že v rýchlom svete, keď sa všetci ponáhľame nevedno kam, ide pri dlhotrvajúcom stabilnom vzťahu skôr o vzácnosť a raritu, ako o nudu či nezáživnosť.
Foto: 
shutterstock

Maminka a ocko

Svojich svokrovcov som stretla pred takmer dvanástimi rokmi a pripadali mi doslova ako z inej planéty. Rozoberali spolu vlastne úplne všetko a ešte sa popri tom oslovovali „maminka“ a „ocko“. „Pekne mimo,“ usmievala som sa popod fúz. Napokon, vo svojej vlastnej rodine som čosi také nikdy nevidela, veď u nás stabilné páry neexistovali. Doma, v bytovke, na ulici, sídlisku, v meste...teda aspoň tak mi to prišlo. A práve niekedy v tom momente ma začalo zaujímať tajomstvo, ktoré „maminka“ a „ocko“ mali. Recept na normálny vzťah, po ktorom som vo svojom vnútri bažila odkedy si pamätám. Ako dokázali zvládnuť 43 rokov po boku jedného partnera? Majú nejaké zvyky, ktorých sa držia? Čo je podľa nich vo vzťahu dôležité?

Svalovec pohorel

Janko a Elenka pochádzajú obaja z malého mesta na rieke Váh. Zatiaľ čo Elenka ešte brázdila sídlisko na trojkolke, Janko už chodil do školy. Je medzi nimi päťročný rozdiel...Keď on už získal svoje prvé uplatnenie ako lakiernik vo veľkej fabrike, Elenka sa pripravovala na kariéru kaderníčky. Teda aspoň v to dúfala, nakoniec sa jej ušlo miesto na škole pre šičky a od radosti z toho veru neskákala. Napriek sklamaniu z dievčaťa vyrástla príťažlivá mladá dáma, po ktorej veru začal pokukovať nejeden chlapec z okolia. Nechýbal medzi nimi ani Tibor, nádejný kulturista, ktorý sa oddával kalokagatii, teda pestovaniu ducha i tela. Vlastne skôr tela, ako spoločník bol viac bezduchý, zato však silno prechovávajúci lásku k sebe samému. Elenka bola pravým opakom- hoci z nej už bola driečna krásavica, nedostatok sebavedomia ju nútil nasledovať svojho krásavca o pol kroka za ním a akosi to celé strácalo rovnováhu, čo si začala uvedomovať. A práve vtedy niekedy stretla na miestnej zábave Janka, pri ktorom pocítila motýle v bruchu a aj tú povestnú ľahkosť bytia. Krásavca nechala na posmech kamarátov sedieť v krčme smutného aj s jeho osamelými bicepsami a domov sa nechala odprevadiť Jankom, ktorý sa ukázal ako zábavný, ale aj zodpovedný spoločník.

Svadba a smutná správa

Netrvalo to dlho a čerstvému páriku zazvonili svadobné zvony. Nemuseli sa brať, ale veľmi chceli. Napokon, v tej dobe sa už Elenkina rodina z mestečka odsťahovala smerom k baniam a bez vydaja by o lásku ľahko prišla. Bol čas rozhodnúť sa, kde budú mladí bývať. Prešli si všetkým, skúsili bývanie v rodinnom dome bez toalety a tečúcej vody, odkiaľ pochádzal Janko, aj malý mestský byt neďaleko Prievidze- ten napokon vyhral. Mladí, v tom čase už bohatší o prvé problémy, ktorým museli čeliť, sa zohrali a každý presne vedel, kde má svoje miesto. Janko v baniach a Elenka v závode na výrobu oblečenia. Služby sa im schádzali aj rozchádzali, ale vždy sa snažili nájsť si čas jeden pre druhého. Jedného dňa Elenka zistila, že pod srdcom nosí vytúžené bábätko. Porodila a verná svojej povahe si svoje problémy a bolesti nechávala pre seba. Starala sa o vytúženého Jožka a práve, keď mala opäť nastúpiť do závodu zistila, že je opäť v očakávaní. Druhé tehotenstvo prišlo akosi priskoro. Mala pocit, že sa ešte nezotavila z prvého, ale bola rada, cítila, že pod srdcom nosí dievčatko. Janko ju nosil doslova na rukách. Ráno jabĺčko, chlieb s maslom a kávička, zatiaľ čo ona príbytok zútulňovala čistotou, poriadkom a domácimi dekoráciami. Starali sa o Jožka najlepšie ako vedeli a dni plynuli síce monotónne, ale s radosťou a v spokojnosti. Žiadne drámy, ani scény, to nemali v povahe ani jeden. Janko občas zavítal do krčmy, a keď sa vrátil jeho vtipy sa zvykli opakovať, ale o nič vážne nešlo. Vtedy však uderila prvá rana, s ktorou nik nerátal...o svoje dievčatko prišli. Bolo to síce v prvom trimestri, ale bolesť, ktorou prechádzali pochopí len ten, čo niečo podobné zažil.

