Dnes je nedeľa, 04.december 2022, meniny má: Barbora, Barbara
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Slávka Tkáčová: Páči sa mi kým som, keď som s deťmi

november 18, 2022 - 08:00
Výherkyňa košického zlatého pokladu, bardejovské žieňa, talentovaná a ľudská. Autorka a interpretka Slávka Tkáčová.
Foto: 
Archív Slávka Tkáčová

Stali ste sa víťazkou 38. ročníka Košického zlatého pokladu, v hudbe nie ste žiaden nováčik, čomu prisudzujete víťazstvo? Je to hra osudu alebo tvrdo odmakané roky? 

Začala by som tak, že som zrejme bola v správnom čase na správnom mieste. Sedela som v zubárskom kresle a v pozadí bolo počuť rádio a aj informáciu o tom, že ešte prebieha prihlasovanie do hudobnej súťaže Košický zlatý poklad, ktorej deadline sa blížil o pár dní.  Zaujalo ma to a nejako sa mi podarilo nahrať a poslať tam pieseň. V tom čase som mala v šuplíku práve pieseň Zamilovaná. Spleť doterajšej práce aj niečoho vyššieho, čo ja nazývam Boh, to nakoniec celé vymysleli tak, že to moja pieseň vyhrala. Možno aj preto, že v nej človeka osloví práve to, čo prežil alebo práve prežíva. 

Pochádzate z veľkej hudobníckej rodiny, kedy ste si začali uvedomovať lásku k hudbe a pocit, že ju „potrebujete“ robiť? Na aké nástroje hrajú vaši rodinní členovia?

Nejako prirodzene som doma, neskôr na ZUŠ, rástla s hudbou. Na základnej škole som v sebe objavila dar vedieť  hudobne vyjadriť to, čo cítim. Vtedy som ako dvanásťročná zložila svoju prvú pieseň o mojom najobľúbenejšom futbalistovi Lionelovi Messim (smiech). Tá bola síce hrozná, no ja som práve vtedy konečne pocítila, že ma niečo baví, že mi niečo ide. V škole to bolo úplne opačne, takže si viete predstaviť, ako ma to potešilo. Ako som tak rástla, rástla aj moja láska a potreba mať hudbu po svojom boku. Inak to opísať neviem. Čo sa týka mojej rodiny, u nás doma panuje hlavne klavír a gitara, no sem tam sa ozve aj flauta, akordeón, bass gitara či bicie. 

Študovali ste hudbu, v čom vám to pomáhalo a v čom vás to obmedzovalo pri tvorbe piesní?

Študovať na konzervatóriu bol môj sen už na základnej škole, no táto etapa môjho života prišla nakoniec až po ukončení vysokej školy. Bolo to obdobie, na ktoré budem spomínať rada, mala som veľké šťastie na skvelých pedagógov. Konzervatórium prirodzene dýcha umením. Od múrov školy až po každého jedného žiaka. Občas som zažívala pocit, že si od hudby a všetkého okolo toho potrebujem oddýchnuť, čo sa mi predtým nestávalo, lebo mojím oddychom bola vždy práve hudba. To sa mi nepáčilo a pamätám si obdobie, keď som chcela s hudbou seknúť. Určite na tom nemá zásluhu len toto prostredie, ale myslím, že ma do istej miery ovplyvnilo aj to. Stále však budem za to všetko vďačná. Dalo mi to veľa. 

Boli ste istý čas v zahraničí v Portugalsku, čo ste tam robili? Aká Slávka Tkáčová odchádzala tam a aká sa vrátila?

Áno, pred dvoma rokmi som tam odišla na stáž. Cez víkendy som tam pôsobila v slovenskej škole, kde som mala na starosti hudbu a slovenský jazyk, a cez týždeň sme mávali online hodiny so zahraničnými študentmi, ktorých sme učili slovenský jazyk. Keď som odchádzala do Lisabonu, nemala som žiadne očakávania, no to, čo som tam stihla za ten čas zažiť mi ukázalo nové obzory, začala som na veci pozerať z viacerých uhlov pohľadu a okrem iného som sa stala samostatnejšou. Vraví sa, že s kým človek trávi najviac svojho času, takým sa nevedomky stáva. Mala som veľké šťastie na ľudí, ktorých som tam stretla, no obzvlášť na kamošku, s ktorou som túto stáž absolvovala. Ukázala mi, čo je naozajstná radosť z maličkostí, ozajstná pokora a aká jednoduchá vie byť láskavosť. Ku každému a fakt za každej okolnosti. Zažiť toto, prísť na nádherné miesta, z ktorých človek čerpá doteraz, ho nemôže nechať ostať byť tým, kým bol. 

