Dnes je nedeľa, 04.december 2022, meniny má: Barbora, Barbara
Čas čítania
8 minutes
Zatiaľ prečítané

Neustále posúvam hranice svojich schopností

október 05, 2022 - 07:30
Choreograf Miňo Kereš patrí v súčasnosti k najaktívnejšej generácii choreografov na Slovensku a pravidelne sa zúčastňuje aj na projektoch v zahraničí. Je producent a umelecký šéf úspešných profesionálnych tanečných formácii The Pastels a Ladylicious. Je víťazom celosvetového festivalu ILDA AWARDS v Las Vegas v kategórii LIVE STAGE SHOW.
Foto: 
Archív Miňo Kereš

Vráťme sa k vašim začiatkom, pochádzate zo Zlatých Moraviec a úspešne ste sa pretancovali na najväčšie pódiá. Čo vás zlákalo k tancu a následne k choreografii? Kto vás inšpiruje na vašej ceste?

Celé to spustila náhoda, v podobe potreby obsadenia vzrastom čo najmenšieho prváka na mojej základnej škole do miestneho folklórneho súboru. Takže vďaka mojej výške, resp. nevýške, som tento „casting“ jednoznačne vyhral. Ale tanečný súbor a vystupovanie na javiskách sa mi veľmi zapáčilo, postupne som sa začal venovať aj moderným tancom. V prvom ročníku na gymnáziu som si založil už vlastnú tanečnú skupinu. Na diskotéke som si urobil taký mini kasting a aj na moje prekvapenie, podarilo sa dať dokopy osem nadšencov. Nakoniec sme spolu fungovali zopár rokov, realizovali sme sa hlavne účasťami v rámci celoslovenských súťaží a podarilo sa nám dosiahnuť aj významné víťazstvá a úspechy. Ale kariérny zlom, respektíve skutočný rozbeh, začal budovaním tanečnej školy Jumbo Dance Studio v Bratislave, po ukončení vysokej školy. Začal som navštevovať medzinárodné workshopy a spoznával som tanečníkov, ktorí niečo znamenali aj na svetových pódiách a mali možnosť spolupracovať s takými hviezdami, ako je Justin Timberlake, Usher, Beyonce... Mal som pocit, odhodlanie a presvedčenie, že môžem v rámci tanca ponúknuť novú, atraktívnu alternatívu. Postupne vyrástla “tanečná komunita s rukopisom Miňa Kereša”.

Ako choreograf ste spolupracovali aj na Bratislavských módnych dňoch. Ako si spomínate na toto obdobie?

Bolo to pre mňa niečo úplne nové. Najskôr som sa pýtal sám seba, či sa viem na predvádzacom móle plnohodnotne kreatívne realizovať. Nikdy predtým som sa ale s ničím podobným nestretol, no ja mám veľmi rád nové výzvy a skúsenosti. Zároveň ma táto ponuka lákala aj kvôli tomu, že mám ku móde veľmi blízko nielen pracovne, ale aj osobne. Ale hneď moja prvá skúsenosť bola neskutočná, v dobrom slova zmysle. BMD totiž vždy boli a stále sú fenoménom nielen na Slovenskej fashion scéne. Ohúrilo ma pracovné nasadenie a kreativita celého produkčného tímu na čele s pani Máriou Rehákovou, ktorá je dušou tohto projektu. Nadšenie mi priniesol aj fakt, že som sa mohol spoznávať, objavovať a detailnejšie navnímať umenie mladých módnych návrhárov a tvorcov. Bola to každopádne skvelá skúsenosť, ktorá mi potom napr. lepšie pomohla zvládnuť nároky televízneho prenosu MISS Slovensko. Z času na čas, ak to situácia dovolila a kreatívne to ladilo s prezentáciou konkrétnej prehliadky, bola pre mňa veľmi obohacujúca aj možnosť vytvoriť fúziu modelingu a tanca. 

Nesmieme opomenúť aj fakt, že ste zakladajúcim členom rapovej formácie Trosky, čo to pre vás vtedy znamenalo?

Môj príchod na gymnázium v 90-tych rokoch bol súčasne spojený s prílivom novej, zahraničnej hudby v slovenských rádiách a televízii. A vtedy som pocítil, že som hudobne našiel to „svoje“. Všetky tie nové songy som doslova nasával a zamiloval som si hlavne tanečnú hudbu, hip hop, street dance a celkovo kultúru, ktorú táto vlna slobody priniesla. A zistil som, že nás je viac. Vždy po škole sme sa začali stretávať u Veca v pivnici, kde sme spoločne počúvali hudbu, začali sme študovať hip hop a tak nejako sme sa možno pričinili o jeho zrod aj na Slovensku. 