Našťastie to nevzdali, naopak, rana osudu ich zomkla ešte viac, stali sa neoddeliteľnými. Podľa smien v práci sa starali o malého Jožka, venovali sa jeden druhému, starnúcim rodičom, aj širšej rodine. Hoci neexistovali mobilné telefóny, ktoré by urýchľovali komunikáciu, stretnutí a programu mali vyše hlavy. Tešilo ich to. Vytvorili si svoj víkendový raňajkový rituál, ktorý dodržiavajú dodnes. Každú nedeľu musí byť na stole sardinková nátierka s bielymi rožkami a zeleninou. Je to čosi ako pilier, o ktorom sa nediskutuje. Kotva, ktorá je upevnená na mieste a všetko sa deje okolo nej...

O necelý rok po bolestnej strate prišiel na svet Jurko. A keďže sa to Jankovi často plietlo, chlapcom vymyslel spoločnú prezývku Južko, teda Jurko a Jožko dokopy. Tak si bol istý, že sa nezmýli. Elenka sa na tom vždy zabávala a manžela častovala milými nadávkami,“ zábudlino“ či „pomotanček“...a v podobnom rytme plynuli aj ďalšie roky.

Druhá rana osudu

Časom sa menilo nastavenie, v ktorom rodina fungovala, chlapci rástli ako z vody, keď obaja rodičia prišli o prácu. Janko nelenil a šiel za robotou do Čiech, zatiaľ čo Elenka podpísala nie veľmi výhodný kontrakt v inej fabrike. Žili z ruky do úst, ale deťom nechýbalo nič. Raz prišla správa, že v jednom z vagónov, ktoré Janko v Čechách natieral prišlo k výbuchu a nie je isté, či to otec rodiny prežije. Elenka ako omráčená cestovala do Bratislavy, kde muža medzitým previezli, aby namiesto svojho vtipného fešáka našla na nemocničnej posteli doslova múmiu. Janka a celú rodinu čakali mesiace plné operácií a neistoty z budúcnosti. Kožu muža v najlepších rokoch bolo treba transplantovať na mnohých miestach, ale Elenke na zovňajšku nezáležalo, chcela len istotu, že to manžel zvládne a chlapci neprídu o otca. Jej prosby boli vyslyšané a o rok už opäť pila kávu a jedla chlieb s maslom a jablkom so svojim zákonitým.

Rituály plynuli a nič na tom nemenil ani čas. Sardinková nátierka v nedeľu na raňajky, káva a chlieb s maslom a jabĺčkom cez týždeň, návštevy súrodencov v rodnom meste a naopak, prechádzky „za koľaje“, pálenie sviečok na cintoríne vždy v piatok po službe, chudobná kapustová polievka na Vianoce, „metrový koláč“ na Veľkú noc, Tatry na jar, Taliansko s chlapcami v lete a tak stále dokola, každý rok, predvídateľne, s istotou a v pokoji.

Rodina sa rozrástla

Keď mi svoj príbeh rozprávali podrobne, akurát som kŕmila mladšiu dcérku Betku, ktorú máme s Jurkom. Syn Oskar sa hral so svojim krstným Jožkom a v byte sa čoskoro objavila aj švagriná s čerstvým bábätkom Dajankou a školákom Alexom z prvého manželstva. Vtedy mi to všetko zrazu dalo zmysel. Život a láska nemusia byť o veľkých drámach, patetických vyznaniach a neustálom dobrodružstve. Aj plynutie všedného a naoko bežného má svoje čaro, je len na nás aby sme si ho v ohromujúcej rýchlosti našich dní všimli. Som vďačná svojim svokrovcom za to, že mi denne ukazujú, ako sa s úctou, rešpektom a najmä láskou k tomu druhému dajú prekonať akékoľvek prekážky. Je len nutné, aby obe časti páru ťahali za jeden koniec a po každej rane pomohli jeden druhému späť na rovné nohy so zdvihnutou hlavou.

Čitateľka Monika

- - Inzercia - -