Dnes je nedeľa, 04.december 2022, meniny má: Barbora, Barbara
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Veronika Ostrihoňová: Každý večer si poviem tri veci, za ktoré som vďačná

október 13, 2022 - 07:30
Šikovná a dobroprajná Veronika Cifrová Ostrihoňová sa teší z druhého dieťatka. Okrem detí jej robí radosť aj prichádzajúca práca, krásne babie leto a každý deň, ktorý prežije s vďačnosťou.
Foto: 
Archív Veronika Ostrihoňová

Práve vám končí obdobie šestonedelia, ako ho prežívate?

Rýchlo a intenzívne. Šimon je úplne iný ako bola Sára, keď bola maličká. Obaja si vyžadujú pozornosť, ale má ho rada. Napriek tomu, že veľa mám hodnotí toto obdobie ako veľmi náročné, ja si ho užívam. Aj kvôli tomu, že sa už nikdy nezopakuje, deti sú malé iba raz. Pri Sáre som sa chcela rýchlejšie vrátiť do pôvodného života, teraz si to chcem viac vychutnať. Možno pri treťom dieťati sa mi to podarí úplne naplno (úsmev).

Okrem komerčne známejších aktivít sa venujete aj nekomerčným projektom, akým a prečo?

Omama je môj srdcový projekt, je v ňom dokonca zapojených aj množstvo mojich známych. Až 87 % obyvateľov segregovaných osád žije pod hranicou chudoby. Ako spoločnosť robíme málo pre to, aby mali deti z osád šancu začať žiť lepšie. Rané detstvo má pritom zásadný vplyv na celý náš život. Omamy pochádzajú priamo z vylúčených komunít, poznajú situáciu, ľudí, vhodný jazyk, vedia dať rodičom argumenty, ktorým rozumejú. Vo veľkom množstve dokážu deťom z osád pomôcť a vytvoriť u nich také návyky, ktoré im neskôr zjednodušia cestu životom. Je to veľmi efektívne. Ďalším zmysluplným projektom je Teach for Slovakia, má pozitívne ďalekosiahle dôsledky. Veľmi by ma lákalo ísť niekam ďaleko učiť, no momentálne si to neviem predstaviť. Ešte spolupracujem aj s nadáciou Pontis, keď majú neziskové záležitosti, ktoré ma oslovia. 

Ste krásna žena, čo pre vás krása znamená?

Momentálne to, keď sa stihnem dlho osprchovať a nevybieham pri tom za dieťaťom. A keď si umyjem vlasy, to už mám pocit, že môžem ašpirovať na súťaž krásy :). Myslím si, že krása súvisí so spokojným vnútrom. Poznám veľa pekných žien, ktoré sú navonok tip top, no nejde z nich krásna energia. Dôležitá je pre mňa vnútorná empatia, prajnosť a láskavosť. To vidíte v úsmeve, v ľudských reakciách.. Poznám to aj podľa seba, keď som vnútorne rozháraná, odnesie si to telo alebo pleť.

Máte v očiach iskru, ako sa o ňu staráte?

Vedome si uvedomujem, čo všetko v živote mám. Na to sa trochu zabúda. Často spomíname to, čo nám chýba alebo to, čo by sme chceli. Ja si každý večer poviem tri veci, za ktoré som vďačná.

A funguje to?

Absolútne. Aj s deťmi, po narodení syna, keď som mala pocit úplného chaosu, že som sa ocitla v ZOO a nevedela som si predstaviť, ako si dám s tým rady a zrazu som si uvedomila, že sú s nami, všetci zdraví, máme kde žiť a čo jesť. Je to iba vlnka v mori, ktorú treba prekonať. More je veľké a u mňa aj veľmi pekné. Občas sme všetci chorí, občas sa nám nedarí, aj to patrí k životu. Rozumiem tomu, že sa ľudia potrebujú vyžalovať, to je normálne, no keď sa niekto sťažuje, že bol na dovolenke a čo všetko mu tam nevyhovovalo, to sa snažím naozaj vedome nerobiť. Pestuje sa u nás také všeobecné frflanie, tomu sa snažím vyhýbať.

Spolu s vaším mužom Matejom (Sajfom) nemáte fixný pracovný harmonogram, ako fungujete vo vašej rodinnej bubline?

Za to som tiež vďačná. Teraz mal päť dní za sebou prácu, nebolo mi všetko jedno, ale zase som si povedala, že cez víkend príde a bude s nami celý čas. Cez týždeň vysiela poobedia v rádiu, ale je extrémne účastný otec. Nebojí sa zostať s deťmi sám. Minule mal Šimona na rukách celú hodinu, iba vtedy neplakal a so Sárou sa na fit lopte hrali na školu. Máme aj pani, ktorá nám dlhodobo pomáha s domácnosťou aj s deťmi. Tak isto aj naše obe maminy, len obe ešte naplno pracujú a majú aj ďalšie vnúčatá. Už som pochopila aj to, že sa dá mať všetko, no nie v rovnakom čase. Nedá sa mať aj veľa detí, super kariéru, vyzerať perfektne a ešte byť aj perfektne naladená, nie sme stroje. Aj dnes som sa tešila na masáž, lebo ma veľmi bolí chrbát z nosenia dieťaťa a z dojčenia, a nič z toho nebude, lebo Sárka ochorela. Musím sa aj ja naučiť, že nejde všetko hladko a nedá sa mať všetko pod kontrolou. To je moja lekcia od detí. 

