Dnes je štvrtok, 06.október 2022, meniny má: Natália
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

V Austrálií si na všeobecné tykanie zvyknete rýchlo

august 31, 2022 - 08:00
Slovenka Jana Cunningham žije s priateľom Matthewom v meste Perth, v západnej Austrálii už takmer deväť rokov. Matt pracuje v bani, zriedkavý spoločný čas si teda vychutnávajú plnými dúškami a neubránia sa ani humorným situáciám, napríklad keď ho Janka priúča slovenskej kuchyni. Naposledy si vzal príbor ku chlebu vo vajíčku.
Foto: 
FB Janka Goldy

Tri týždne v práci, týždeň doma

Janka odišla do Austrálie po skončení vysokej školy na osem mesiacov a výsledkom je, že tam žije takmer deväť rokov. Prvý rok si nevedela zvyknúť na teplo, teraz má zase problém s našou zimou, ale svoje doterajšie pôsobenie na druhej strane zemegule hodnotí so spokojnosťou. „Pracovala som päť rokov v západnej Austrálii ako manažérka v Honeycakeu, čo je veľmi úspešná malá firma, ktorá vyrába a predáva náš klasický medovník, majitelia sú mladý český pár. Momentálne pracujem ako administrátorka vo firme, čo predáva všetky možné produkty spojené s bezpečnosťou.“ Jediná vec na ktorú sa veľmi ťažko zvyká je, že veľa ľudí tam pracuje v baniach, vrátane Matta. Ten pracuje ako operátor drvičky lítiovej rudy. Nerastné suroviny sú najväčším finančným prínosom pre Austráliu a práca v baniach je extrémne dobre platená, preto je tu bežné že sa ľudia snažia nájsť si prácu práve tam a to aj za cenu toho, že sú veľkú časť z roka mimo domu. „Ľudia berú prácu v bani ako súčasť života. Matt mal vyše roka rozvrh, kde pracoval tri týždne v baniach a na týždeň bol doma. Ja som vyrastala s oboma rodičmi doma, a ak otec šiel na pracovnú cestu tak to bolo len na pár dní, takže prejsť do úplne iného systému spolužitia bolo náročné, ale zvládame to a viac sa tešíme jeden z druhého keď príde domov,“ vyznáva sa Janka. Matthew sa narodil v západnej Austrálii, ale do svojich 16tich rokov vyrastal v Anglicku a potom sa presťahoval do Austrálie. Jeho mama je Angličanka a otec Austrálčan, takže má v sebe niečo z oboch kultúr. Ako sa vyrovnávajú so slovenskými  tradíciami presne na druhej strane zemegule? „Ročné obdobia sú tu naopak, takže napríklad Vianoce sa tu väčšinou trávia na pláži pri zhruba 38 stupňoch. Tiež sa oslavujú až o deň neskôr ako u nás a 24. December je tu klasický pracovný deň. Naše tradície ako vianočné oblátky, schovávanie peňazí pod obrus či viazanie stužky okolo stola Austrálčanom nič nehovoria. O to viac si myslím, že sa mu naše zvyky páčia a aj preto každý rok oslavujeme naše tradičné slovenské Vianoce 24. decembra a na druhý deň ráno aj tie klasické austrálske,“ hovorí Janka.

Hej, kamoš z taxíka..

