Dnes je pondelok, 25.január 2021, meniny má: Gejza
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Eliáška ochránili anjeli

január 22, 2014 - 10:31
Len kúsok pred Rabčicami, rázovitej obci na hranici s Poľskom, pri ceste stoja dva kríže. Dva nenápadné kríže s bielymi srdiečkami. Stoja tu ako memento. Ako spomienka na dvoch mladých ľudí, ktorých život pred pár dňami nečakane vyhasol - práve na tomto mieste.
Foto: 
Mladí rodičia boli na mieste mŕtvi, hlásali titulky slovenských denníkov, ktoré  9. januára priniesli správu o neuveriteľnej tragédii. Pri Rabčiciach, okres Námestovo, pri čelnej zrážke zahynuli mladí manželia. Ich jedenásťmesačný syn Eliáško bol v aute, kde umierali jeho rodičia a nehodu akoby zázrakom prežil. Hrôzu, ktorá sa na danom mieste odohrala, si ťažko vôbec predstaviť. S fotografom Dušanom Kittlerom sme sa vybrali do Rabčíc. Chceli sme zistiť, ako sa má malý Eliáško a ako mu môžeme spolu s vami, našimi čitateľmi, pomôcť. Obe rodiny však stretnutie odmietli, vraj si neprajú medializáciu. Ich rozhodnutie rešpektujeme, o krátky rozhovor sme požiadali starostu obce Jozefa Slovíka
 
Eliáško ostane v rodine
„Je to obrovská tragédia mladej a veľmi slušnej rodiny. Ľudovít pochádzal z neďalekej obce Klin, s jeho otcom sme dokonca kedysi spolu vojenčili, Veronika bola z Rabčíc. Je mi naozaj veľmi ľúto toho, čo sa stalo.“ Jozef Slovík v tej hroznej chvíli práve v Rabčiciach nebol, no keď sa vrátil domov, ostal v šoku. „Do večera mi volalo asi desať redaktorov z rôznych redakcií, chceli správy o nehode. Odkázal som ich na záchranárov a policajtov, nechcel som dávať sprostredkované informácie, no niektorí boli veľmi neodbytní – a možno podobne tlačili aj na rodiny obetí,“ uvažuje nahlas starosta Rabčíc. Možno aj preto rodiny nechcú s médiami komunikovať, nás však zaujíma ľudská stránka prípadu. Chceli by sme vedieť, kto sa postará o malého Eliáška, ktorý o pár dní oslávi svoje prvé narodeniny. Žiaľ už ako sirôtka.
„V piatok po nehode mi zavolal kurátor zo ´sociálky´, že z nemocnice, kde bol Eliáško po havárii na vyšetrení, ho majú prepustiť domov, aby sa rodiny dohodli, kto sa o dieťatko postará. Keby sa nedohodli, malého by museli umiestniť do sociálnej starostlivosti. Bolo mi to nepríjemné, veď rodiny ešte nemali doma ani telá nebohých, ale musel som im to povedať. Našťastie, dohodli sa veľmi korektne a Eliáška si zobrala jedna z Veronikiných sestier, aj keď ide zatiaľ len o dočasné riešenie.“
V sobotu sa konal pohreb, aký táto obec ešte nezažila. Počas smútočného obradu bol kostol s kapacitou päťsto miest úplne plný, ďalších šesťsto ľudí stálo vonku pred kostolom. Rozlúčka bola veľmi dojemná a podľa Jozefa Slovíka sa všetci Rabčičania snažia obom rodinám pomôcť alebo aspoň vyjadriť spolupatričnosť či útechu. 
 
Tragédia, pri ktorej vyhasli dva ľudské životy
 
Ťažko sa o tom rozpráva
Rabčičania sú z tragédie zhrození. Dvaja mladí muži boli s nami o nešťastí ochotní hovoriť len po našom ubezpečení, že v článku neuvedieme ich meno. Zhodne tvrdia, že veľmi ťažko sa o tom rozpráva. Dozvedáme sa, že dvadsaťpäťročná Veronika pochádzala z pätnástich súrodencov a že celá jej rodina je veľmi duchovne založená. „V kostole spievali, čítavali evanjeliá, jeden z jej bratov chcel ísť za kňaza, hoci si nakoniec vybral svetskú cestu a oženil sa...“ Jeden z našich spolubesedníkov bol aj pri tragédii a vysvetľuje, prečo jej rodičia pri nehode neboli. „Chudáci, neboli toho schopní, ani nikto z rodiny okrem sestry, ktorá tam prišla s duchovným. Veronika mala zlomené väzy, Ľudovíta záchranári oživovali ešte štyridsaťpäť minút.“ Mladík dodáva, že z najbližšej rodiny k havárii prišiel len zdrvený Ľudovítov otec. Aj podľa mládencov boli Veronika a Ľudovít výbornými rodičmi aj manželmi. „Veľmi sa mali radi, jeden bez druhého neurobili ani krok. Asi za to si ich aj Pán Boh k sebe naraz povolal, neviem, či by to tu jeden bez druhého boli zvládli...“ uvažuje jeden z chlapcov.
 
Na mieste nehody stoja dva kríže a horia sviečky
 
Vina a trest
Tragédiu mladej rodiny spôsobil 28-ročný Dominik, veď po havárii sa ručička tachometra na jeho aute zasekla na rýchlosti 130 km za hodinu... „Musel to byť strašný masaker. No Dominik, hoci šiel neprimerane rýchlo, sa určite chcel protiidúcemu autu vyhnúť, preto najprv narazil do stromu, až potom vletel do auta, v ktorom boli manželia s malým Eliáškom. Je zázrak, že dieťatko haváriu prežilo bez vážnych zranení. Asi ho naozaj chránili anjeli. Záchranári spočiatku o ňom vôbec nevedeli, lebo bol v autosedačke zakliesnený pod zadným sedadlom, ktoré bolo pritlačené k prednému. Zistili to až vtedy, keď sa rozplakal...“ hovorí mladý muž, ktorý bol následne na mieste nešťastia. „Určite sa snažil vyhnúť, veď kto by chcel nabúrať do iného auta. No viem, že keď auto dostane šmyk, je neovládateľné a už si robí, čo chce,“ pritakáva mu druhý mladík. „Aj pre neho to musí byť hrozné, je to doživotná trauma, chlapec má zničený život,“ zhodnú sa obaja.
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
Autor: DENISA MARINKOVIČOVÁ
Foto: Dušan Kittler
 
 
Vážení čitatelia, 
ak by ste chceli finančne pomôcť malému Eliáškovi, kontaktujte starostu obce Rabčice Jozefa Slovíka: [email protected]

- - Inzercia - -