Dnes je štvrtok, 06.október 2022, meniny má: Natália
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Psychologička Marta Zaťková: Cez situácie nekomfortu, nepohody a nezdarov rastieme a sme silnejší

september 17, 2022 - 07:00
Dosiahnuť duševnú pohodu nie je vždy jednoduché. Snažíme sa o to všetci, a i keď šípime, ako by sme na to mali ísť, nie každý deň je nedeľa. Svoje o tom vedia aj účastníci TV šou Extrémne premeny, ktorí majú situáciu sťaženú nadváhou. Prečo sa ľudia dopracujú až k tak vysokej váhe a aké sú príčiny vzniku protichodnej nebezpečnej choroby anorexie sme sa opýtali PhDr. PaedDr. Marty Zaťkovej, PhD.
Foto: 
Tv Markíza

Hovorí sa, že „všetko je v hlave“. Súhlasíte s tým? Ovplyvňuje to, ako vyzeráme, naše vnútorné nastavenie?

Začala by som tým, že to, ako sa cítime, ako emočne reagujeme na svoj obraz v zrkadle, teda akú emóciu tento obraz v nás vyvoláva, ovplyvňuje naše nastavenie. Čiže, ani nie to, ako vyzeráme, ale aká je naša spokojnosť s tým, ako sa vo svojom tele cítime, ovplyvňuje naše nastavenie. Zameranie sa na cieľ je potom vhodným pomocníkom v tom, aby sme na sebe pracovali. Slovné spojenie „všetko je v hlave“ je v mojom pochopení sústredenie sa na to, nakoľko budem výrazne zameriavať svoju pozornosť, aká je moja motivácia, dôslednosť, zodpovednosť a schopnosť doťahovať predsavzatia do konca a nevzdávať sa v bode, keď to už nebude pre mňa komfortné. Pri chudnutí vždy vieme, že sa dostaneme aj do fázy, keď to príjemné nebude, ale zároveň nás to hneď neodradí a dokážeme sami seba motivovať, aby sme vydržali, zotrvali a vnímali dôležitosť práce so sebou a pre seba. 

V šou Extrémne premeny pracujete s ľuďmi s veľkou obezitou. Aké sú z vášho pohľadu najčastejšie príčiny, že sa človek dopracuje až k tak veľkej váhe?

Jadrové a kľúčové sú v mojom ponímaní naše návyky. V detskom veku sa formuje náš prístup k športu a aktivite, k zdravej strave – formujú sa naše chute, isté jedlá sa v rodinách varia viac a iné menej. Samozrejme, aj ďalšie faktory, ktoré súvisia so životným štýlom, ako je napríklad fajčenie (aktívne alebo pasívne) sú tiež predpokladom, nakoľko sa obezita ako taká dokáže rozvinúť. Výrazným prvkom pri nadváhe je rozhodne aj celkový denný režim, stravovací režim, spánková hygiena a šport ako prostriedok k psychickej aj fyzickej regenerácii. Stres, nepohoda, nepravidelná strava a rýchly životný štýl dokáže umocniť nespokojnosť a opatrne podporiť vznik obezity, ktorá môže prerásť až do extrémnych, teda morbídnych rozmerov. V posledných štúdiách sa uvádzajú aj významné sociálno-ekonomické a environmentálne faktory, ktoré tiež ovplyvňujú náš prístup k vyhnutiu sa alebo vystaveniu správania vedúceho k obezite. Je preukázané, že ľudia, ktorí majú lepšie finančné možnosti, viac preferujú zdravú, kvalitnú možno stredomorskú stravu, taktiež ľudia s vyšším vzdelaním a zároveň aj osoby fungujúce v komunite ľudí s inými ľuďmi s kontinuálnou športovou aktivitou sú menej ohrození obezitou. Títo ľudia následne vykazujú aj aspekty lepšieho kardiovaskulárneho zdravia.  

Čo vás v šou Extrémne premeny na súťažiacich prekvapilo?