Angažujete sa aj charitnej oblasti, pomáhate rodinám v zlej finančnej situácií. Priblížte nám projekt OZ RecyVeci Slovensko.

Občianske združenie RecyVeci sme spolu s mojimi sestrami Lenkou a Dankou založili pred viac ako dvoma rokmi. Našim cieľom je šíriť dve základné myšlienky a to, pomoc ľuďom a našej planéte. V praxi to vyzerá tak, že predávaním recyklujeme nosené oblečenie. Výťažok z celého predaja následne putuje rodinám z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, ktoré potrebujú finančnú podporu. Počas nášho pôsobenia sme doposiaľ obdarovali dokopy osemnásť rodín a dvadsaťosem detí zo sociálne nevyhovujúceho prostredia.

recyveci-240.jpg

Foto: 
Archív Slávka Tkáčová
 

Spolupracovali ste s výraznými hudobníkmi súčasnej hudobnej scény. Danielom Špinerom, Branislavom Kociovom, Jurajom Rašim či Michalom Šelepom. Aké to je pre vás pracovať s profesionálmi a s kým by ste rada robila ak by ste mali tú možnosť?

Toto obdobie bolo pre mňa čarovné, no takto ho dokážem vnímať až teraz. Nie preto, že by som si to vtedy nevážila, práve naopak, no neuvedomovala som si, že stáť na pódiu a mať takú istotu v špičkových hudobníkoch, zažijú len veľké hviezdy a potom ja (smiech). Bol to čas môjho hudobného rastu, za čo vďačím práve im. Snažila som sa nasávať všetko. Po ľudskej aj hudobnej stránke, a čerpám z toho dodnes.

Ste absolventkou Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a momentálne pracujete na Bilingválnej Montessori škole, čo sa vám na práci s deťmi páči?

Deti sú dar. Či si to uvedomujeme alebo nie. Samozrejme, je potrebné budovať trpezlivosť a mať zlaté nervy, no napriek všetkému je to nádherné poslanie. Byť niekým, kto im ako jeden z prvých otvára bránu do sveta hudby a v Montessori prostredí, dovolím si tvrdiť, aj do sveta reálneho života. Je to niečo krásne a vzácne zároveň. Okrem toho sa mi páči aj to, kým som, keď som s nimi. 

Nedá mi neopýtať sa na názov vašej novej piesne. Ste zamilovaná?

Toto je ťažká otázka, aj keby som ju položila sama sebe (smiech). Idem sa teda zamyslieť... Zamilovanosť je silný pocit, ktorý bol kdesi v mojom srdci hlboko vrytý a intenzívne som ho prežívala. Preto je ťažké po relatívne ešte stále krátkom období vytrhnúť to všetko aj s koreňmi. Teraz som však šťastná, že sa môžem nanovo zamilovávať do hudby a do vecí, ktoré som zanedbávala. Teším sa, čo ma čaká a snažím sa pozerať už len vpred. 

Blížia sa najkrajšie sviatky roka, pochádzate z Bardejova, budete ich tráviť tam alebo ostanete v Bratislave?

Na Vianoce sa teším vždy najviac. Budem doma, v Bardejove, s mojou rodinou, priateľmi a so všetkým, čo k ozajstnému čaru Vianoc patrí. Posledné roky máme vo zvyku tráviť istý čas sviatkov aj na Orave. Býva tam moja staršia sestra, a keďže majú pár dňový prírastok do rodinky, budeme mať Vianoce ešte o čosi krajšie. 

Aké máte najbližšie hudobné plány?

Momentálne pracujeme na vianočnej piesni aj s detským speváckym zborom, ktorá by mala vyjsť v prvej polovici decembra aj s klipom. Toto je pre mňa vec, na ktorú som sa naozaj veľmi dlho tešila a myslím, že sa máte na čo tešiť. Tiež pripravujeme aj malý vianočno-adventný koncert spolu so spevákom, gitaristom a huslistom Jamesom Evansom. Ostatné veci sú zatiaľ len v plánoch, zatiaľ neuchopiteľné, no ak sa to zmení, všetko sa dozviete ako inak – cez moje sociálne siete. 

 

- - Inzercia - -