Dnes je pondelok, 28.november 2022, meniny má: Henrieta
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Monika Hilmerová: Doprajte si krátke rande

september 29, 2022 - 16:00
Sympatická rodená Bratislavčanka a mama dvoch detí, Monika Hilmerová, je v herectve stálicou, veď prvé pokusy s kamerou prišli už v detskom veku a ako tínedžerka nastúpila do obľúbeného Radošinského naivného divadla. Momentálne sa venuje natáčaniu 2. série kriminálky Odznak Vysočina a preto pravidelne pendluje medzi Bratislavou a Prahou. V Bratislave tiež natáča seriál Druhá Šanca, ktorý prináša TV Markíza.
Foto: 
facebook

Leto sa blíži do svojho finále, podarilo sa vám oddýchnuť si a splniť si sny? Odložili ste si nejaké aj na jeseň?

Leto bolo veľmi príjemné pretože okrem práce som mohla ísť aj na dovolenku, boli sme dva týždne v Španielsku s rodinou a priateľmi, ja teda nie celé, lebo som ešte musela odohrať nejaké predstavenia v Slovenskom národnom divadle v júli, ale potom som mohla za rodinou prísť. Stihli sme aj pár dní len s manželom Jarom v Aténach. Popri cestách som natáčala seriál Druhá šanca pre televíziu Markíza a seriál Odznak Vysočina pre televíziu Nova, čo natáčame na Vysočine a v okolí a taktiež v Prahe. Leto bolo pekné, tak môžem povedať, že sny som si splnila, lebo som mala aj pekné časy s dovolenkou, ale aj s prácou, ktorá mi robí radosť. Som veľmi spokojná a či som si niečo odložila na jeseň? Áno, niečo mi pribudne- k týmto dvom seriálom ešte Slovenské národné divadlo, kde hrám, a kde už opäť od septembra máme skúšky a predstavenia.

Monika Hilmerová: Doprajte si krátke rande

Práve na jeseň prichádza na televízne obrazovky pokračovanie seriálu Druhá šanca, kde vás diváci môžu zažiť ako virologičku Dianu Richterovú. Čo pre vás obnáša príprava na rolu v televízii?

Na každú rolu sa pripravujem predovšetkým tým, že o nej premýšľam a hľadám spôsoby, ako uchopiť konkrétny charakter. Samozrejme to obnáša čítanie scenára, prácu s ním, učenie sa textov, takže som sa pripravovala rovnakým spôsobom, ako pri iných rolách.

Seriálová ponuka televízií je na jeseň mimoriadne pestrá, čo podľa vás diváka pritiahne práve na Druhej šanci?

Myslím si, že už prvá séria si divákov získala, napokon šlo o jeden z najúspešnejších seriálov na televíznych obrazovkách vôbec. Aj mňa samotnú práca na seriáli teší, hrám typ postavy, s akou som doteraz nemala skúsenosť a verím, že diváci sa tešia na už známe postavy, ale aj všetky nové, ktoré pribudli.

Ako reagujú na fakt, že ste s mužom známe osobnosti vaše deti Zara a Leonard?

Úplne normálne. Nie je to pre nich niečo nové, s čím by sa museli vyrovnávať naraz. Našu prácu poznajú úplne od narodenia, takže je to pre nich úplne prirodzené. A ako sa často vraví, v momente, keď umelec zo Slovenska prejde hranice, už ho nik nepozná. Tým, že žijeme v Rakúsku sa s tým, že sme na Slovensku známi ani vyrovnávať nemusia (úsmev). Myslím, že to berú úplne bežne, ako všetky deti berú prácu svojich rodičov.

Prvé skúsenosti s televíznym dabingom má za sebou aj vaša dcéra, budete deti podporovať, ak sa rozhodnú pre umeleckú prácu? Ste typ matky, ktorá by ich rada usmernila alebo im naopak dávate čo najviac slobody?

Áno, Zarka s vyskúšala aj dabovanie, aj hranie pred kamerou, ale to patrilo do jej útlejšieho veku a potom ju to už prestalo zaujímať. Momentálne má už dlhšie iné záľuby, ako aj Leo. Vyrastajú rovnako, ako iné deti, majú krúžky, záujmy sa menia, čo si myslím, že je v ich veku normálne, mení sa aj to, čím by sa chceli stať a podobne. Ide o prirodzené hľadanie, v čom ich s manželom podporujeme a, keď vidíme, že ich niečo baví, snažíme sa im to poskytnúť cez záujmové krúžky, nech sa k tomu môžu priblížiť. Samozrejme, že sa im snažíme rozšíriť obzory, aby toho spoznali čo najviac, ale určite na nich nepôsobíme v tom, aké povolanie by mali mať. To je podľa mňa utópia, ak si rodičia myslia, že deti navedú, na nejakú prácu. Myslím si, že deti by mali mať vo výbere slobodu a určite nie je dobré na ne tlačiť. Ani na mňa, ani na Jara nikto netlačil a rodičia nás podporili. Samozrejme, chceme, aby deti študovali, ale podstatné je, aby našli povolanie, v ktorom budú šťastní, nech už je akákoľvek.

Sama ste s herectvom začali už ako dieťa, bolo pre vás pri výbere povolania teda jasnou voľbou?

To je pravda, začala som, keď som mala desať rokov, ale herectvo pre mňa nebolo nejakou métou, ktorá mala byť moje povolanie. Skôr som herectvo brala ako koníček, popri tom, ako som hrala som navštevovala gymnázium, a v druhom ročníku som sa stala členkou Radošinského naivného divadla. Dokonca aj po gymnáziu, napriek tomu, že som už veľa hrala a natáčala, som si vybrala Filozofickú fakultu, odbor Andragogika a až v piatom ročníku som sa rozhodla, že herectvo mi aj tak zaberá najviac času a najviac ma baví, tak na čo stále hľadať niečo iné. Následne som vyštudovala Vysokú školu múzických umení a herečkou som sa už stala profesionálne, hoci teda môj prvotný detský sen to nebol.