Keď sa vrátime do vašich bezdetných čias, tri roky ste študovali politológiu a históriu na univerzite v Paríži a na New York University v USA. Ako si spomínate na toto obdobie?

Bolo krásne. Neviem, či tam funguje nejaký spomienkový optimizmus, lebo minule sa ma na besede pýtali mladí ľudia, aké tam boli negatíva, a nevedela som vymenovať – žiadne. Samozrejme okrem toho, že to je drahé, musíte si na to požičať, avšak existujú rôzne štipendiá. Bavil ma život v tých mestách, tie boli samé o sebe školou. Nemala som vtedy partnera, sústredila som sa iba na seba, chodila po galériách a múzeách, pili sme lacné ružové víno.. Najmä som však spoznala veľké množstvo ľudí z rôznych krajín a kultúr. Doteraz som s nimi vďaka sociálnym sieťam v kontakte a každému, kto má tú možnosť, odporúčam podobnú skúsenosť. Vystaviť sa ľuďom z iných kultúr – to otvorí veľa v nás samotných. 

Ste rodená Bratislavčanka, môžeme vás nazvať lokálpatriotkou?

Asi áno, okrem štúdia v zahraničí som tu žila celý život. Snažím sa, aby sme mali pekné mesto. Teraz, ako chodím veľa s kočíkom, si uvedomujem, že ľudia nadobudli pocit, že parkovanie je naším životným právom. Je naozaj náročné sa niekam prekľučkovať. To určite treba ešte doladiť, no myslím si, že je to otázka historicko-sociálneho vývinu. Inak, aj ja niekedy zastanem zle, ale aspoň ma to vnútorne potrápi (smiech). Tým, že som z Bratislavy, ma baví aj spoznávať iné slovenské mestá. Starých rodičov mám zo Žiaru nad Hronom, mám veľmi rada Košice. Bratislava mi príde veľmi komfortná, máme blízko do Viedne, Budapešti aj do Prahy. To každý zo zahraničia ocení. Bývame neďaleko Horského parku, ten jednoducho milujem. Tam kočíkujem, dávam si tam pracovné aj súkromné stretnutia. 

Relácia Silná zostava na RTVS má momentálne kvôli vašej materskej dovolenke pauzu.

Mali by sme začať znova od januára. Je to asi najťažšie, čo som doteraz robila. Podieľam sa na každej časti diskusie, máme zavedený veľmi demokratický prístup. Niekedy sa mi môj muž až smeje, že ako dlho nad tým sedíme. A stále spolu. Je to také moje dieťa. Občas sú záblesky typu: Jéj, tak toto stálo za to, a niekedy sama sebe vynadám, či mi to naozaj treba. Teraz nad tým viac uvažujem, ako mám od toho odstup. Ten vždy pomôže, napadajú mi nové témy aj idey. Už teraz sa teším na návrat.

Máte aj vlastnú talkshow „SIT DOWN s Veronikou“, kde predstavujete inšpiratívne osobnosti. Brázdite ňou aj celé Slovensko..

Základňu máme v Bratislave. Pred covidom sme chodili aj po celej krajine, a to by som rada obnovila. Zažijete iné situácie, reakcie, otázky, veľmi ma to bavilo. Koncept je taký, že máme mediálne neznámu ženu so silným príbehom, ktorá ho predstaví divákom, a potom tam je známy muž, ktorý to trochu odľahčí. Publikum mávame skvelé, vždy vytvorí akúsi bezpečnú atmosféru. Zaujímavosťou je, že keď tam voláme ženu, hanbí sa, vykrúca, doslova nevie prijať, že chceme práve ju, no muži s týmto problém nemajú, príjmu radi pozvanie. 

Máte s manželom miesto, kde sa radi schovávate?

Do Vysokých Tatier. Kamaráti tam majú apartmány, tak sa tam chodíme veľa prechádzať. Možno aj my si raz doprajeme chalupu, no sme v tomto obaja dosť nezorganizovaní. To by sme museli kúpiť hotovú. 

A možno naopak, kde sa radi ukazujete?

Radi chodíme do centra Bratislavy. Je malebné, dáme si dobrý obed, kávičku. Matej miluje bicykel. Vyjdeme si aj do ospalých rakúskych dediniek poblíž – kde je len jedna krčma otvorená do 22-tej a inak nič. 

Zaoberáte sa aj budúcnosťou alebo žijete skôr v móde tu a teraz?

Áno, rada by som si urobila ešte jednu vysokú školu. A bola by som aj rada, keby moje deti žili istý čas v zahraničí. Začali sme o tom v poslednej dobe doma hovoriť, práve pod vplyvom všetkým udalostí, ktoré sa dejú. Veľmi vnímam to napätie v spoločnosti. 

A načo sa najbližšie tešíte?

Na to, keď sa mi podarí dostaviť sa na odročenú masáž. Teším sa aj na prácu. Už som sa pristihla pri tom, ako závidím môjmu mužovi, že ide robiť. A najmä, pomaly prídu Vianoce. Myslím si, že ich už aj naša Sárka docení. Nedávno oslávila tri roky a bola celá šťastná z torty, tak som zvedavá, čo povie na toľké množstvo koláčov.

- - Inzercia - -