Dnes je piatok, 16.apríl 2021, meniny má: Dana, Danica
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Deana drží nad vodou mňa

január 31, 2012 - 14:00
Vlani v lete predstavil režisér JURAJ JAKUBISKO svoj nový filmový projekt s názvom Slovanská epopeja, ktorej premiéru plánoval na rok 2013. Nakrúcanie sa však ešte nezačalo. Súvisí to s udalosťami z konca roka, ktoré zasiahli jeho rodinu?
Foto: 

 

On sa ocitol nečakane v nemocnici, jeho manželka Deana čelí obvineniu z dopravnej nehody, pri ktorej prišiel o život človek...

Je to trocha zložitejšie, i keď nás, samozrejme, tieto udalosti zasiahli. V nemocnici som však bol skôr na pozorovaní. Keďže som už starší, tak sa mi niektoré súčiastky začínajú kaziť – je to so mnou ako s autom... No a práve preto, aby som bol v kondícii na nakrúcanie filmu, ktoré ma v tomto roku čaká, tak ma tam dávali dohromady. 
 

 

Ako nesie následky dopravnej nehody vaša manželka Deana?
Ťažko, ale môže sa to stať každému... Je to otázka akejsi vyššej sily, kde a kedy vás niečo podobné v živote čaká... Tak sa tomu nevyhnete. Som však prekvapený, koľko má sily. Má jej viac ako teraz ja. Pokojne dokáže robiť desať vecí naraz. Ovplyvnilo ju to, ešte aj ovplyvní, pretože do priebehu súdneho konania vojdú rôzne médiá, ktoré to budú nafukovať... Ale to už každý vie, vedia to už aj čitatelia, ako to v takýchto prípadoch chodí. V práci nás spomínané udalosti nezastavili, i keď možno nepokračujeme s takou iskrou a nadšením, ako sme zvyknutí.
 

V akom štádiu sa teda nachádzate s pripravovaným veľkofilmom Slovanská epopeja? 
S prípravou som v podstate hotový – mám dokončený scenár, no stále ho vylepšujem. Film má podtitul Tisíc rokov samoty. Mnohé veci, postavy poznáme z histórie, no nevieme ani to, kde sú mnohí pochovaní, môžem si ich teda vymyslieť, ale musím to robiť zodpovedne. To všetko si uvedomujem. Nie som ešte rozhodnutý, či by to mal byť dvojdielny film. Keďže ide o koprodukciu deviatich štátov, budem musieť splniť aj niektoré ich požiadavky. Deana bola už dvakrát v Moskve, rokujeme s Američanmi... S niektorými štátmi má už podpísané zmluvy, napríklad s Nórskom, Francúzskom. Keď som robil scenár, venoval som sa histórii, teraz sa viac venujem hlavným postavám, ako je Svätopluk, Cyril, Metod, Rastislav... Pôjde o medzinárodné obsadenie, podobne ako to bolo vo filme Báthory. Aj výber hercov závisí od mojich zahraničných partnerov. Keby ste prišli ku mne na scénu, mám tam napríklad vyložených štyridsať Svätoplukov – štyridsať rôznych tvárí, ako ho stvárniť... Veľa vecí je ešte stále otvorených.
 

 

Budú tam mať miesto aj talentované deti, ktoré ste našli cez váš nadačný fond Plaváček?
Určite, ide o veľký projekt a peknú úlohu tam zohrajú aj deti.
 

Plaváček, ktorý podporuje talentované deti z detských domovov a zo sociálne slabších rodín, ste v roku 2010 rozšírili aj na Slovensko. Našli ste u nás dosť talentov?
Našli, ale je to ešte rozbehnutá otázka. Viem, že tam máme talentovaných výtvarníkov, tanečníkov. Plaváček prechádzal určitým vývojom. Pôvodne sme chceli v Česku len odbremeniť rodičov tých detí, ktorých vytopila veľká voda. Postavili sme stanový tábor, kde bolo šesťsto detí. Vtedy som však Deane hovoril, že rodičia nám tie deti nedajú, veď prišli o domovy, nechcú prísť aj o deti... A tak sme tam išli osobne, vysvetlili sme im, o čo nám ide. Keďže k nám mali dôveru, tábor napokon vznikol. Deťom sme poskytli pomôcky na učenie a iné veci, keď toto prešlo, zistili sme, že medzi nimi sú veľké talenty a zostávajú bez povšimnutia. A tak sme začali robiť niečo ako Lorenzo Medicejský, bez ktorého by neboli napríklad Michelangelo a Donatello, renesanční otcovia. Na začiatku vznikali pesničky, tance, maľba, potom to prešlo aj na šport.
 

 

Viem, že ste zažili aj mnoho dojímavých chvíľ...
Spomínam si na jedno dievčatko, ktoré z vďačnosti napísalo slová, ktoré ostatní zhudobnili a vznikla pieseň Nádej. To dievčatko bolo veľmi choré, medzitým zomrelo, no pesnička zostala a je veľmi krásna. Keďže je to už desať rokov, čo sme s Plaváčkom začali, talenty prichádzajú a odchádzajú. V Česku máme niekoľko detí aj na konzervatóriu, kde sa stávajú z nich výkonní umelci, niektorí spievajú v opere, máme majsterku sveta v stepovaní. No a hľadáme ďalšie talenty. Obdivujem svoju manželku Deanu, ktorá sa stará aj o Plaváčka. Niekedy to až preháňa a zanedbáva veci, ktoré sa týkajú našej filmovej produkcie. Našla v sebe akúsi potrebu tým deťom pomáhať. Ona pre Plaváčka rozhodne robí viac ako ja. Ja som skôr taký poradný činiteľ. 
 

Je zapojený do vašich projektov aj váš jediný spoločný syn Yorik?
Áno. Yorik študuje filozofiu, momentálne robí doktorát z médií, a súčasne na pol úväzok pracuje u nás. V produkcii pracoval už aj na filme Báthory.

 

„Nehrozí“ vašej rodine v tomto roku svadba?
Dúfam, že nie! Yorik by najprv mal skončiť školu. On je však našťastie oproti mne konzervatívny. Možno je v tom aj lenivosť alebo prílišná spokojnosť, neviem... Yorik je skôr rodinný typ, u mňa to v jeho veku, ako viete, prebiehalo inak...
 


Autor: ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
Foto: archív

- - Inzercia - -