Za tých 12 mesiacov spolupráce nemôžem povedať, že ma niečo na súťažiacich výrazne prekvapilo, skôr som mala možnosť vidieť odhodlanie a krízy v procese zbavovania sa nadváhy u každého jedného z nich. Naučila som sa, že kríza v celom procese zmeny prirodzene prichádza, síce neviem kedy príde, ale viem, že príde. Je prirodzeným procesom postupnej práce na sebe, že isté zaseknutia sú prirodzene prítomné, ako rebelovanie tela a duše, keď dochádzajú sily a potrebujeme prestúpiť na ďalšiu úroveň. Zameranie sa na cieľ (úbytok hmotnosti) sa nie vždy ukázalo ako najužitočnejšie, významná bola viac cesta a proces zameraný na tvorbu nových zdravých návykov v oblasti starostlivosti o seba, svoju stravu, spánok, oddych aj regeneráciu v kombinácii so športovou aktivitou. Bolo zaujímavé sledovať limity a stratégie zvládania jednotlivých súťažiacich, ich prístup k sebe a zmeny vo vzťahu k sebe samému, keď sa darí a aj vtedy, keď sa nedarí.

Viacerí súťažiaci prestali počas chudnutia jesť, pretože tak lipli na tom, aby schudli, až to dohnali do extrému. Deje sa to bežne? Ako predchádzať tomu, aby si človek neubližoval?

Ľudia často v smere motivácie k chudnutiu využijú rôzne stratégie a nezriedka siahajú aj po tých extrémnejších. Redukcia hmotnosti prostredníctvom zle nastaveného stravovacieho plánu vie zhoršiť globálne fungovanie organizmu a zastaviť proces úbytku hmotnosti. Súťažiaci v Extrémnych premenách mali v porovnaní s bežnými ľuďmi výhodu v tom, že boli každý týždeň monitorovaní výživovým poradcom Michalom Páleníkom, konzultovali jedálničky spolu s Marošom Molnárom a ich hmotnosť a zmeny boli dôsledne sledované tak, aby redukcia hmotnosti nebola radikálne rýchla, ale postupná a hlavne zdravotne dobre ošetrená. Uvedomujem si, že bežne ľudia nie sú nastavení mať tento typ podpory aj pri bazálnom chudnutí a formovaní váhy, ale na jednej strane je to veľmi významné, realizovať boj s obezitou pod dohľadom tímu odborníkov. V prípade Extrémnych premien a ich súťažiacich sa naozaj bavíme o morbídnej obezite a významných zmenách váhy, ktoré musia byť sledované špecialistami. Bežne je menej časté, že človek, ktorý si pri redukcii hmotnosti povie, že chce schudnúť cca 10 kg, toto konzultuje s odborníkmi, a tým pádom volí stratégie, ktoré viac ublížia, ako pomôžu. 

Aký by mal byť postoj rodičov, partnerov a kamarátov, ak má blízky človek nadváhu? Ako mu pomôcť?

Určite je dôležité o tom hovoriť. Ak je náš vzťah blízky, je vhodné pomáhať s odhodlaním a vytrvaním niečo s tým urobiť. Môžeme tohto človeka v pláne podporiť, účinné sa vykazuje napríklad športovať a vyvíjať športové aktivity spoločne s ním, motivovať ho. Rodinám by som odporučila spoločne prevziať životný štýl postavený na zdravej strave, kvalitnom spánku a regenerácii. To všetko má potom možnosť umocniť motiváciu a urobiť niečo užitočné aj pre rodinu. Pomáhame príkladom, pomáhame zapojením aj samého seba do procesu a vierou, že náš partner, kamarát či dieťa sa prirodzene pridá. Rozhodnutie, odhodlanie, vytrvalosť a zmena je však stále v rukách človeka, ktorý sa rozhoduje zmeniť svoje vlastné návyky. 

Svoju úlohu zrejme zohráva aj túžba zapadnúť, perfekcionizmus..

To je veľmi individuálne, či túžba zapadnúť súvisí s procesom chudnutia. Rovnako perfekcionizmus. Každá z uvedených vlastností má pozitívnu aj negatívnu modalitu, preto v správnej miere vie byť užitočná a aj kontraproduktívna. 