Vytvorenie dobrej skladby je podľa mňa veľmi podobné tomu, ako sa tvorí dobrá choreografia. No a samozrejme pre dobrého choreografa je veľmi dôležitá muzikalita. Tvoriť hudbu a pracovať s ňou ako takou ma naučilo napr. pripraviť a vyrobiť si hudobný podklad k mojim choreografiám. Zároveň ma to určite lepšie naučilo pracovať s publikom, čo je tiež dôležitý atribút v rámci profilu tanečníka. Tanec nad rapom u mňa nakoniec vyhral, ale kompenzujem si to aspoň takými mojimi súkromnými koncertami v aute pri šoférovaní.

Pravidelne sa zúčastňujete aj na projektoch v zahraničí. V akých krajinách a na akých projektoch? Ako sa vám tam pracuje a v čom je to iné oproti Slovensku?

V rámci vystúpení hlavne s tanečnými skupinami The Pastels a LadyLicious sa mi podarilo odprezentovať a vystupovať prakticky po celom svete. Pomohli mi ku tomu skúsenosti z TV shows, kde som sa naučil pracovať a využívať moderné javiskové technológie a samozrejme fakt, že obe skupiny sú svetová liga a som na nich hrdý. Veľmi si vážim napr. možnosť spolupodieľať sa na slávnostnom otvorení turnaja LaverCup v Chicagu, rád spomínam na vystúpenia v Las Vegas, samozrejme prakticky v celej Európe. V rámci dlhodobej spolupráce s jednou z najprestížnejších značiek športového oblečenia som mal možnosť vytvoriť show pre vystúpenia aj v krajinách ako Dubaj, Qatar, India, či Pakistan. Rozdielnosti ale nejak zásadne nevnímam. Či som na Slovensku, alebo v zahraničí, vždy sa snažím odviesť maximum a to isté očakávam aj čo sa pracovných podmienok a profesionality týka. Každopádne je veľmi príjemný už samotný fakt, že naša práca je rešpektovaná aj v zahraničí.

Máte 17 ročnú dcéru Kláru. „Potatila sa“ čo sa týka pohybu?

Keďže Klára prakticky vyrastala v našom Jumbo Dance Štúdiu, tak si tanec zamilovala úplne prirodzene. Dokonca už vedie tréningy a odovzdáva skúsenosti mladším generáciám. Venuje sa tancu už profesionálne, je súčasťou formácií KRS MOVEMENT aj LadyLicious. Ale zároveň je aj ona pre mňa veľkou inšpiráciou, nakoľko je takým mojím umeleckým donášačom nových tanečných vplyvov a štýlov. Tanec sa stal neodmysliteľnou súčasťou aj jej života, hlavne ju veľmi napĺňa a teší, z čoho sa zase veľmi teším ja. Obzvlášť ma teší, že ju tanec naučil prijímať nové výzvy a začala venovať aj herectvu. V súčasnosti ju môžu diváci vidieť v postave Lucie v obľúbenom seriály Pán profesor na TV Markíza.  

Ste vo svojej kariére veľmi úspešný, čo je podľa Vás dôležité na to, aby človek dosiahol svoj sen?

Nikdy úplne sám sebe neuveriť, ale veriť svojmu cieľu a ísť si za ním. Aj po neúspechu. Takisto je dôležité snažiť sa o čo najväčšiu komplexnosť, neustálu snahu posúvať hranice svojich schopností a vždy odovzdať maximum. Mať chuť byť leader a raziť si svoju cestu, ale nemyslieť si zároveň, že len môj názor je vždy najlepší. Som tímový hráč. S tým je ale veľmi úzko spojená schopnosť obklopiť sa správnymi ľuďmi. Na druhej strane som v pracovnom procese nekompromisný na seba, aj na ostatných. Mám  rád profesionálne prostredie a tomu adekvátny prístup. Určite mi pomohlo, že som si prešiel všetkými etapami vývoja v rámci tvorby choreografie, prípravy show a budovania kvalitného teamu. A keď aj niečo nevyšlo úplne na 100 percent, tak “čo Ťa nezabije, to Ťa posilní”. Stále sa veľmi rád priučím niečomu novému, milujem výzvy, nové inšpirácie a hlavne ma to stále baví. 

Ako šéfchoreograf ste sa podielali na tvorbe TV prenosov: OTO, Miss Slovensko, Slávik, Superstar, Športovec roka, Český lev, ChartShow, Česko-Slovensko má Talent, Tvoja Tvár Znie Povedome, Let’s Dance. Čo máte radi na práci pre TV?

