Dnes je pondelok, 03.október 2022, meniny má: Stela
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Z cyklu Vaše príbehy: Romantika na Slovensku

august 28, 2022 - 08:00
Milí čitatelia, sme naozaj radi, že súťaž, ktorú sme pripravili spolu s Českou mincovňou o najkrajší príbeh lásky, vzbudila takú veľkú odozvu. Do redakcie nám stále prichádzajú vaše listy, v ktorých sa s čitateľmi Slovenky delíte o krásne chvíle prežité v spoločnosti milovaného partnera. My ich, samozrejme, radi uverejňujeme.
Foto: 
shutterstock

Láska môjho života

Moje vzťahy s mužmi síce nikdy neboli krátkodobé,  trvali vždy niekoľko rokov, ale napriek tomu k ničomu neviedli. Nevyústili do spoločného života, založenia si rodiny a k deťom, hoci som po tom nesmierne túžila. Márne som sa sama pýtala, v čom je chyba. Robím ja niečo zle? Vyberám si nevhodných partnerov? A keď sa mi po poslednom rozchode dostalo vysvetlenia, že je to preto, lebo sa dotyčný muž cítil pri mne ako vo väzení a že ho ničila „povinnosť“ neustále ma ubezpečovať o svojich citoch, tak som jednoducho rezignovala. Vnútorne presvedčená o tom, že mojím osudom je asi zostať navždy single, som si začala zvykať na samotu. No veľmi to nešlo...

Strach zo zatrpknutia

Roky mi pribúdali, štyridsiatka pomaly klopala na dvere a mňa sa čoraz viac zmocňovali obavy, že dopadnem ako moja mama, ktorá opustila môjho otca, ktorého dodnes považujem za skvelého muža, kvôli inému chlapovi a napokon zostala úplne sama, nadávajúc na celé mužské pokolenie. 

Nevedela som, čo mám robiť. V hlave sa mi preháňali myšlienky nad sebou samou, čo robím zle a čo konkrétne by som mala zmeniť a napraviť. Čítala som kopec literatúry o vzťahoch, ale k ničomu to neviedlo.

,,Skús internet, však sa nemusíš hneď s niekým stretávať, len si píšte,“ radila mi kamarátka. Áno, mala pravdu, chcela som sa s niekým rozprávať, s niekým, kto by mi bol blízky a komu by som sa mohla zdôveriť aj so svojimi obavami a trápením. Jeden z inzerátov ma napokon zaujal. Z textu som vycítila, že ide o citlivého človeka naladeného na rovnakú vlnovú hladinu, ako som ja sama. ,,Nie som bohatý , ani krásny, ani významná osobnosť. Chcem sa len s niekým večer rozprávať, čo sa nám cez deň stalo a zaspávať pri tebe.“ Oslovilo ma to. Odpísala som mu a začali sme si dopisovať cez internet. Nenaliehal, aby sme sa rýchlo stretli, písal, že má obavu z toho, že by sa do mňa zamiloval a mne by to nebolo príjemné. Už sa mu to viackrát stalo, že tú ženu asi vydesil. Myslel si, že ženy majú rady, keď im muž vyznáva lásku, ale spoločnému životu sa vyhýbajú. Moje mužské alter ego, napadlo mi a písali sme si ďalej, čoraz častejšie dôvernejšie. Vyznal sa mi, že mu mama zomrela, keď mal desať rokov a žil len s otcom, a nevie, ako sa správať k ženám. A vtedy som cítila, že ak mi má niekto rozumieť, tak to bude tento muž. Ja som nemala otca a nevedela som, ako sa mám správať k mužom. Netrpezlivo som vždy čakala na jeho mail, ale už aj na naše prvé stretnutie.

Keď som ho uvidela sedieť pri stole v kaviarni, kde sme sa prvýkrát stretli, bolo mi jasné, že môj ideál krásy to nie je. Fotka, čo mi poslal, bola dosť lichotivá, ale aj ja som mu poslala tiež najlepšiu, čo som mala. Pozdravili sme sa a nastalo mlčanie. Začala som teda hovoriť ja. ,,Veľmi som sa tešila na teba, ale veľmi sa teraz bojím.“ Prekvapene sa pýtal, čoho. ,,Že sa mi budeš veľmi páčiť a ja to pokazím,“ pozbierala som celú svoju vnútornú odvahu, keďže som chcela byť naozaj úprimná. So zatajeným dychom som čakala na jeho reakciu. ,,Nemyslím, že niečo skazíš, “odpovedal a mne priam neskutočne odľahlo. No debata akosi viazla. Rozpaky na oboch stranách vyvolávali mlčanie, ktoré bolo treba prelomiť. Po niekoľkých viac-menej nešikovných pokusoch sme sa napokon našli v téme – filmy.  Okamžite sa toho chytil, úplne ožil a len nedávno mi prezradil, že práve to bola tá osudová chvíľa, keď sa do mňa naozaj zamiloval. ,,Veľmi si mi vtedy pomohla, aby som sa necítil hlúpo, že neviem vymyslieť tému rozhovoru.“