Aké sú prvé príznaky anorexie a bulímie? Kedy by mali rodičia detí spozornieť?

Poruchy príjmu potravy sú zasa iná kategória a môžeme ich niekde na začiatku vnímať ako snahu o redukciu hmotnosti. Mentálna anorexia je porucha príjmu potravy, ktorá je charakteristická silnou túžbou schudnúť a úmyselným cieleným znižovaním telesnej hmotnosti. Pacienti vtedy odmietajú jedlo, nie preto, že by im nechutilo alebo by jesť nemohli, ale preto, že jesť nechcú. Výrazný úbytok hmotnosti sa u nich často spája s rozvojom ďalších zdravotných problémov a v extrémnych prípadoch až s rizikom smrti z podvýživy. Typický je veľký strach z tučnoty, skreslená predstava o vlastnom tele a pocity menejcennosti. 

Mentálna anorexia prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa nemusia objaviť všetky príznaky. Od bežnej cielenej redukcie hmotnosti sa však spravidla odlišuje nasledujúcimi znakmi:

•          veľmi intenzívny strach z obezity

•          využívanie nevhodných praktík chudnutia (laxatíva, diuretiká, zvracanie, hladovka)

•          skreslený obraz o vlastnom tele

•          odopieranie si potravy aj po dosiahnutí želaného výsledku

•          veľmi nízky BMI (pod 17,5)

 

V porovnaní s mentálnou anorexiou ľudia s bulímiou uviazli v cykle veľkého množstva jedla, a potom sa toto prejedanie snažia kompenzovať zvracaním, preháňadlami, diuretikami, hladovkou či prehnaným cvičením. Včasná intervencia ponúka najlepšiu príležitosť pre rýchle a trvalé uzdravovanie sa z bulímie. Pre ľudí, ktorí netrpia poruchou príjmu potravy, je normálne, keď niekedy zjedia trochu viac alebo si občas trochu viac doprajú. Nemali by sme si to zamieňať s bulímiou. Počas takéhoto záchvatového jedenia ľudia s bulímiou nemajú kontrolu nad tým, koľko toho zjedia a ako rýchlo to zjedia. Jedlo, ktoré počas takéhoto záchvatu skonzumujú zahŕňa veci, ktoré by za normálnych okolností nejedli. Epizódy takéhoto záchvatového jedenia sú často veľmi vyčerpávajúce, pretože ľudia s bulímiou dávajú veľký dôraz na svoju hmotnosť a vzhľad a môžu svoje telo vnímať oveľa väčšie, než v skutočnosti je.

Anorexia je beh na dlhú trať. Na čo si majú dávať pozor ľudia, ktorí ju niekedy prekonali?

Metódou prvej voľby je v prípade mentálnej anorexie aj bulímie jednoznačne intenzívna psychoterapia – individuálna aj skupinová, medikamentózna liečba a dohľad psychiatra. V závislosti od stavu pacienta je ju možné realizovať ambulantne alebo na oddelení. K hospitalizácii sa pristupuje v prípadoch hraničnej a život ohrozujúcej podvýživy alebo tam, kde je predpoklad, že domáce prostredie neposkytne pacientovi dostatočnú podporu v liečbe. Prvotným a prioritným cieľom terapie je zvýšenie hmotnosti, normalizácia stravovacích návykov, zreálnenie sebaobrazu, podpora sebavedomia a zmena postojov k sebe samému.

Môžeme vôbec niekoho z poruchy príjmu potravy viniť?