Veľké televízne show, hlavne tie s tanečným zameraním samozrejme, ma veľmi bavia a umožňujú mi doslova sa kreatívne vyblázniť. Zároveň ma napĺňa pocit akejsi milosrdnej driny a zodpovednosti uspokojiť diváka – profesionála, to znamená toho, kto je od fachu a tancu rozumie. Zároveň zaujať aj diváka – laika. Ten tanec možno vníma prakticky len cez svoj vkus a cez to, či sú tanečníci na javisku synchrónni. Preto sa snažím robiť choreografie tak, aby boli niečím výnimočné a aby niesli môj rukopis. Príjemne ma práca v TV motivuje aj čo sa týka zostavenia čo najlepšej company na javisku, a teda mať tam osobnosti, ktoré ešte povýšia moju prácu ako choreografa.

Pôsobíte aj ako choreograf divadelných predstavení: Agent Krowiak Zasahuje (muzikál), Boyband (muzikál), Esencia divokej ženy, Adriana Lecouvreur (opera SND), Veľká doktorská rozprávka (opera SND), Príbeh Ulice 1 a 2 (muzikál). Ak môžete porovnať s TV, v čom je divadlo iné?

Napriek tomu, že nie som štandardný divadelný choreograf, tak som si to vždy v divadle veľmi užil a proces prípravy predstavenia je výnimočný a neopakovateľný. Najskôr si vždy uvedomím a užívam dostatok času na prípravu predstavenia, čo v televízii častokrát nie je možné a pracuje sa v nej pod väčším tlakom. Divadlo je oveľa intímnejšie a myslím, že práve emócie z divadelného javiska sa dokážu intenzívnejšie dostať divákovi pod kožu a do duše. Televízny divák väčšinou dostáva finálny produkt v kratšej forme a v divadle ma napríklad vždy veľmi baví to postupná gradácia až do celkového zážitku. A potom pocit zo standing ovation, keď divák vracia emóciu späť na javisko, to človek musí zažiť. V televízii je zase náročnejšie uchopiť a zvládnuť „ten moment“, nakoľko pri live prenosoch sa ponúka len jedna šanca. Divadlo je v tomto zase ohľaduplnejšie, lebo je tu možnosť repríz, ktoré vždy môžu byť ešte lepšie. Každopádne si veľmi vážim už len samotný fakt, že mám možnosť striedať tieto dva svety. 

Ktorú tanečnú inscenáciu by ste odporúčali ľuďom si pozrieť a prečo?

Vždy keď sa chcem výnimočne inšpirovať a zároveň sa po náročnom období nejak umelecky odmeniť, tak jednoznačná voľba je Cirque du Soleil. Veľmi rád by som každému doprial možnosť vidieť napr. predstavenie „O“, alebo „Zumanity“. Zimomriavky po celom tele z toho, čo dokáže ľudská kreativita a talent. V rámci predstavení, ktoré som navštívili a nadchli ma v poslednom období u nás, vrelo odporúčam Carmen z dielne Jána Ďurovčíka.

Podporovali vás doma rodičia vo vašej práci?

Umeniu sa predo mnou nikto z rodiny nevenoval, takže moje nadšené aktivity boli z počiatku pre všetkých veľkým prekvapením a neznámou. Mojou prvou fanúšičkou, spriaznenou dušou a najväčším podporovateľom bola a je vždy moja mama. Teda s výnimkou, keď bolo treba podporiť a oceniť aj kostým, ktorý som mal na sebe (úsmev). Ale vždy som s ňou všetky moje nápady zdieľal, až priam som jej to slávnostne ohlasoval. Pravidelne som ju v noci budil, keď som sa vrátil z nejakého vystúpenia v okolí Zlatých Moraviec, aby mohla hneď precítiť pocity veľkej lokálnej hviezdy. Užila si v tejto sfére hlavne v mojom teenagerskom veku so mnou dosť zábavy a radi spolu na to spomíname. Samozrejme, som rád, keď ju môžem pozvať do hľadiska aj v rámci súčasných projektov, akým je napr. posledný Let’s Dance, ktorý si veľmi užila.

Na aký projekt sa najnovšie chystáte?

V tomto období pracujem na projekte TV Markíza – Tvoja Tvár Znie Povedome. Už siedmy krát som šéfchoreografom tejto úspešnej show, ktorú mám veľmi rád a považujem aj za svoje televízne dieťa. Paralelne skúšame nové vystúpenia v rámci štyroch galavečerov organizácie bojových športov. Zároveň som súčasťou a pripravujem výnimočný koncert na začiatku roka 2023, ale to je ešte vo fáze prekvapenia.

Viete oddychovať od choreografie a tanca? Ako najradšej?

Najradšej oddychujem aktívne pri športe a cestovaní. Pasívne pri sledovaní filmov a hlavne som obrovským fanúšikom pretekov Formuly 1. Nenechám si ujsť prakticky žiadny závod. Ak mám možnosť, tak najradšej spájam moje dve vášne naraz: vycestovať na závod a byť osobne pri tom. 

Viac sa dočítate v aktuálnom čísle SLOVENKY

- - Inzercia - -