Happy end

Sme spolu šťastní a veľmi sa k sebe hodíme. Mirko mi nosí kvety a neprekáža mu hovoriť mi, že ma má rád. Sme skoro stále spolu, okrem práce a mne sa to veľmi páči. Cítim sa v bezpečí a viem, že bude rád, keď mu zavolám s otázkou, kedy príde domov a nebude mu to pripadať ako obmedzovanie. Pochopila som, že len láska nestačí na to, aby vzťah fungoval. Musia sa stretnúť dvaja ľudia s povahami, ktoré sa k sebe hodia.

 S pozdravom Veronika

Všetko je tak, ako má byť

Nie každý vzťah musí vyústiť do manželstva a tam, kde sa čosi končí, niečo nové, krásne sa začína. Dnes už viem, že toto nie sú len prázdne frázy, ale pravdy overené životmi mnohých, mňa nevynímajúc.

Môj predchádzajúci vzťah trval celých šesť rokov, všetci v našom okolí sa už-už chystali na našu svadbu a dávali nám netrpezlivé otázky, kedy sa už konečne rozhodneme, no ja som váhala čím ďalej, tým viac. Ani neviem, prečo ma nahlodávali rôzne pochybnosti, no boli také silné, že som ten vzťah napokon ukončila.

„Zbláznila sa? Čo chceš zostať starou dievkou?“ takto a podobne reagovalo moje okolie. No ja som ani na chvíľu nezapochybovala, že konám správne a vôbec nič som neľutovala.

Ten pravý vždy príde

Úprimne povedané, single život som si celkom užívala a nijako som sa do žiadneho vzťahu ani nehrnula. Za krátky čas mi prišla pozvánka na diecézny ples do Banskej Bystrice. Dlho som váhala, veľmi sa mi plesať nechcelo, navyše sa mi zdalo byť dosť divné ísť na ples ako jediná bez partnera, ale kamaráti ma tak dlho prehovárali, nech sa vykašlem na predsudky a nech nie som staromódna, až som prikývla. 

Na moje prekvapenie som sa naozaj veľmi dobre bavila. Partner mi vôbec nechýbal, úplne mi stačili priatelia, medzi ktorými mi je vždy naozaj fajn. No uprostred zábavy a smiechu pristúpil ku mne mladý muž a vyzval ma do tanca. Pozrela som na neho a takmer sa mi zatočila hlava. Vysoký, tmavovlasý, naozaj fešný a navyše výborný tanečník a spoločník s úžasným zmyslom pre humor.

Sen sa stal skutočnosťou

Keď ma požiadal o telefónne číslo a diktoval mi to svoje, myslela som si, že je to len tak, zo zdvorilosti a len čo vyprchá opojné čaro plesovej noci, nebude si ani vedieť spomenúť, čie telefónne číslo si práve zapísal. 

No opak bol pravdou. Zavolal mi hneď na druhý deň s otázkou, kedy sa stretneme a sám navrhol už najbližší pondelok.

Samozrejme, že som súhlasila a ani neviem, či sa mi darilo aspoň sčasti ukryť v hlase to nadšenie, ktoré ma priam zachvátilo. 

Naše prvé rande dopadlo nad moje očakávanie. Stretávali sme naďalej, čoraz častejšie, až to akosi prirodzene vyústilo do zásnub, po ktorých nasledovala svadba. Svoje „áno“ som vyslovila bez akýchkoľvek pochybností, v presvedčení, že moje srdce sa v tomto mužovi nemýli.

A naozaj nemýlilo. Manželmi sme už štrnásť rokov, vychovávame našich milovaných synčekov Tadeáška a Matúška, ktorí sú stredobodom nášho života. Nehovorím, za tie roky sme prekonali všeličo, nejednu prekážku, ale láska, ak je skutočná a úprimná, zdolá naozaj všetko. Treba v ňu veriť, rovnako silne ako v to, že všetko je vždy tak, ako má byť.

Čitateľka Martina

 

 

 

- - Inzercia - -