Podľa Janky sa jej partner naozaj snaží, aby sa v Austrálii cítila ako doma na Slovensku a aby si to tam užila najviac ako sa dá. Veľmi jej pasuje aj mentalita u protinožcov. „Austrálčania sú podľa mňa vo všeobecnosti priateľskí a veľmi zhovorčiví. V angličtine neexistuje tykanie a vykanie a keby existovalo, tak si myslím, že by si tu všetci tykali. Tu sa viac ako v ktorejkoľvek inej anglicky hovoriacej krajine používa v bežnej konverzácii oslovenie “mate”, čo by som laicky preložila ako “kamoš”. Je normálne, že takto oslovíte taxikára, predavača v obchode či kohokoľvek iného. Na začiatku mi to prišlo neslušné. Napríklad, keď sme sedeli v taxíku a Matt oslovil taxikára, človeka ktorého nikdy predtým nestretol = “Hej kamoš, tam odboč…”. Pre nás je zvykom vykať cudzej osobe, ale v Austrálii je neformálna komunikácia bežná a úplne normálna. Na začiatku mi bolo proti srsti, keď tak Matt oslovoval ľudí a naozaj mi to prišlo neslušné, ale po čase si na to človek zvykne lebo tu to tak proste funguje,“ vysvetľuje Janka. Austrálska príroda je od tej našej dosť rozdielna, v parkoch rastú eukalypty, lietajú papagáje, namiesto kohútov vás budia kookaburry a nemusíte ani ísť ďaleko z mesta a môžete vidieť skákať popri ceste klokany. V centre bývajú ľudia v bytovkách, ale v ostatných častiach mesta takmer všetci bývajú v rodinných domoch, takže až také veľké betónové džungle nie sú. Vidíte viac zelene a zároveň máte viac súkromia ako v paneláku. 

Gastro omyly spôsobené inou kultúrou

Janka so smiechom opisuje najmä zážitky z kuchyne. „Keď som prvý krát robila na raňajky chleba vo vajíčku, Matt si na to zobral príbory. Alebo, keď som upiekla štrúdľu a nestihla som ju nakrájať a on si ju celú zobral do ruky a začal jesť, lebo nevedel že sa to je po kúskoch. Nezabudnem ani na to, ako si raz nalial špenátovú polievku ako omáčku k mäsu, to som sa tiež čudovala.“ Má veľmi rád halušky a pirohy, zbožňuje našu pečenú kačku s kapustou, lokšami a knedľou, je to jeho obľúbené jedlo, len je náročné ho v Austrálií pripraviť. Takisto si rád pochutná na ríbezľovom víne a medovine. Chutili mu aj naše syry zo salašov a ochutnal aj žinčicu, ale tú si už určite nedá. A bol hotový z rohlíkov a najmä prekvapený aké sú lacné a koľko ich je v každom obchode. Kyslú kapustu nemusí a to na akýkoľvek spôsob a držkovej sa tiež nedotkol. Ale povedzme si otvorene, s ňou má problém aj nemálo Slovákov. 

Meč z Holičského zámku putoval až do Austrálie

Janke zo Slovenska jednoznačne chýba najviac rodina, kamaráti, záhrada, pravé slovenské grilovačky a varenie gulášu, halušky, ovčie syry a bryndza, hory a zbieranie hríbov. Prvé leto, ktoré na Slovensku Matt strávil, išli na Lomnický štít a na Skalnatom plese bola malá kôpka snehu. Bol neskutočne nadšený, že mohol prvý krát v živote niekoho zguľovať a aj si to poriadne užil. „Veľmi sa mu páčili jaskyne a hlavne hrady a zámky. Na jeho narodeniny sme ho spolu s rodičmi zobrali na stredoveké dni na Holíčsky zámok a bol nadšený. Dokonca si kúpil aj meč a odniesol späť do Austrálie. Páči sa mu, že na Slovensku je veľa štátnych škôl a vzdelanie je oveľa prístupnejšie pre mladých ľudí. V Austrálii sú školy veľmi drahé a je štandardom, že si ľudia na ne musia zobrať vysoké pôžičky, ktoré potom ďalších 30 rokov splácajú.“  Svadbu mali len austrálsku a plánovaná slovenská sa bohužiaľ kvôli covidu nekonala, takže Matt nemal šancu na vlastnej koži zažiť všetky naše tradície. Jankin priateľ bol aj nemilo prekvapený kvalitou ciest, hlavne v Bratislave sú podľa neho v katastrofálnom stave. Keď ňou raz prechádzali, videl žeriav, ktorý bol postavený na niekoľkých tehlách a v podstate nebol nikde pripevnený a Matt zostal úplne zhrozený z bezpečnostných pravidiel. „Napriek tomu ho Slovensko neomrzelo a snáď ani dlho neomrzí,“ uzatvára Janka s nádejou v hlase.

 

- - Inzercia - -