Keď sa už pýtame na deti, ako zvládate psychicky náročnú prácu herečky a k tomu životnú rolu matky dvoch detí?

Dá sa to zladiť, hoci nejde o povolanie so štandardným pracovným časom od- do. Povinnosti zdieľame s manželom a vždy sa vieme dohodnúť. Samozrejme, veľmi nám pomáha aj rodina, starí rodičia, ale aj samotné deti a tak sa to zladiť a zvládnuť dá. Bez rodiny by to bolo veľmi ťažké, ale myslím si, že s týmto problémom sa stretáva žena- matka, v každom povolaní a práca herečky v tomto nie je iná, jedine, možno, ten nestabilný pracovný čas je rozdiel.

Po ťažkom predstavení v divadle asi nie je možné zo sekundy na sekundu prepnúť, alebo áno? Máte nejaký osvedčený trik?

Väčšinou nemôžem hneď zaspať, lebo je to riadny adrenalín, postaviť sa pred toľkých divákov a niečo odohrať. Bolo by podľa mňa zaujímavé, ak by nám s kolegami niekto pri predstavení zmeral tep, podávame maximálne výkony vo večerných časoch. Ja osobne ale nie som z tých, ktorí by si v sebe nejakú rolu niesli dlho, stáva sa to skôr v skúšobných obdobiach, alebo na začiatku natáčania, ale nemám to veľmi výrazné. Viem, že sú kolegovia, ktorí s tým mávajú problém, ale myslím si, že práve práca pred kamerou ma naučila veľmi rýchlo pracovať so svojimi emóciami – tak rýchlo, ako si ich viem vyvolať, viem ich aj rýchlo spracovať. Kamera si vyžaduje veľmi rýchle reakcie, keď sa povie „o tri štart“ a máte sa rozplakať, ak to neurobíte, scéna sa nenatočí. Rovnako tak po dotočení toho záberu musíte vedieť rýchlo strihnúť z emócie von a pripraviť sa na možno úplne inú scénu z úplne iného dielu. Takže natáčanie ma naučilo narábať veľmi pružne s emóciami pri hraní.

...a potom je tu ešte rola manželky, ako sa to dá podľa vás stihnúť, aby práca a deti neubližovali partnerskému vzťahu?

Myslím si, že zdieľanie práce a starostlivosti o deti patria k partnerskému vzťahu a posúvajú ho ďalej, neubližujú mu. Podľa mňa je ale veľmi dôležité, aby si partneri našli aj čas sami na seba. Myslím si, že to vzťah oživuje a obohacuje. My si napríklad, keď môžeme, radi doprajeme krátke rande, zájdeme do kina, na večeru, alebo ak sa dá, spravíme si sami zhruba raz za rok výlet na pár dní.

Monika Hilmerová: Doprajte si krátke rande

Zvyknete si preštudovať, kto by boli vaši kolegovia, predtým, ako kývnete "áno" na ponuku konkrétnej hereckej roly? Aká ste pri seriáli Druhá šanca partia?

To sú samozrejme veci, ktoré viete vopred, ale je to pre mňa veľmi dôležité, s kým na projekte pracujem. Nejde pritom iba o kolegov hercov, ale o celý štáb. Určite mi je veľmi príjemné, keď pracujem s ľuďmi, s ktorými mi je fajn, a ktorí sú vo svojej profesii dobrí. Na Druhej šanci sú fajn ľudia, s niektorými som sa už poznala, s inými nie, ale pri natáčaniach je dobrá atmosféra. Cítim sa tam dobre a som rada, že som mohla medzi týchto ľudí prísť.

Ste pomerne aktívna aj na sociálnych sieťach, aký k nim máte vzťah?

Ide o širšiu otázku asi rovnako, akoby ste sa ma spýtali na vzťah k televízii. Tú tiež môžete mať len pustenú a nevyberať si čo sledujete, konzumným spôsobom môžete prijímať akékoľvek programy a kanály bez ohľadu nato, či vám niečo prinášajú či nie alebo naopak, môžete si hľadať tie kanály, ktoré sú pre vás kvalitné a zaujímavé . Myslím si, že rovnaký prístup mám k sociálnym sieťam, sledujem tam to, čo ma zaujíma, to čo ma nejakým spôsobom obohacuje a niekam posúva. To čo ma nezaujíma, nesledujem. Myslím si, že je fajn, že ľudia majú slobodu a môžu si vybrať to, čo je pre nich zaujímavé. Dokonca si môžu vybrať sociálne siete nesledovať vôbec, ja si však myslím že sa tým trochu ukracujú, lebo ide o médium ktoré skrátka pribudlo, ale je to každého osobná vec. Pre mňa je zaujímavé, že môžem aj prostredníctvom sociálnych sietí oslovovať širšie publikum a slobodne tak, ako to cítim. Je mi to skôr príjemné, som tomu otvorená, čiže ja k sociálnym sieťam pristupujem takto. Príde mi to už prirodzené a tak trochu to považujem za súčasť svojej profesie. Rovnako, ako keď s divákmi komunikujem prostredníctvom ostatných médií, ako sú aj printové, kam patrí aj tento časopis. Všetkých divákov a čitateľov pozdravujem.

Ďakujeme za rozhovor!

- - Inzercia - -