Je to choroba ako každá iná. Platí také príslovie, že chorobu si človek nevyberie, ťažko ho z nej teda i viniť. V prípade anorexie a bulímie platí, že je jednoduchšie predchádzať rozvoju nebezpečných postojov a návykov, ako ich neskôr meniť. Predovšetkým sa treba vystríhať pred nevhodnými stravovacími návykmi a nebezpečnými stratégiami kontroly telesnej hmotnosti, ako sú diéty, hladovky, zvracanie a iné. Medzi hlavné ciele v oblasti prevencie porúch príjmu potravy patrí zdravé stravovanie, minimalizovanie rizík diét, eliminovanie vplyvu médií a kultúrnych stereotypov voči fyzickému vzhľadu a telesnej hmotnosti, posilnenie sociálneho statusu ženy a poznanie hraníc primeranej športovej aktivity. Veková hranica vzniku poruchy sa posúva do obdobia včasnej puberty. Je teda potrebné hovoriť s rodičmi detí o prevencii v tomto kritickom období. Mali by deti poučiť o základných genetických rozdieloch v typoch ľudského tela a upozorniť ich na škodlivosť predsudkov. Nemali by kritizovať hmotnosť dieťaťa, lebo to uňho znižuje sebavedomie. Je potrebné viesť s deťmi diskusiu o nebezpečenstve diét, o vhodných a nevhodných jedlách, o primeranom cvičení, a samozrejme, by mali byť vzorom pre svoje deti, pokiaľ ide o správnu životosprávu. Dôležité miesto v rámci prevencie majú aj učitelia, keďže deti značnú časť dňa trávia v škole. Mnohokrát si práve učitelia všimnú prvé varovné príznaky, ktoré upozorňujú na nebezpečenstvo vzniku porúch príjmu potravy. 

Ako sa môže človek čo najlepšie o seba vnútorne postarať? Formy psycho-hygieny..

Perspektíva budúcnosti je v živote veľmi dôležitá. Teda mať cieľ, vedieť čo v ňom má byť, mať systém fungovania v manželstve, priateľstve, práci a vlastnom rozvoji. Cesta za perspektívou budúcnosti môže byť náročná, možno nie priamočiara, preto v nej potrebujeme významné oporné a vzťahové osoby. Nikto izolovaný nevykazuje aspekty vnútornej pohody a šťastia. Potrebujeme mať priateľov, blízke osoby, laických terapeutov a dôležité jadrové osoby. Dôležité sa javia aj zmysluplná práca alebo štúdium, ktoré nás bavia a dokážu zamestnať naše myšlienky. Samozrejme, šport, umenie a kultúra sú tiež cenné oblasti na pohladenie duše. V prípade, že sa opakovane ocitáme v zdanlivo bezvýchodiskových situáciách, je užitočné pracovať aj so psychoterapeutom, ako odborníkom na duševné zdravie a hľadať riešenia tam, kde aktuálne vidíme viac problémov. 

Ako viesť deti k pokoju v duši a vlastnej spokojnosti?

Vysoko užitočné je ísť vlastným príkladom, chcieť od detí len to, čoho sme aj my samotní schopní. Zdravo jesť, športovať, kvalitne spať a starať sa o seba tak dobre, ako sa len dá. Významné je tiež nestavať si svoju sebahodnotu na atraktívne vybudovanom zovňajšku, ale na zdravo vyzerajúcom tele, ktoré je podľa potreby fyziologicky a prirodzene obalené aj tukom. Sociálne siete sú rýchlou cestou k získaniu informácií, ale aj cestou ku skresleným, filtrovaným a v mnohých prípadoch aj špecificky upraveným a snímkovaným životom, kde sa zachytáva často len to, čo je pekné, špecificky pre oko príjemne upravené. 

Bežný život je plný aj situácií mimo týchto snímkovaných záberov. 

Je plný aj situácií nezdarov, lebo z tých sa učíme, situácií sklamaní, lebo tými sa stávame odolnejší a situácií, s ktorými nie sme veľmi spokojní – vďaka ktorým posúvame naše hranice akceptovania samého seba a vlastnej nedokonalosti. Cez situácie nekomfortu, nepohody a nezdarov rastieme a stávame sa silnejšími. Tieto situácie sú často kriticky vnímané deťmi a mladými ľuďmi, lebo nie sú plne v komfortnej zóne. Obezita, nezdravé stravovacie návyky, absencia športovej aktivity vznikajú práve v zóne plného komfortu. Akokoľvek ťažko sa to počúva, konzumný životný štýl neprináša dlhodobo toľko výhod, šetrenia času a pohody, ako sme očakávali.

- - Inzercia - -